Aká najväčšia a najťažšia čierna diera sa nachádza vo vesmíre? Za limitom jej veľkosti stojí rýchlosť kŕmenia

Aká je najťažšia čierna diera vo vesmíre

Najťažšia čierna diera má názov TON 618 (Zdroj: Pixabay/geralt)

#Pre vedcov je stále záhadou, aká najväčšia a najťažšia čierna diera môže existovať vo vesmíre. Veľkosť a hmotnosť čiernych dier nie je presne objasnená, aj keď sú to jedny z najhmotnejších samostatných objektov vo vesmíre. Aké majú limity, keď spravidla majú niekoľkonásobne väčšiu hmotnosť ako Slnko?

Existujú vôbec limity, aká je najväčšia a najťažšia čierna diera vo vesmíre?

Ukazuje sa, že existuje teoretická hranica veľkosti čiernych dier – takých masívnych objektov, že z nich nemôže uniknúť ani svetlo. Najväčšia pozorovaná čierna diera s potvrdenou hmotnosťou sa pohybuje práve okolo tohto predpokladaného limitu.

Obrovská čierna diera pomenovaná TON 618 váži približne 40 miliárd slnečných hmôt. TON 618 má polomer viac ako 1 tisíc astronomických jednotiek (AU), čo znamená, že ak by bola táto čierna diera umiestnená v strede Slnečnej sústavy, v čase keď sme dosiahli Pluto, boli by sme menej ako 5 % vzdialení od stredu čiernej diery k jej okraju.

Čierna diera TON 618 bola podľa predpokladov najprv slabou modrou hviezdou

TON 618 je od Zeme vzdialený asi 18,2 miliardy svetelných rokov. Na nočnej oblohe leží na hranici medzi súhvezdiami Canes Venatici a Coma Berenices. Astronómovia ju prvýkrát spozorovali v roku 1957 pri prieskume z observatória Tonantzintla v Mexiku, ale neuvedomili si, čo to je. Najprv si mysleli, že ide o slabú modrú hviezdu.

Pozorovania o desať rokov neskôr odhalili, že astronómovia zahliadli intenzívne žiarenie z materiálu padajúceho do obrovskej čiernej diery.

Poháňa ju kvazar

Kvazar je vzdialené vysokoenergetické aktívne jadro galaxie, je to niečo ako vesmírny maják alebo kozmický objekt podobný hviezdam. TON 618 poháňa kvazar, jeden z najjasnejších objektov v celom vesmíre so silou osvetlenia 140 biliónov Sĺnk. Kvazary čerpajú svetlo z gravitačnej energie centrálnej čiernej diery. Materiál okolo čiernej diery padá dovnútra a pri tom sa stláča a zahrieva.

Uvoľňuje obrovské množstvo žiarenia. Jednotlivé udalosti, ako najsilnejšie supernovy môžu nakrátko prežiariť kvazar, ale trvajú len niekoľko týždňov. Oproti tomu, kvazary môžu svietiť milióny rokov. Sú však tak ďaleko, že aj v tých najvýkonnejších teleskopoch sa javia ako slabé škvrny viditeľného svetla. Astronómovia ich prvýkrát zachytili pomocou ich silných rádiových emisií.

Kvazary sú vlastne supermasívne čierne diery, ktoré sa stávajú obrovskými neustálym kŕmením okolitým materiálom. Táto rýchlosť kŕmenia určuje limity veľkosti čiernej diery. Zároveň, existuje určitá samoregulácia. Vďaka nej sa zabraňuje príliš rýchlemu rastu čiernych dier. Funguje to tak, že materiál padajúci do vnútra čiernej diery sa zahrieva, uvoľňuje žiarenie, ale toto žiarenie zahrieva aj samotný materiál a bráni mu v rýchlom páde do čiernej diery.

Odhad maximálnej hmotnosti

Tú môžu astronómovia odhadnúť tak, že zoberú rýchlosť kŕmenia a vynásobia ju známym vekom vesmíru. Získajú odhadovanú maximálnu hmotnosť približne 50 miliárd slnečných hmôt. Je to však len odhad a môžu existovať aj iné spôsoby vytvorenia čiernych dier. Napríklad priamym kolapsom veľkých zhlukov temnej hmoty v ranom vesmíre. Stále je teda možné, že vo vesmíre sú ešte masívnejšie čierne diery.

Sleduj náš Instagram

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame