#Nikdy nebol mainstreamovým autorom a nikdy nebude mať mainstreamových čitateľov – toto o ňom povedal muž, ktorý stál za zrodom jeho kariéry, hoci je to trochu zvláštne vyjadrenie na adresu autora, ktorý predal milióny kníh a bol preložený do viac ako tucta jazykov. Avšak, úsilie nebyť súčasťou hlavného prúdu je neoddeliteľnou súčasťou Bukowského tvorby. Je jedným z tých spisovateľov, ktorých každý nový čitateľ objavuje doslova so vzrušením. Zoznám sa s Charlesom Bukowskim – autorom, ktorý dokázal oslovil aj ľudí s vlažným vzťahom k literatúre.
VIZITKA:
Celé meno: Heinrich Karl Bukowski Jr.
Dátum a miesto narodenia: 16. augusta 1920, Andernach, Nemecko
Dátum a miesto úmrtia: 9. marca 1994 v Los Angeles, Kalifornia, USA
Charakteristika: plodný a vplyvný básnik 20. storočia, spisovateľ poviedok a prozaik
Najznámejšie diela: Ham on Rye, Post Office, Women, Factotum, Hollywood, Tales of Ordinary Madness, Love Is a Dog from Hell, Flower, Fist and Bestial Wail, Longshot Poems for Broke Players, Run with the Hunted, It Catches My Heart in Its Hands, Crucifix in a Deathhand atď.
Nezaslúžená bolesť ho formovala v jeho tvorbe
Charles Bukowski sa narodil v Nemecku po prvej svetovej vojne. Jeho matka bola Nemka, otec bol americkým vojakom. Keď mal necelé tri roky, rodičia ho priviezli do Spojených štátov amerických, kde sa usadili v Los Angeles v Kalifornii neďaleko otcovej rodiny. Krátko po tom, čo sa Amerika zapojila do druhej svetovej vojny, Bukowski opustil Los Angeles, cestoval do rôznych miest po celej krajine, no väčšinu času trávil vo Philadelphii a New Orleans.
Kto bol Pavol Országh Hviezdoslav? Veľký spisovateľ, ktorého vždy musela zdobiť iná mašľa
V roku 1947 sa do LA vrátil a prežil tam zvyšok svojho života. Jeho rodina to v Amerike nikdy nemala jednoduché. Jeho otec bol často nezamestnaný. Vo svojej autobiografickej knihe Bukowski píše, že bol v detstve často fyzicky aj psychicky týraný aj za ten najmenší prehrešok. Neskôr sa v jednom z rozhovorov priznal, že jeho otec ho vo veku od 6 do 11 rokov trikrát týždenne bil remeňom.
Tvrdil však, že mu to pomohlo pri písaní, pretože pochopil nezaslúženú bolesť. Bukowski v ranej mladosti hovoril po anglicky so silným nemeckým prízvukom. Jeho kamaráti z detstva sa mu preto posmievali a prezývali ho Heini – nemeckou zdrobneninou mena Heinrich. V mladom veku bol skôr plachý a utiahnutý, a to aj preto, lebo trpel výrazným akné. Veľká hospodárska kríza posilnila jeho hnev v období dospievania, no dala mu aj veľa inšpirácie do jeho tvorby.
Alkohol ho sprevádzal celý život
Počas prebiehajúcej vojny bol Bukowski zatknutý agentmi FBI pre podozrenie z vyhýbania sa vojenskej službe. Jeho nemecké korene znepokojovali úrady a sedemnásť dní ho držali vo väznici v Philadelphii. Napokon neuspel ani na psychologickom vyšetrení, ktoré bolo súčasťou jeho povinného vstupného vojenského fyzického testu, a na výkon vojenskej služby nebol napokon spôsobilý.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako tínedžera ho jeho blízky priateľ zoznámil s alkoholom, ktorému Bukowski úplne podľahol a holdoval mu po celý svoj život. Štúdium ukončil na strednej škole v Los Angeles a neskôr sa zapísal na Los Angeles City College, kde mal študovať umenie, žurnalistiku a literatúru. Po dvoch rokoch však školu opätovne opustil, odsťahoval sa a začal pracovať ako robotník v New Yorku. Prvýkrát publikoval poviedku s názvom „Aftermath of a Longy Rejection“ v časopise Story. Mal vtedy len 24 rokov.
V tom čase bol predovšetkým poviedkárom, ktorý len príležitostne písal poéziu. Keďže so svojimi tlačenými dielami nemal veľký úspech, rozhodol sa vzdať svojich literárnych ašpirácií a začal veľa cestovať. Trvalo to až 10 rokov. Prespával po najlacnejších ubytovniach a priznal sa, že v tom čase neraz prežíval len na jednej čokoládovej tyčinke denne, pretože nemal peniaze na jedlo. Toto obdobie bolo okrem iného poznačené hlavne nadmerným pitím alkoholu.
krátky čas dokonca pracoval aj v továrni na uhorky. Práve týchto desať rokov tvorilo základ jeho neskorších poloautobiografických spisov. Viac poézie začal písať po tom, čo utrpel vnútorné krvácanie a deväť dní strávil na pokraji smrti v nemocnici. Po tejto skúsenosti sa rýchlo zaradil medzi najvplyvnejších autorov americkej poézie 20. storočia. V konečnom dôsledku sa však Bukowski zrejme viac preslávil svojimi románmi než poéziou.
Vytvoril si vlastné alter ego menom Henry Chinaski
Počas svojho plodného literárneho obdobia žil sčasti v Los Angeles, kde sa v 50-tych rokoch zamestnal na pošte. Dokonca aj táto práca ho inšpirovala v tvorení. V roku 1962 zomrela Jane Cooney Baker, jeho prvá vážna známosť, a Bukowski premenil svoju vnútornú bolesť a smútok na sériu básní a príbehov, v ktorých narieka nad jej smrťou.
V čase svojej vlastnej smrti v roku 1994 mal napísaných viac ako 5 300 básní a príbehov. Ide však o tituly, o ktorých sa vie. Pravdepodobne existovali stovky ďalších, ktoré autor napísal v predošlých rokoch a ktoré sa stratili, pokým si nezačal uchovávať kópie svojej práce. Podobne ako mnohí jeho súčasníci, aj on písal pre rôzne undergroundové noviny a časopisy. Čoskoro získal kultový status práve vďaka svojej tvorbe.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Jeho texty boli v prevažnej miere poloautobiografické a točili sa okolo života vysoko štylizovanej postavy chudobného spisovateľa Henryho Chinaskiho, ktorý bol podľa všetkého Bukowského alter egom. V roku 1969 prijal ponuku vydavateľstva Black Sparrow Press a stal sa spisovateľom na plný úväzok, čo ho viedlo k tomu, aby definitívne opustil svoje predošlé zamestnanie – prácu na pošte. Podpis zmluvy s vydavateľstvom mu v podstate zmenil život.
Od 70. rokov 20. storočia Bukowski v literárnej kariére prekvital, stále prichádzal s novými zbierkami, poéziou či beletriou. Vydal však aj niekoľko nezávislých diel. V 80. rokoch sa Bukowski pustil do písania scenárov k filmu s názvom „Barfly“. Poloautobiografická snímka zachytávala tri dni z jeho života a hlavným hrdinom bol práve Henry Chinaski, spisovateľovo druhé ja.
Za živé čítanie básní mu platili obrovské sumy
Počas života prežil niekoľko desiatok vzťahov a románikov, ktoré ho tiež formovali v rámci jeho tvorby. Niektorí o ňom dokonca tvrdili, že sa jeho sexizmus v dielach preniesol aj do bežného života, keď v prostredí žien správal úplne inak, než keď sa ocitol osamote s mužmi. Písanie však umožnilo Bukowskému dosiahnuť veľa. Stal sa bohatým a slávnym – osobou, ktorá bola predmetom biografií a dokumentov.
Najlegendárnejšie však boli živé čítania jeho textov, za ktoré si niektorí ľudia platili obrovské sumy peňazí. Raz sa Bukowski na jednom z týchto čítaní dokonca pobil s publikom. V roku 1972 si Joe Wolberg, ktorý bol manažérom vydavateľstva City Lights Books v San Franciscu, prenajal sálu a zaplatil Bukowskému za čítanie jeho básní.
Život Charlesa Bukowského bol zachytený vo viacerých ďalších filmoch. Krátko pred smrťou dokončil svoj posledný román, ktorý sa podobne ako jeho posledná básnická zbierka zaoberal témou smrteľnosti zabalenou do štipľavého humoru. Po Bukowského smrti v roku 1994 pokračovalo vydavateľstvo Black Sparrow Press vo vydávaní jeho nových básnických zbierok každý rok.
Tieto zbierky však trpia rôznymi redakčnými zásahmi. V dôsledku toho vyzerajú, akoby boli zložené z iných, menších diel. Pri čítaní pôvodných Bukowského rukopisov je však jasné, že tieto zmeny v jeho textoch dodávajú veľkej časti diela nemotorný nádych. Ak máš rád undergroundovú literatúru z iného súdka, alebo si len zvedavý a máš chuť prečítať si niečo z jeho diel, určite navštív stránku Bukowski.net, kde nájdeš všetky jeho texty.
Legenda, ktorá žije dodnes
Bukowského práca bola počas jeho kariéry predmetom kontroverzií. Niekoľkokrát dokonca priznal, že obdivuje silných vodcov, akými boli napríklad Hitler či Franklin D. Roosevelt. Často o sebe hovoril, že je mizantrop, v rozhovoroch bol priateľský, no poväčšine tvrdil, že je asociálny typ človeka. Priatelil sa však napríklad s hercom Seanom Pennom či s Bonom z kapely U2. Radšej ako ľudí mal mačky, ktorým venoval niekoľko svojich diel.
Nevedno prečo, ale z duše neznášal postavičku Mickeyho Mousa. Jeho žena sa vyjadrila o tejto nenávisti takto: „Nedokázal zvládnuť skutočnosť, že moc nad mnohými miliónmi ľudských bytostí je v rukách tohto hlúpeho trojprstého tvora, ktorý vás nenaučil vôbec nič, ktorý nevyjadroval nič skutočné, ktorý má totálne absurdné fantázie, ani dobré, tobôž nie kreatívne. Bol zhrozený Mickey Mouseom. Mickey Mouse (podľa neho) nemá dušu.“
V mladosti okrem písania veľmi rád čítal, hoci niektoré zdroje udávajú, že trpel dyslexiou. Počas svojej tuláckej etapy života rád navštevoval rôzne knižnice, kde si pravidelne čítaval rôzne knihy. Počas tvorenia rád počúval klasickú hudbu pri poháriku dobrého alkoholu. Za života splodil jednu dcéru. V samotnej tvorbe ho ovplyvnili texty velikánov, ako bol Dostojevskij, Hemingway, Louis-Ferdinand Céline, John Fante, Conrad Aiken, Sherwood Anderson a veľa iných.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Hoci išlo o veľmi zaujímavú a kontroverznú postavičku svetovej literatúry, na ktorú možno niektorí dodnes pozerajú cez prsty, Bukowski po sebe zanechal obrovské literárne dedičstvo, ktoré je obdivované nielen obyčajnými ľuďmi, ale aj vplyvnými umelcami a interpretmi, ktorí sa inšpirujú jeho tvorbou aj roky po jeho smrti. Jeho texty netreba vnímať ako jednotlivé literárne artefakty, ale ako pokračovanie príbehu o jeho skutočných dobrodružstvách.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na