#Zbankrotovať môže nielen firma, ale aj štát. V minulosti sa krachu nevyhli krajiny, ako Argentína, Mexiko či Južná Kórea. Novodobá história je plná štátnych bankrotov a zoznam krajín, ktoré to „nedali“, ťa skutočne prekvapí. Čo sa deje, keď štát skrachuje?
Ak štát nemá na úhradu svojich záväzkov k dispozícii okamžité peniaze, vydáva dlhopisy. Pokým ich investori nakupujú, je všetko okej. Ak však záujem o ne stratia a štát prestane splácať svoje dlhy, musí vyhlásiť bankrot.
Čo hovorí história
Toto sa v histórii udialo už mnohokrát. Skúsenosti so štátnym bankrotom majú prevažne krajiny Južnej a Strednej Ameriky. Argentína, Brazília, Peru či Venezuela čelili platobnej neschopnosti už trikrát, Ekvádor, Bolívia, Mexiko a Uruguaj dvakrát. V minulom storočí viackrát skrachovali aj Indonézia, Jamajka, Maroko, Turecko či Thajsko. Premiantom v rebríčku je však Juhoafrická republika, ktorá vyhlásila insolvenciu už štyrikrát — v rokoch 1976, 1985, 1989 aj 1993.
Problémom so splácaním štátneho dlhu čelilo v novodobej histórii aj viacero európskych krajín. Nebyť pomoci EÚ, v roku 2009 by takmer určite skrachovali Gréci, a bankrot hrozil aj Islandu.
Čo sa deje v štáte, ktorý skrachuje
Platiť štátne dlhy je zodpovednosťou vlády. Ak na tejto misii zlyhá a dôjde k bankrotu, trpia všetci: veritelia, miestna ekonomika aj bežní ľudia. Veritelia, ktorí nakúpili štátne dlhopisy, na svojej investícii nezarobia. S úrokmi sa môžu rovno rozlúčiť a otázne je aj to, do akej miery sa dostanú k istine.
Dochádza k medzinárodným rokovaniam, ktoré zvyčajne končia čiastočným zrušením dlhu alebo jeho reštrukturalizáciou. V prípade argentínskej hospodárskej krízy v rokoch 1999 až 2002 sa napríklad niektorí veritelia rozhodli zrieknuť až 75 % nesplatených dlhov, iní si chceli počkať na zmenu vlády, aby si vyrokovali lepšie podmienky. K zmene došlo, mimochodom, až v roku 2015.
Grécko v plameňoch
Bankrot zasiahne zásadne životy bežných ľudí. Aby sa spomínané Grécko pred rokmi vyhlo krachu, muselo značne zoškrtať štátne výdavky — obmedziť investície, verejné služby, drasticky znížiť dôchodky, sociálne platby a navyše reformovať. Atény sa vtedy kvôli nespokojným obyvateľom ocitli v plameňoch, pre záchranu Grécka a eura to však bolo nevyhnutné.
Ak by sa to totiž neudialo, v prípade krachu by Grécku hrozila masívna ekonomická kríza: kolaps bankového systému, hospodárska kríza, drastický pokles nezamestnanosti, ako aj hodnoty úspor a ešte väčšie škrty verejných služieb a sociálnych dávok.
Do nepredstaviteľných problémov by sa navyše dostala aj naša spoločná mena euro, a tak prišli európski politici so záchranným balíkom. Ten vošiel do dejín ako najväčšia finančná záchrana krachujúcej krajiny v histórii. Krízu sa vtedy podarilo odvrátiť, no Gréci budú svoje dlhy splácať aj po roku 2060.
Ekonómovia teraz predpokladajú, že grécky dlh tento rok dosiahne astronomických 389 miliárd, zatiaľ čo dlh Slovenska by mal atakovať „len“ 68 miliárd dolárov.
Zdieľať na
Zdieľaní