#Na rozlúštenie otázky, ktorá trápila mnohých už niekoľko storočí, nepotrebuješ mať tituly z astronómie alebo fyziky. Úplne stačí sedliacky rozum, vďaka ktorému iste vieš, že tam, kde nie je kyslík, nie je možné, aby niečo horelo. Pokus na báze toho, ktorý ste si robili na hodinách fyziky na základnej škole, robili aj vedci z NASA. Avšak, objektom bola naša horúca hviezda.
Horiace Slnko
Pamätáš si na pokusy, kedy ste v škole uzavreli sviečku do nádoby bez prísunu kyslíka? Plameň postupne zhasol kvôli vysokej koncentrácií oxidu uhličitého. K tomuto basic pokusu by sa dalo prirovnať aj fungovanie našej svetelnej hviezdy, teda Slnka. To sa nachádza vo vákuu, v ktorom horí už miliardy rokov bez akejkoľvek zmeny. Ako je to možné?
Fyzikálna záhada?
Vo vesmíre je prítomný kyslík. Áno, je ho žalostne málo, ale nejaké tie molekuly sa nájdu. Ani prítomnosť kyslíka nie je dôvod pre horenie Slnka, ktoré v skutočnosti vlastne ani nehorí. Aby mohlo dôjsť k tomuto fyzikálnemu javu, musela by byť koncentrácia voľného atmosferického kyslíku okolo 16 percent.
To však nie je realitou, pretože Slnko je tvorené z 91 percent vodíka a približne 9 percent hélia. Podľa toho je jasné, že tam príliš veľa miesta pre kyslík a horenie nie je.
Teplo z jadra
Proces vyžarovania tepla je prepojení s termojadrovou fúziou, ktorá uvoľňuje potrebné množstvo tepla a svetla až k nám na Zem. „V jadre je teplota okolo 15 miliónov stupňov Celzia, čo je dostatočné k udržaniu termojadrovej fúzie. Ide o proces, pri ktorom sa atómy spájajú do väčších celkov a uvoľňujú pri tom ohromujúce množstvo energie,“ uviedla vo svojom vyjadrení NASA.
Z toho vyplýva, že teplo, ktoré cítiš na našej planéte, nie je priamou tepelnou energiou spôsobenou „horením“ Slnka. Je to výsledok interakcie žiarenia s časticami na našej planéte. Vlnové dĺžky v celom spektre reagujú a vytvárajú teplo, ktoré dopadá na Zem.
Zdieľať na