#V týchto dňoch kiná po celom svete premietajú film Oppenheimer. My sme vám o ňom priniesli aj recenziu, kde sa dočítate, či sa snímku naozaj oplatí vidieť. Kto však v skutočnosti bol tento Američan, ktorý sám seba nazval ničiteľom svetov?
VIZITKA
Meno: Julius Robert Oppenheimer
Dátum a miesto narodenia: 22. apríl 1904, New York, USA
Dátum a miesto úmrtia: 18. február 1967, Princenton, USA
Charakteristika: americký teoretický fyzik, vedec, vynálezca atómovej bomby, riaditeľ projektu Manhattan
Osamelý génius
Rodák z rodiny židovských prisťahovalcov do USA už od mladého veku preukazoval vysokú inteligenciu, čo spôsobovalo, že bol väčšinu času osamelý. S rovnako starými deťmi si skrátka nerozumel a radšej sa venoval dumaniu a skúmaniu toho, čo ho zaujímalo.
Robert sa s pribúdajúcim časom venoval nielen fyzike, ale zaujímali ho aj cudzie jazyky či rôzne ideologické prúdy. Rád sa učil nové veci, nech už to bolo čokoľvek, čo ho mohlo akýmkoľvek spôsobom obohatiť.
Myšlienky na samovraždu
V 20. rokoch 20. storočia pôsobil vo Veľkej Británii, doslova ho pohltili záležitosti vesmíru, ale na miestnej vedeckej pôde sa jeho nadšenie nestretlo sa takým veľkým pochopením. Zároveň sa mu stále cnelo za domovom. Nie je dokonca tajomstvom, že frustrovaný a nešťastný uvažoval nad samovraždou.
Všetko, sa zmenilo, keď ho ďalší významný vedec Max Born pozval na Univerzitu v Göttingene, kde spolupracoval s ďalšími prominentnými fyzikmi, ako Niels Bohr či P.A.M. Dirac. Tu Oppenheimer našiel zmysel života, pretože sa mohol naplno venovať rozvoju kvantových teórií a teórii relativity.
Doktorát a návrat do Spojených štátov
Jeho prvé výskumy sa týkali hlavne energetickými procesom subatomárnych častíc, ako sú elektróny, pozitróny a kozmické lúče. Vypracoval dokonca prelomovú prácu o neutrónových hviezdach a čiernych dierach. V roku 1927 získal v Göttingene doktorát. Následne sa vrátil do Spojených štátov amerických, kde chcel ešte viac rozvinúť pole teoretickej fyziky.
Možno si zachytil aj to, že Oppenheimer bol presvedčený komunista. Jeho príklon k týmto myšlienkam spôsobila najmä veľká hospodárska kríza. A hoci z jeho pohľadu išlo skôr o ideologickú stránku veci a nikdy sa nestal členom strany, toto spojenie prakticky celý život prinášalo komplikácie. Neuľahčoval to ani fakt, že jeho manželka Kitty v minulosti mala komunistické väzby, najmä prostredníctvom svojho druhého manžela Joea Dalleta, ktorý na strane komunistov bojoval aj v španielskej občianskej vojne. (Oppenheimer bol v poradí jej štvrtý muž a mala s ním dve deti).
Projekt Manhattan
Keď sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler a niekoľko rokov na to prepukla druhá svetová vojna, Robert Oppenheimer nechcel byť pasívny. Aj napriek problémom s bezpečnostnou previerkou (spôsobenými hlavne napojením na ľudí z oblasti komunizmu) sa napokon stal riaditeľom prísne tajného amerického projektu Manhattan, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1941. Išlo o taký rozsiahly projekt, že na ňom priamo pracovalo 225-tisíc ľudí, pričom ďalších 600-tisíc osôb sa zapojilo minimálne okrajovo.
Išlo o tvorbu atomóvej bomby, pričom všetko prebiehalo v americkom štáte Nové Mexiko, v umelom vytvorenom meste Los Alamos. Nové Mexiko malo v srdci Oppenheimera od mladosti pevné miesto, so svojou rodinou tam totiž chodieval na ranč. Jedným z jeho snov bolo spojiť teoretickú fyziku práve s Novým Mexikom. Týmto spôsobom sa mu to podarilo.
Projekt Manhattan sa napokon podarilo úspešne dokončiť. Oppenheimer bol hlavou aktivít, ktoré viedli k zostrojeniu aj otestovaniu prvej atómovej bomby. Spojené štáty americké na konci druhej svetovej vojny ako prvé v histórii, a doposiaľ ako posledné, atómové bomby použili aj v boji. V tomto prípade proti Japonsku, na mestá Hirošima a Nagasaki, čím definitívne zabezpečili koniec druhej svetovej vojny.
21. decembra 1953 bola Oppenheimerovi oznámená nepriaznivá správa americkej vojenskej bezpečnosti. Bol obvinený, že sa v minulosti stýkal s komunistami, že zdržiaval prezradenie mien sovietskych agentov, a že bol proti zostrojeniu vodíkovej bomby. Nasledujúci rok ho bezpečnostné vypočúvanie vyhlásilo za nevinného z vlastizrady, ale rozhodlo, že by nemal mať prístup k vojenským tajomstvám. V dôsledku toho bola jeho zmluva ako poradcu americkej Komisie pre atómovú energiu zrušená. Federácia amerických vedcov okamžite vystúpila na jeho obranu s protestom proti súdnemu procesu.
Pocta na sklonku života
Robert Oppenheimer sa stal celosvetovým symbolom vedca, ktorý sa pri snahe vyriešiť morálne problémy vyplývajúce z vedeckých objavov stane obeťou honu na čarodejnice. Posledné roky svojho života strávil rozvíjaním myšlienok o vzťahu medzi vedou a spoločnosťou. V roku 1963 prezident USA Lyndon B. Johnson udelil Oppenheimerovi s Enricom Fermim cenu, ktorú udeľuje Komisia pre atómovú energiu. Oppenheimer odišiel z Inštitútu pre pokročilé štúdie v roku 1966, hneď v nasledujúcom roku zomrel na rakovinu hrdla.
Nebezpečný precedens
Atómová bomba je nebezpečným precedensom. Už v Oppenheimerových časoch, počas samotného dokončovania projektu, sa objavovali názory, či vôbec takúto ničivú zbraň v boji použiť. Vtedy ju mali len Američania, ale bolo jasné, že v priebehu rokov výskum prebehne vo viacerých kútoch sveta a skôr či neskôr svoje jadrové zbrane vyvinú prakticky všetky mocnosti.
Faktom ostáva, že keby proti sebe znepriatelené strany použili atómové zbrane, nevyhral by nikto, ale prehrali by sme všetci, celá planéta Zem. Použitie veľkého množstva atómových bômb má ničivé následky na všetko v ich dosahu, preto čo i len teoretizovanie o ich použití sa považuje za prekročenie akýchkoľvek hraníc ľudskosti.
Poznanie bez morálky neexistuje
Dnes už nezistíme, ako by história pokračovala, keby Oppenheimer nebol otcom atómovej bomby alebo keby ju Američania proti Japoncom nepoužili. James Robert Oppenheimer bol géniom, komplikovaným človekom a osobou, ktorá sa navždy zapísala do dejín ľudstva.
Na záver sa hodí jeho citát, ktorý definuje to, že ľudský pokrok je vždy vítaný, avšak je nesmierne dôležité, aby tí, ktorí ho majú v rukách nezabúdali na to, že podliehajú obrovskej zodpovednosti: „Poznanie sa nedá realizovať bez morálky.“
Zdieľať na