Jiří Sedlák otvoril už tri bezobalové obchody: Zero waste je aj o obetovaní vlastného pohodlia, hovorí

Jiří Sedlák (zdroj foto: Pomalo)

#Zákazník, ktorý nechce zaťažovať prostredie zbytočnými obalmi sa na každý nákup musí pripraviť. Bežní spotrebitelia s nulovou prípravou na nákup ani nevedia, koľko odpadu vyprodukujú za cenu svojho vlastného pohodlia, hovorí riaditeľ obchodnej časti Bezobalu Jiří Sedlák, ktorý bude hosťom tretieho vydania Festivalu udržateľnosti POMALO. To sa bude konať už vo štvrtok 17. a v piatok 18. októbra v bratislavskej Starej tržnici.

Okrem bohatého programu prednášok, workshopov a diskusií sa návštevníci festivalu zoznámia s lokálnymi propagátormi slow fashion, zero waste, etickej módy, udržateľného dizajnu, fair trade, eko, bio aj vegan.

V čom sú iné pravidlá či podmienky biznisu, ktorý ponúka bezobalový tovar?

Bezobalový predaj sa od štandardného maloobchodu líši predovšetkým v náročnosti prevádzky. Prezentácia tovaru je pre štandardným maloobchod omnoho ľahšia, pretože stačí vyložiť tovar do regálov, prípadne len odtrhnúť veko krabice a tu následne umiestniť do regálu. Pre bezobalový predaj to znamená pomerne veľa dopĺňania rôznych násypníkov, vedierok, barelov, fliaš a ďalších predajných nádob. Zároveň je s tým spojené ich umývanie a častejšie upratovanie predajne. Na hygienu dbáme viac, než by sme podľa predpisov museli, keďže nechcem dať zákazníkovi zámienku, aby sa obával predávanej potraviny.

V Prahe máte už tri bezobalové obchody. Ako reagovali ľudia, keď ste otvorili prvý a čo ste sa vy ako obchodníci naučili práve pri prvom obchode?

Zo začiatku chodili zákazníci, ktorí chceli skôr zistiť, o čo ide a aký sortiment máme v ponuke. Mali záujem, pýtali sa a my sme od nich dostávali množstvo spätnej väzby. Zákazníkov chodilo zo začiatku veľmi málo a predajňa nebola zďaleka finančne samostatná. S výskumom konceptu nám pomáhala Nadace RSJ, ktorá sa následne zlúčila do Nadace Karla Janečka. Milým prekvapením bol záujem zákazníkov a ich zvedavosť. Nemilé prekvapenia nás veľmi nečakali, keďže bolo jasné, že ten rozjazd nebude ľahký. A nebol.

Aké druhy potravín sa dajú ponúkať bez obalu a aké veci sa nedajú?

Zatiaľ sme na príliš veľa limitov nenarazili. Množstvo potravín, ktoré by boli rizikové pre predaj bez obalu sa dá predávať vo vratných nádobách. Ide napríklad o lekvár, mliečne výrobky, nápoje či kozmetické krémy. Ale sú potraviny, ktoré sme zvykli kupovať vákuované a počítať s dlhšou trvanlivosťou, než by bolo pre danú potravinu prirodzené. V tomto smere sú problematické syry. Predtým sa ich trvanlivosť predlžovala údením alebo máčaním v náleve, ale od čias plastových sáčkov sa očakávania zákazníkov v mnohom odtrhli od reality. Pri niektorom sortimente narážame skôr na to, že nie sú dodávatelia, ktorí by dodávali vo vratnom skle či v kvalite, ktorú by sme chceli v predajniach prezentovať. Zaváraniny, paradajkový pretlak, kyslé uhorky a podobný sortiment nám na trhu zatiaľ chýba.

Kedysi ľudia bežne nakupovali veci bez obalu alebo im tovar obchodníci balili do papiera, ľudia si nosili vlastné tašky a obaly. To, že by ovocie a zelenina boli zabalené v nejakom plaste bolo nepredstaviteľné. Prečo sú teda dnes zero waste potraviny pre bežných ľudí stále akási exotika?

Jedným slovom – pohodlie. Vziať paradajky v plastovej krabici a k tomu 30 deka olív do plechovky znamená pre spotrebiteľa nulovú prípravu na nákup, maximálne si vezme vlastnú nákupnú tašku. Pre predajcu je to veľmi výhodný stav, keďže môže formovať nákupné správanie priamo v priestore predajne. A tak zákazník hádže do košíka všetko, na čo mu padne zrak a ľahko si to prinesie domov bez nehody, keďže je všetko starostlivo zabalené. Nákladné auto mu odpad odvezie priamo od domu, takže vo výsledku nevidí, čo sa s tým odpadom deje a koľko ho vyprodukuje.

Naopak, zákazník zero waste obchodu si musí urobiť nákupný zoznam a na všetky položky si pripraví nádoby, ktoré si so sebou prinesie do predajne. Nemáme tak možnosť mu vnútiť niečo, pre čo neprišiel, pretože aj tak na to nemá nádobu. A keď už sa pre niečo rozhodne na mieste, tak musí premýšľať, či si požičia nádobu z bazáru fliaš, alebo to pre tentokrát kúpi do čiapky. Obetuje trochu svojho pohodlia za to, aby prevzal zodpovednosť za svoje spotrebné správanie.

Ako sa na takýto druh obchodu pozerá legislatíva?

Legislatíva je v tomto ohľade veľmi vágna a vo výsledku sa jedná o posúdenie konkrétneho človeka, ktorý kontroluje či schvaľuje. Predovšetkým sa stretávame s pozitívnym vnímaním konceptu a pomocou zo strany úradov, ale je to zapríčinené aj tým, že sami máme veľmi vysoké nároky na splnenie hygienických opatrení. Práve hygiena potravín je pre nás najodlišnejšou oblasťou. Naša prevádzka je legislatívne niečo medzi maloobchodom a gastro prevádzkou, a podľa toho aj vyzerá zázemie našich predajní. Vo všeobecnosti najviac narážame na to, na čo každý podnik, a to je nepružné a byrokratické podnikateľské prostredie.

Festival Pomalo sa uskutoční 17. a 18. októbra v Starej tržnici v Bratislave. Vstupenky nájdeš na Tickpo.sk.

Zdroj: Pomalo
Zdroj: Tlačová správa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť