#Elena má 26 rokov a pochádza z mesta Slnečných jazier, Senca. Pred niekoľkými mesiacmi sa rozhodla odísť do Kanady. Ako mnoho mladých ľudí, aj ona túžila zažiť niečo nové a popritom si zarobiť. V dnešnom rozhovore sa s nami podelila o svoje skúsenosti.
Prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska do zahraničia?
Dôvod bolo nasledovať, vtedy ešte môjho priateľa, ktorý odišiel do Kanady v januári 2019. Od seba sme boli do júna, a potom som do Kanady odišla aj ja. Takže najdôležitejší dôvod bol, že som chcela byť s ním. Potom aj túžba vidieť iný svet a užiť si život, kým ešte nemám rodinu a záväzky.
Kvôli čomu tvoj výber padol práve na Kanadu?
Tento výber urobil môj expriateľ. Ja som mala pred tým záujem ísť niekam do zahraničia, ale skôr som sa zameriavala na bližšie krajiny, ako je napríklad Anglicko alebo Írsko. U mňa pri výbere rozhodovalo najmä to, aby sa v krajine dalo dohovoriť po anglicky.
Čo všetko si musela vybaviť pred odchodom a koľko to trvalo?
Nakoľko Kanada je krajina, v ktorej potrebuješ pracovné víza – work permit poprípade job offer od konkrétneho zamestnávateľa, bol to celkom zdĺhavý proces plný neistoty a čakania. Ja som si vybavovala work permit na jeden rok s tým, že prvotne sa musíš prihlásiť do výberového konania – poolu, ktorý je náhodný. To bol aj dôvod, prečo môj ex išiel už v januári a ja až v júni. On víza dostal a ja nie. Počet takýchto víz je obmedzený, takže ja som musela čakať na otvorenie ďalšieho kola.
Väčšinou sa pool otvára v októbri alebo novembri. Po prejdení do druhého kola poolu (ten prvotný výber je, ako som už predtým spomínala, čisto náhodný), som musela doložiť dokumenty, ako výpis z registru trestov, životopis, doklady a zaplatiť, myslím, že okolo 200 $ poplatok za víza a za biometriu. Aj napriek tomu, že ja som mala svoj pas biometrický podľa európskych štandardov, po schválení mojich dokumentov som musela ísť aj na biometriu pre splnenie amerických pravidiel.
Kvôli tomu som cestovala do Viedne, kde bola najbližšia kancelária, ktorá tieto špeciálne americké biometrie vykonávala. Po všetkých procedúrach a čakačkách, asi od októbra, mi konečne v marci prišlo schválenie mojich víz a ja som sa mohla naplno začať tešiť na svoj kanadský sen.
Keď si išla do Kanady, mala si už vybavenú prácu, alebo si odišla s tým, že niečo sa podarí nájsť?
Nemala som vybavenú žiadnu robotu. Mala som však obrovskú výhodu v tom, že môj ex tam bol už pol roka, takže zabezpečil byt a aj mi potom v podstate dohodil jednu prácu v kaviarni, v ktorej som aj zostala. Pracovala som v centre Ottawy v kaviarni Byward Café. Nakoľko mám veľmi rada kontakt s novými ľuďmi a predtým som už dlhé roky pracovala v službách, táto robota mi sadla.
Určite je však omnoho jednoduchšie, ak do Kanady cestuješ už s tým, že máš nejakú prácu vyhliadnutú, poprípade, ak ideš s niekým. Sama by som to asi nedala. Napríklad, prvé mesiace boli pre mňa veľmi stresujúce a deprimujúce. Bez roboty, bez rodiny, kamarátok, domova na Slovensku. To je taký pocit, že hlava ti hovorí teš sa, si v krajine, do ktorej sa veľa ľudí zo Slovenska nedostane, máš tu priateľa a Kanada je jednou z najlepších miest pre život, len srdce ti vraví niečo iné…
Ako dlho si bola v krajine?
V Kanade som bola 9 mesiacov. Od júna 2019 do marca 2020. Ak by sa dalo, zostala by som až do júna 2020, ale nakoľko započala pandémia, aj môj pobyt skončil predčasne, čo ma veľmi mrzí.
Ako to bolo s bývaním?
Keď som prišla do Kanady, pár týždňov sme ešte aj s expriateľom bývali u jedného chalana. Potom môj ex zabezpečil apartmán, kde sme bývali iba my dvaja. Musím sa však priznať, že keď som ho prvýkrát videla, rozplakala som sa. Bol fakt hrozný. Všade špina, bordel, pleseň… no katastrofa. Ale nakoľko som spočiatku nikde nepracovala, cez deň som umývala, čo sa dalo. Potom sme po večeroch s priateľom maľovali steny.
Veľakrát som v tom čase prekliala celú Kanadu, a aj keď na začiatku som ten apartmán nenávidela, po čase som sa do neho zamilovala. Bývali sme takmer v centre Ottawy, 5 minút od parlamentu, v pokojnej štvrti. Nájom sme mali iba 1 150 $ čo bola na tú lokalitu veľmi dobrá cena. V lete sme tam mohli organizovať aj párty. Náš malý kanadský raj.
Čo všetko si si zbalila so sebou? Mala si veľa kufrov?
U mňa je balenie totálna katastrofa. Ja som mala nočné mory z toho, ako sa zbalím na rok života na inom kontinente. Mala som jeden veľký kufor a príručnú batožinu. Trošku som to prestrelila s oblečením, lebo som si zbalila hlavne zimné veci, mikiny a tričká. Do Kanady som totiž išla v domnení, že je tam asi nonstop zima. V meste bolo reálne asi tak 40 stupňov. Takže pekne krásne som si musela letné veci dokúpiť priamo v Ottawe.
Ako si si teda zvykla na ich počasie?
Kanadské počasie, to je kapitola sama o sebe. V lete teplo ako na Sahare a v zime aj mínus 30 stupňov. Mne napríklad z tej zimy začala aj pravidelne tiecť krv z nosa. Aj keď domáci hovorili, že zima, cez ktorú som tam bola ja, bola mierna. Ja som mala dosť.
Aké boli prvé dni v Kanade? Ako si to zvládala s angličtinou?
Prvé dni v Kanade boli super. Všetko bolo pre mňa nové, takže som si to neskutočne užívala. Až po pár týždňoch na mňa prišla depka z odlúčenia od domova, z toho, že nemám robotu, načo som sa trepala až do Kanady a tak. S angličtinou som problém nemala vôbec, používala som ju aktívne aj pred tým. Skôr ma desilo, či tam nebudem mať problém kvôli tomu, že neviem po francúzsky. Väčšina obyvateľov je však dvojjazyčných a nie je s tým problém.
Ako by si opísala Kanaďanov a ich povahu?
Kanaďania sú super. Všetko o kanadskej slušnosti a dobrosrdečnosti je pravda. Stretla som tam veľa perfektných ľudí, ktorí môj život ovplyvnili len v tom najpozitívnejšom smere. Domáci sa ku mne správali perfektne. Všetci boli veľmi nápomocní a milí. Úprimne ich zaujímajú informácie o tebe a radi sa rozprávajú o tvojej krajine. Cudzincov vítajú s otvorenou náručou.
Aké je tam životné prostredie? Dbajú o prírodu a zaujímajú sa o ekológiu?
Veľmi. Každá vec sa aj v domácnostiach separuje zvlášť. Rovnako tak dbajú aj na čistotu miest a snažia sa vysádzať čo najviac zelene, a potom sa o ňu dôkladne starať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V čom je podľa teba Slovensko lepšie ako Kanada a čo sa môžu, naopak, Slováci naučiť od Kanaďanov?
Slovensko je úplne iné. Myslím si, že sa to ani nedá porovnať. Sú to proste dva odlišné svety. Určite by sme si mohli zobrať príklad z ich srdečnosti. To, že sú omnoho viac bezstarostnejší súvisí však s tým, že v Kanade sú aj vyššie platy a lepšie podmienky na život.
Aký je tam život? Aké sú finančné náklady, čo je najdrahšie, ako je to so zdravotnou starostlivosťou a koľko tam dokáže zarobiť Slovák, ktorý sa tam vyberie?
Finančne je to náročné, ale hlavne na začiatku, keď ešte nepracuješ. Drahé sú tam hlavne potraviny, alkohol a cigarety. Avšak v momente, ako sa zamestnáš a začneš zarábať prvé doláre, je to úplná pohoda. Zdravotné poistenie si musíš vybaviť ešte pred príchodom do krajiny. Ja som mala ročné zahraničné poistenie pre celý svet. Nemocnice a doktori tam fungujú dobre, len veľmi dlho čakáš a tie výdavky za zdravotnú starostlivosť sú obrovské. Môj bývalý musel využiť záchranku a s tým spojené ošetrovania a vyšlo ho to na asi 600 $, čo si následne musel vymáhať od poisťovne.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Aký bol tvoj najlepší alebo najvtipnejší zážitok za celý čas?
Viackrát sa mi stalo, že do kaviarne prišli slovenskí alebo českí turisti. Skúste si predstaviť tie debaty, keď si chudáci mysleli, že im nikto nebude rozumieť. Jeden z najlepších zážitkov však bol, keď sme vyšli prvýkrát z letiska v Ottawe. Po strastiplnej ceste mi to prišlo ako zasľúbená zem. Vtáčiky štebotali, kvety voňali, slniečko svietilo. Ďaľšie krásne zážitky sú, keď sme boli aj s jednou rodinou na chate pri jazere a keď sme zistili, že máme na záhrade podnájomníka – medvedíka čistotného.
Plánuješ v budúcnosti opäť vycestovať? Nad akými krajinami uvažuješ?
Momentálne neplánujem odísť do zahraničia žiť alebo pracovať. Ak sa mi to však podarí, mojím snom je vrátiť sa späť do Kanady aspoň na pár mesiacov a vidieť z krajiny čo najviac.
Zdieľať na