Hovorí sa o nich veľmi málo, no prinesú nám obrovskú zmenu: Spoznaj rašeliniská vo svete aj na Slovensku + tip na výlet!

#Problematika týkajúca sa svetových rašelinísk a potreby ochraňovať ich asi nebude patriť k prvým myšlienkam, ktoré ti ráno víria hlavou. A pravdepodobne si sa nad rašelinou v inej súvislosti ako pri sypaní substrátu do črepníka s obľúbenou izbovou rastlinkou doposiaľ ani nezamýšľal. Prečo potom venovať pozornosť niečomu, čo zdanlivo nesúvisí s tvojimi prioritami? Čím sú rašeliniská také výnimočné, že si zaslúžia aj tvoju pozornosť?

Na rašeliniskách záleží

V prvom rade preto, že rašeliniská sú pre našu planétu nesmierne dôležité z niekoľkých dôvodov. Je v nich oveľa väčší potenciál než len v bežne známom záhradníckom substráte. Ide o typ mokradí, ktoré možno nájsť v takmer každej krajine a regióne sveta naprieč všetkými kontinentmi. Typické rašeliniská pozostávajú z rašeliny a mokraďového biotopu, ktorý rastie na jej povrchu. V rámci celkovej plochy zemského povrchu rašeliniská pokrývajú iba 3 %, ale celosvetovo tvoria takmer polovicu svetových mokradí a ich význam vôbec nie je zanedbateľný. V skutočnosti ide o jeden z najcennejších ekosystémov, ktorý zohráva významnú úlohu pre biodiverzitu, vodné hospodárstvo a zmierňovanie klimatických zmien nevynímajúc. Rašeliniská poskytujú prirodzený domov mnohým endemickým i ohrozeným druhom a nemožno zabúdať ani na ich zaujímavý archeologický aspekt historického a vedeckého výskumu, nakoľko rašelina v podmáčaných podmienkach za nedostatku kyslíka spomaľuje rýchlosť rozkladu materiálov, čím zároveň „archivuje“ a poskytuje bohatý pohľad na minulosť vegetácie, krajiny i ľudí. Obzvlášť výnimočná je však pozícia rašelinísk ako zásobárne uhlíka, keďže ukladajú najmenej dvakrát toľko uhlíka ako všetky svetové lesy a sú tak jeho najväčším pozemným úložiskom. A aj tak sa o nich vie stále tak málo.

Vo svojom prirodzene zamokrenom stave možno rašelinu prirovnať k obrovskej špongii, ktorá je schopná zadržiavať až 20 – násobne väčšie množstvo vody v porovnaní s jej vlastnou hmotnosťou, čím sa reguluje prietok vody, čo znižuje potenciálne riziko vzniku povodní ale i sucha. Uvoľňovaním vody sa rašeliniská zároveň čistia, pretože rašelina pôsobí v tomto prípade ako filter a prirodzená forma čistenia vody. Napríklad vo Veľkej Británii pochádza z rašelinísk až 70 % pitnej vody, pričom tie rašeliniská, ktoré sú v dobrom stave, dodávajú vysokokvalitnú vodu, ktorá si vyžaduje už len minimálnu úpravu pred vstupom do zásobovania pitnou vodou. 

Ľudská činnosť ohrozuje svetové rašeliniská

Napriek ich nemalej miere pomoci v boji proti klimatickým zmenám, sa ľudstvo už viac ako tisíc rokov príčinou nesprávnych obchodných a politických aktivít ako aj zlého manažmentu rašelinísk a podhodnotením ich prínosu podieľa na rozsiahlej degradácii. Bez dôrazu na trvalo udržateľné hospodárenie v dôsledku odlesňovania, ťažby rašeliny, kultivácie, odvodňovania a následného rozorania pre potreby poľnohospodárstva či rozvoj infraštruktúry čelia rašeliniská veľkému tlaku a celosvetovo rýchlo miznú.

Väčšina najvýznamnejších rašelinísk sveta sa nachádza napríklad na severe Európy v krajinách ako Fínsko, Švédsko, Estónsko, taktiež vo Veľkej Británii, v USA, v Kanade. Nemenej významné lokality rašelinísk zastávajú aj krajiny ako Brazília, Indonézia, Malajzia či Kongo. V posledne menovanej krajine sa, len pomerne nedávno, vedcom podarilo odhaliť dovtedy ukryté tajomstvo v centrálnom povodí rieky Kongo. Začiatkom roka 2017 oznámili, že našli najväčšie tropické rašelinisko na svete, známe ako „Cuvette Centrale“ s rozlohou 145 500 km2 , čo je pre porovnanie oblasť väčšia ako napr. Anglicko alebo štát New York. 

Nebezpečenstvo spojené s ignorovaním dôležitosti rašelinísk je príčinou toho, že suchá rašelina sa ľahko odplavuje, je náchylná na eróziu aj vznik požiarov. Ak na odvodnenom rašelinisku vznikne požiar je takmer nemožné ho uhasiť, následkom čoho sa uvoľňuje oxid uhličitý a suchá rašelina sa dostáva do nelichotivej pozície ako jeden z najväčších zdrojov skleníkových plynov. Častou príčinou lesných požiarov na takto znehodnotených rašeliniskách býva spadnutá nevyhasnutá cigareta alebo zablúdená iskra, či blesk pri búrke, ktoré týmto spôsobom dokážu vznietiť enormnú plochu pôdy.

Problémom pri zabraňovaní horenia však nebýva len výrazná suchosť rašeliniska, ale aj veľká hĺbka rašelinovej pôdy, ktorá výrazne sťažuje uhasenie. Môžeme si byť istí, že ľudské konanie je jedným z faktorov iniciujúcich vznik požiarov, ale rovnako zásadný vplyv majú aj nepriaznivé klimatické zmeny prinášajúce katastrofálne následky. Malo by byť v našom záujme zachovať rašeliniská nedotknuté a chránené po celom svete. 

Vplyvom zintenzívnenia klimatických zmien sú pod tlakom aj krajiny, ktoré rašelinu tradične využívajú na vykurovanie domácností či iné zabezpečenie energetických potrieb a obmedzenie takejto praxe a hľadanie alternatív je nevyhnutné. 

Dôležitosť ochrany a obnovy rašelinísk

O nevyhnutnej potrebe vysádzania stromov v spojení so záchranou klímy si už určite počul alebo čítal, ale o rašelinisku zatiaľ asi len výnimočne, pretože mnohí stále neveria, že niečo také zdanlivo malé môže byť také výnimočné. Hoci sa môže zdať ich stopa vo svetovom meradle malá, úloha rašelinísk, ktorú pri regulácii klímy, regulovaní a filtrácii vody zohrávajú je naozaj významná. Výhodou sa ukazuje aj fakt, že aj strata časti rašelinísk, ktoré boli už v minulosti zničené, nie je ešte natoľko nezvratná ako úbytok morského ľadu alebo topenie ľadovcov.

Kým sa rašeliniská prirodzene vytvoria trvá síce dlho, no obnoviť ich opätovným zavlhčením, zabránením poklesu vody a vysiatím semienkami rašeliníka a iných machov je stále pomerne nenáročné. Takto vynaložené úsilie pomôže nielen udržať v zemi uhlík a zvýšiť kapacitu jeho skladovania, ale môže napríklad zmierniť aj povodne, znížiť emisie, či množstvo a závažnosť lesných požiarov. Pri snahe o ochranu a obnovu rašelinísk je preto dôležité pochopiť, že pre našu planétu sú v boji s klimatickými zmenami minimálne tak dôležité ako lesy a ponúkajú jedinečnú príležitosť ako výrazne prispieť k zmierneniu klímy riešeniami založenými na princípoch prírody vtedy, keď zostanú neporušené.

Kde nájdeš rašeliniská na Slovensku?

Rašeliniská na Slovensku nikdy neboli značne plošne rozšírené, ich súčasná rozloha sa odhaduje približne na 25 km2. Napriek tomu, rovnako ako kdekoľvek na svete, aj u nás ich ekologická funkčnosť ďaleko presahuje plochu, ktorú v krajine reálne pokrývajú. Sú vzácne a ohrozené, aj preto sú mokraďové systémy a ich revitalizácia neoddeliteľnou súčasťou „Stratégie a adapatácie SR na zmenu klímy“ vypracovanej Ministerstvom životného prostredia SR. 

Výskyt rašelinísk možno na Slovensku pomenovať ako mozaikovitý, pričom plošne najrozľahlejšie slovenské rašelinisko sa nachádza na Orave v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Ďalšie väčšie nájdeš napríklad v Národnej prírodnej rezervácii Belianske lúky, ktoré je označované ako územie európskeho významu. Za zaujímavé zas možno považovať Rojkovské rašelinisko v ružomberskom okrese, ktoré je zásobované minerálnymi a z časti i termálnymi vodami.

Tip na výlet: Rašeliniskový unikát poľsko – slovenského pohraničia

Úsilie ochrániť vzácny prírodný biotop európskeho meradla, ktorý sa tiahne južnou oblasťou Malopoľského vojvodstva a severnou časťou žilinského kraja, spojil zaujímavý projekt na oboch stranách miestnych samospráv.