#Hľadala pomoc, kde sa dalo, no nedočkala sa jej. Keď sa Ružena v roku 1975 vydávala za Miroslava, bola presvedčená, že ich spoločný život bude šťastný a láska večná. Veď aj známi hovorili, že zamilovanejší pár hádam ešte nevideli. Idylka však trvala len pár mesiacov.
Prisahal, že sa to už nestane
Už krátko po svadbe začal mať mladoženáč problémy s alkoholom a agresivitou. Keď sa opil, zlosť si vybíjal na svojej manželke. Po prvej bitke sa ospravedlňoval a prisahal, že nič podobné sa už nezopakuje. No vydržalo mu to len po najbližšie alkoholové opojenie. Za čo Miroslav svoju manželku mlátil? To vedel len on sám. Ružena sa totiž všemožne snažila plniť manželove priania a ničím ho nerozhnevať.
Vedela, že Miroslav je žiarlivý a dokáže jej vyčítať aj obyčajný pozdrav so susedom. Z nevery ju ale obviňoval neprávom. V skutočnosti ju držal tak nakrátko, že sama prakticky už ani nemohla vychádzať z domu.
Po návrate z nemocnice znásilnenie
V roku 1980 už mali manželia tri deti. Ich život však ani zďaleka nepripomínal rozprávku, ktorú si Ružena vysnila. Miroslav trávil v krčme viac času ako doma a keď prichádzal za rodinou, nebolo to s úsmevom, ani láskavou náručou. Ružena zažívala nadávky a často aj bitky. Na jar 1982 pohár jej trpezlivosti pretiekol a s deťmi odišla k svojej matke. Na naliehanie manžela sa však vrátila späť. Ťažko povedať, či uverila medovým rečiam a sľubom, alebo sa zľakla vyhrážok.
Miroslav sa v tom čase dostal aj do konfliktu s políciou. Za výtržnosti mu bola nariadená protialkoholická liečba, na tú však nenastúpil. Svoju manželku prinútil klamať, že sa lieči a užíva antabus. Nešťastná Ružena sa na násilného muža sťažovala u príbuzných, bola dokonca aj na národnom výbore. Okrem chlácholivých slov však žiadnu reálnu pomoc nedostala.
Na Vianoce sa Miroslav opäť predviedol. Kým manželka chystala štedrovečernú večeru, on sedel v krčme. Domov prišiel opitý a nasledovali žiarlivostné scény, zakončené bitkou. Ružena skončila so zlomeným nosom na pohotovosti. Keď sa s opuchnutou tvárou vrátila z nemocnice, Miroslav ešte nevytriezvel. Alkohol aj žiarlivosť mu úplne zatemnili mozog a on sa rozhodol, že na tieto Vianoce jeho manželka nikdy nezabudne. Deti zavliekol do kuchyne, zamkol ich a Ruženu znásilnil.
Valeri Pizhanski)
Posledné umývanie hlavy
Nešťastná žena bola na pokraji síl. Miroslav už býval opitý prakticky denne a vzhľadom na ťažkú závislosť nebol schopný pohlavného styku. O to väčšia však bola jeho žiarlivosť. Po jednej bitke Ružena zavolala políciu. Verila, že si od tyrana aspoň na jeden deň oddýchne. Toho však ešte v ten istý večer prepustili a nasledoval ďalší výbuch agresivity.
30. augusta 1983 nič nenasvedčovalo tomu, že sa schyľuje k tragédii. Ružena mala meniny, no s darčekom od manžela nerátala. Ten opäť kdesi popíjal a hromžil na svoju ženu. Domov prišiel až po záverečnej a na manželkine výčitky len čosi odvrkol. Pobral sa do kúpeľne a o chvíľu volal na manželku, aby mu prišla umyť hlavu. Robieval to bežne, nebolo na tom nič čudné. Ružena chcela predísť ďalším konfliktom a poslúchla.
On si však nedal pokoj a vyčítal jej, že mu pena tečie do očí. Neodpustil si ani otázku, či takto umýva vlasy aj susedovi. A to bola pre Ruženu posledná kvapka. Vystresovaná vybehla do kuchyne, kde jej oči padli na liatinový mlynček na mäso. Schmatla ho, vrátila sa do kúpeľne a trikrát ním bez slova udrela Miroslava do hlavy.
Kam s telom?
Keď zakrvavený muž prestal chrčať, Ružena začala horúčkovite rozmýšľať, čo s telom. Napadlo jej vyniesť ho do záhrady a zakopať, no hneď si uvedomila, že toto by sama nedokázala. Jedinou možnosťou bolo telo rozštvrtiť. Priniesla zo šopy pílku a oddelila hlavu od trupu. Keď sa jej nedarilo kosti rozrezať, použila sekáč na mäso. Časť tela dala do vriec a uložila do suda v šope, ďalšie časti skončili v hliníkových kanvách na mlieko. Nohy a ruky zabalila do novín a ukryla v zaparovacom hrnci.
Potom dôkladne kúpeľňu vyumývala, vyčistila použité nástroje a vyprala zakrvavené šatstvo. Hoci bola poriadne unavená, musela sa ponáhľať – nový deň už bol na obzore. Ráno deti usadila pred televízor a rýchlo sa snažila rozštvrteného tela zbaviť. Hlavu a genitálie zakopala do jamy v záhrade. Nohy zabalené v novinách vložila do nákupnej tašky, do druhej dala kostru. Desivý náklad vyviezla za dedinu a vyhodila do potoka vo Vajnoroch. V ďalší deň sa zbavila rúk, ktoré v taškách vyhodila do kríkov v Rači. Na polícii nahlásila, že jej manžel je nezvestný.
Priznanie a odsúdenie
Už o necelé dva mesiace náhodný okoloidúci objavil pri potoku nohu odrezanú od kolena. Nález ohlásil na polícii, a tá si ho veľmi rýchlo spojila s nezvestným Miroslavom. Ružena nezapierala, k vražde sa priznala hneď pri prvom výsluchu. Svoje konanie oľutovala, nedokázala ho však racionálne vysvetliť. Odsúdili ju na trinásť rokov v tretej nápravno-výchovnej skupine. Po odpykaní polovice trestu bola v roku 1990 prepustená na slobodu.
Zdieľať na
Zdieľaní