#Predstav si, že kráčaš zastavanou ulicou. Postupne míňaš rôzne budovy, obytné domy, obchodné priestory, stavby. Uprostred svojej cesty sa zastavíš, rozhliadneš sa okolo, možno dokonca zdvihneš hlavu a zahľadíš sa smerom hore. Čo uvidíš? Je to modrá obloha a náhodný oblak, priamo nad tebou, ktorého tvar sa náhle snažíš rozlúštiť, kým ti opäť nezmizne z dohľadu? Alebo je to pútavá architektúra okolitých budov, ktorá pritiahla tvoj pohľad až po najvyššie poschodia? A majú niečo spoločné? Odpoveďou môžu byť zelené strechy, ktoré ich kryjú.
A teraz si predstav, že aj taká obyčajná vec ako je strecha, môže za určitých podmienok znamenať oveľa viac ako iba prekrytie, ktoré budovám nevyhnutne poskytuje. Strecha osadená zeleňou môže priniesť ďalší rozmer zeleného priestoru a dalo by sa povedať, že jej prínosy sú neobmedzené. Pristane individuálnej výstavbe domov, dokáže skrášliť verejné priestory, efektívne dotvára mestskú zeleň alebo spája s okolitou prírodou a v neposlednom rade, svojou ekologickou a mikroklimatickou funkciou, zelená strecha prospieva životnému prostrediu.
Čo je zelená strecha, ak ju zelenou nerobí len farba?
Zelenou alebo inak aj živou, či eko strechou možno nazvať strechu budovy, úplne alebo aspoň čiastočne pokrytú vegetáciou, ktorá je na ploche strechy pestovaná zámerne a funkčne je do tejto plochy integrovaná.
Historicky nejde o žiadnu novinku. Zelené strechy sú tu už tisíce rokov. Využívanie strešnej plochy „na zeleno“ sa datuje do 10. storočia pred naším letopočtom. V celej Perzii už vtedy využívali zelené strechy ako systém riadenia dažďovej vody. O legendárnych Semiramidiných visutých záhradách alebo inak aj záhradách babylonských si už asi niečo počul. Aj tento asi najzáhadnejší a zároveň najmenej preskúmaný siedmy div sveta, odkazujúci na cielene tvorený systém riadenia vody a záhrady vybudované na arkádovitých terasách, možno považovať za historického predchodcu strechy osadenej zeleňou. Historicky nezaostávala ani Európa. Škandinávske „trávové“ strechy stavali Vikingovia už od roku 1000 nášho letopočtu na izoláciu obydlí počas leta a zimy.
Pri navrhovaní zelenej strechy je okrem zamýšľaného spôsobu využitia, dôležité prihliadať aj na špecifikácie danej lokality v závislosti od konštrukčnej kapacity budovy, sklonu, prístupu či klimatických podmienok alebo orientácie na svetové strany.
Existujú dva základné druhy, ktorými sa zelené strechy rozlišujú, stretnúť sa môžeš s pomenovaním extenzívna a intenzívna. Uplatnenie nájdu rovnako pri rovných aj šikmých typoch striech. Na pohľad môžu pripomínať upravené zelené trávniky alebo aj ucelené prirodzené rastlinné spoločenstvo záhrad. V stavebníctve sa niekedy zvyknú označovať aj ako piata fasáda. Technologicky systém zelenej strechy zahŕňa minimálne kvalitnú hydroizolačnú membránu, koreňovú bariéru, odvodňovacie otvory, drenážnu vrstvu, pestovateľský substrát, vhodnú vegetáciu, zavlažovanie a dobre nastavený následný údržbový režim.
Zelené strechy začínajú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu aj z hľadiska vizuálneho vnímania miest. Postupne sa dostávajú do popredia a najmä v mestskom záhradníctve s nízkou úrovňou zelene, dokážu dodať cenný rozmer zeleného priestoru. Je pozitívne, že dnes už vládne orgány mnohých krajín etablujú zelené strechy do zákonov, s cieľom zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a zamedziť nepriaznivému rozvoju klimatickým zmenám.
Prínos zelených striech je väčší ako očakávaš
Existuje množstvo dôvodov, prečo je zelená strecha vhodným riešením pre súkromné a aj komunitné účely. Každá zelená strecha je jedinečná napriek tomu, že sú si podobné. Vyžadujú rozdielne technické, klimatické alebo dizajnové riešenia. Okrem toho, predlžujú životnosť striech až trojnásobne a vyznačujú sa výbornou energetickou hospodárnosťou a tepelnoizolačnými vlastnosťami.
Pokiaľ ide o komunitné výhody, určite k nim patrí zníženie zaťaženia hospodárenia so zrážkovou vodou, ktorá sa nárazovo nahromadí a kladie nároky na kanalizačný systém. Dôležitú úlohu majú aj vysadené rastliny, ktoré pomáhajú zachytávať smog a prach z ovzdušia a znižujú hlučnosť okolia. Problémom pre zelenú strechu nie je ani dažďová voda, práve naopak. Dokáže ju filtrovať a kovy ako olovo alebo meď, ktoré sú súčasťou zrážok, sa tak zachytávajú v substráte na streche, čím zlepšujú kvalitu okolitej pôdy a podzemnej vody. V lete dokážu tieto strechy zadržať 70 – 90 % zrážok, ktoré na ne padnú a zároveň ich transpiráciou a evaporáciou vrátiť do atmosféry. V zime zadržia 25 – 40 % zrážok.
Zelené strechy udržiavajú chladnejšie prostredie a nedovoľujú tak budove výrazne sa prehrievať, rovnako prispievajú k pocitovo chladnejšej teplote v jej okolí. V mestskom prostredí pomáhajú zelené strechy redukovať teplo naakumulované z betónu a asfaltu, ktoré sa ľahko prehrievajú a sálajú teplo do okolia. Najmä počas horúcich letných dní znižujú vplyv teplotných ostrovov v husto zastavaných prostrediach. Ich plochy na verejných budovách sa tiež môžu komunitne využívať ako verejné záhrady alebo miesta na oddych.
Mať zelenú strechu na vlastnom dome má tiež niekoľko výhod a prevyšujú starostlivosť a prvotné investičné náklady. V podstate zelená vrstva na streche dokáže šetriť financie, pretože redukuje množstvo energie použitej na vykurovanie domu. Počas zimy je strecha na dome miestom s najväčšou tepelnou stratou a v lete zas predstavuje miesto s najvyššou teplotou, ktorá prehrieva dom. Podľa kanadského výskumu zelená strecha dokáže znížiť spotrebu energie na prevádzku klimatizácie až o viac ako 75 %.
Poskytuje tiež určitú protipožiarnu ochranu, čím do istej miery chráni dom pred katastrofou spôsobenou ohňom. Dokonca, zelená strecha dokáže zabraňovať prenikaniu elektromagnetického žiarenia a tlmí hluk aj o 40 a viac decibelov, najmä pri nízkofrekvenčných zvukoch. A v neposlednom rade, ide aj o jej estetickú, oku lahodiacu funkciu.
Aké rastliny je vhodné vysadiť na zelené strechy?
V závislosti od výberu rastlín, môže byť starostlivosť o zelenú strechu minimálna alebo dokonca takmer nijaká, ale určite sa netreba obávať, že strechu bude treba kosiť. Podľa toho, o aký typ zelenej strechy ide, sa vyberajú rastliny schopné vydržať rôzne klimatické podmienky počas celého roka.
Extenzívna zelená strecha je vlastne nepochôdzna a je vysadená hlavne suchomilnými rastlinami, ktoré nevyžadujú pravidelné zavlažovanie a prakticky ani žiadnu starostlivosť. Vhodné rastliny pre tento typ strechy sú rozchodníky, machy alebo trávy, v tienistých podmienkach sú vhodné aj paprade a na slnečných miestach bez výrazného mrazu napríklad aj poludňovka.
Intenzívna zelená strecha predstavuje záhradu na streche a vytvára ďalší priestor na aktívny alebo pasívny relax. Zvyčajne umožňuje aj pestovanie ovocia a zeleniny alebo kvetov a byliniek podľa vlastného výberu. Keďže sa aktívne využíva, vyžaduje aj starostlivosť. Vhodné rastliny sú také, ktoré dobre odolajú slnku aj vetru, napríklad levanduľa, perovskia, santolina, ježibaba, heuchera, rôzne druhy konifer alebo pampová tráva kortadéria.
Vzhľadom k postupujúcemu globálnemu otepľovaniu je vhodné vybrať také rastliny, ktoré sú adaptované v aktuálnych klimatických podmienkach a zároveň podporujú biodiverzitu opeľovaním, hľadaním potravy alebo hniezdením.
Zdieľať na