Kam sme sa technologicky posunuli za 5 rokov? Pokrok nezastavíme

Unsplash.com/Andy Kelly

#Existuje pravidlo, podľa ktorého sa výkon našich prístrojov rapídne zvyšuje každé 2 roky. Cena pritom ostáva rovnaká. Toto pravidlo nazývame Moorov zákon, podľa Gordona Moora, ktorý ho prvýkrát sformuloval v sedemdesiatich rokoch minulého storočia.

V reálnom svete ho pozná asi každý a vidíme ho najčastejšie v mobilnom priemysle, alebo aj pri autách, ktoré sú z roka na rok čoraz inteligentnejšie. Aby sme dali však technológie trošku do perspektívy, poďme sa pozrieť, akými spôsobmi sa najviac zmenili za posledných 5 rokov.

3D tlačiarne na kov

Napriek tomu, že 3D tlačiarne sú s nami už niekoľko dekád, stále sú skôr doménou pre dizajnérov a nadšencov do technológií. Tlačenie kovu je však niečo iné. Doteraz boli tlačiarne, ktoré vyrábali kovové časti väčšinou veľké a hlavne nepraktické. Teraz však prišla nová vlna 3D tlačiarní, ktoré tento proces skracujú na zlomok času a sú dokonca dostupné aj pre bežných ľudí.

Z krátkodobého hľadiska to znamená, že výrobcovia by nemuseli udržiavať veľké inventáre. Výrobca áut by napríklad mohol nahradiť dvere, tak že by ich vytlačil priamo na mieste. Z dlhodobého hľadiska by mohli byť veľké továrne nahradené malými, ktoré by boli efektívnejšie a vedeli sa rýchlo prispôsobiť potrebám trhu. Technológia 3D tlače takisto umožňuje vyrábať ľahšie a pevnejšie časti, ktoré sú častokrát tak komplexné, že by sa nedali vytvoriť bežnými metódami.

V roku 2017 vedci z Lawrencovho národného laboratória vytvorili metódu 3D tlače pomocou ktorej dokážu vytvoriť oceľove časti, ktoré sú až dvakrát silnejšie ako tie, vytvorené tradičnými metódami. 3D modelovanie tiež prešlo výraznými zmenami aj po softwarovej stránke. Firmy dodávajú 3D tlačiarne s komplexným programom, ktorý určí najefektívnejšie parametre tlače a tým pádom sa dá proces veľmi ľahko prispôsobiť požiadavkám tlače. Tlačiarne, ktoré budú vedieť tlačiť veľké kusy kovu prídu na trh tento rok.

Nová generácia elektromobilov

Elektrické autá prešli veľkými zmenami a momentálne menia fungovanie veľkých ekonomík po celom svete. Najbežnejšími elektromobilmi, s ktorými sa stretávame sú Nissan Leaf a model S od Tesly. V uplynulých rokoch však pribudli viaceré dôležité prírastky, medzi nimi Chevy Bolt, alebo Tesla Model 3. Takisto pribudla nová generácia Leafu a nový Jaguar I-pace, ktorý by sa v budúcnosti mohol vyrábať aj na Slovensku.

Pixabay.com

Tieto elektromobily sú v priemere o tretinu lacnejšie a o polovicu výkonnejšie, ako tie, ktoré tu boli pred piatimi rokmi. Nabíjacia sieť sa takisto prudko rozrastá aj na Slovensku. Momentálne sa na Slovensku nachádza viac ako 100 nabíjacích staníc a viac ako desiatka je vo výstavbe. Elektromobilom sa nikdy nedarilo tak dobre ako dnes a očakáva sa, že veľké automobilky postupne budú prechádzať čisto na elektromobily. Nielen kvôli ekologickým, ale aj ekonomickým dôvodom.

Digitálni asistenti

Digitálni asistenti začali pribúdať do zariadení pomerne nedávno. Momentálne najväčšími pomocníkmi sú Siri od Applu, asistent odGgooglu, Alexa od Amazonu a Cortana od Microsoftu. Pomáhajú mnohým užívateľom nielen pri jednoduchých otázkach, ale aj pri nákupoch a ovládaní domácností.

Komplexita a inteligencia asistentov takisto stúpa exponenciálne a asistenti zvládajú čoraz viac funkcií naraz. Najlepšie na tom je, že asistenta nájdete na ktoromkoľvek zariadení, ktoré vlastníte. Smartfón, notebook, tablet alebo PC sú len príklady, kde sa môžu asistenti nachádzať. Čoraz častejšie sa dávajú aj do smart chladničiek, smart reproduktorov alebo hodiniek.

Kvantový zázrak

Kvantové počítače už dlhé roky predstavujú puzzle, ktoré sa vedci snažia zúfalo vyriešiť. Okrem toho, že sa správajú inak ako normálne počítače, tak sme stále nevyriešili záhadu ako využiť ich obrovskú kapacitu. Najpravdepodobnejšia cesta je však výskum nových molekúl. Chemici už roky snia ako budú používať kvantové počítače na výskum lepších liekov, alebo nových zlúčenín, ktoré nám pomôžu efektívnejšie využiť solárnu energiu.

Výskum v týchto ohľadoch je drasticky limitovaný výkonom klasických počítačov. Dokonca aj simulácia elektrónov v jednoduchej molekule je natoľko komplexná, že presahuje schopnosti aj našich najmodernejších systémov. Kvantové počítače však používajú digitálne bity, ktoré sa správajú inak ako jednotky a nulky v našich systémoch.

Vedci ich volajú qubity – 1 qubit je sám o sebe kvantový počítač. Výskumníkom z IBM sa prednedávnom podarilo vytvoriť malú molekulu zloženú z troch atómov. Použili na to systém so 7 qubitmy. Výskum ďalej pokračuje a v budúcnosti by sme sa mohli dočkať simulácii komplexných molekúl s desiatkami až stovkami atómov.

Zdroj: #Matúš
Odporúčame