#Hovorí sa, že atletika je kráľovnou športu a na Slovensku je mnoho šikovných mladých ľudí, ktorí neustále pracujú na tom, aby nám to potvrdzovali. Medzi najlepších mladých atlétov na Slovensku patrí aj Adrián Baran, ktorý súťaží vo vrhu guľou a hode diskom.
Aktuálne je tridsaťpäť násobným majstrom Slovenska a nedávno prišiel aj so zaujímavým nápadom na online súťaž v hode diskom.
Tridsaťpäťkrát stál na najvyššom stupni
„S atletikou som začínal na druhom stupni základnej školy, kde som začal navštevovať športový krúžok,“ začína Adrián. Na krúžku ho podchytil jeho tréner Jaroslav Kolcun, ktorý na Adriánovi videl isté predispozície, napríklad výšku, rozpätie rúk a hmotnosť. Práve to boli ideálne parametre pre nájdeného vrhača, ktorým sa Adrián neskôr stal.
7 hviezd, ktoré mali blízko k športovej kariére: Tieto známe mená prekvapia aj vás
„Najprv som na krúžok chodil len raz do týždňa a venoval som sa tomu len pre odreagovanie. Neskôr ma to začalo baviť viac a pridával som tréningy. Zároveň som sa však venoval futbalu, s ktorým som potom prestal, pretože ma atletika oslovila viac,“ spomína Adrián Baran, ktorý vtedy zároveň hrával aj na poste brankára v dedinskom mužstve.
„Chcel som začať naplno s atletikou, pretože je to šport v ktorom sa nemusím spoliehať na nikoho iného. Začal som sa tomuto športu venovať štyri až päťkrát do týždňa, ale stále sme dbali na to, aby to bolo zábavnou formou,“ hovorí.
Vďaka atletike videl kus sveta
Aktuálne je držiteľom dvadsiatich troch zlatých medailí z majstrovstiev Slovenska, pričom najviac medailí je z vrhu guľou. Adrián sa stal majstrom takmer v každej vekovej kategórii. Dvadsaťročný talent absolvoval vrcholné súťaže starších žiakov, dorastencov, juniorov a aktuálne dominuje aj medzi mužmi.
„Najviac ma potešilo zlato z Majstrovstiev Slovenska do 23 rokov v hode diskom, kde sa už niekoľko rokov doťahujeme so Samuelom Kováčom z Nitry. Ten je slovenskou jednotkou a dopredu som si hovoril, že skončím druhý. Avšak napokon sa Samovi preteky nepodarili a ja som si hodil osobný rekord a dokázal som vyhrať, čo ma neuveriteľne potešilo,“ prezrádza.
Okrem zlatých má aj 6 strieborných a 4 bronzové medaily, pričom táto niekoľkoročná žatva medailí začala striebrom, ktoré získal v roku 2013. „O to viac si cením aj svoje prvé zlato, ktoré som získal v roku 2014 na Halových majstrovstvách Slovenska,“ dodáva.
Guliar s bronzom zo šprintérskej štafety
Vďaka svojím úspechom a výkonom sa Adrián Baran už pozrel na niekoľko vrcholných podujatí. Začínal v roku 2015 na Európskom olympijskom festivale mládeže, ktorý sa svojím priebehom približuje klasickej olympiáde. „Hneď moja prvá vrcholová medzinárodná súťaž je asi takým najsilnejším zážitkom. Nominoval som sa na ňu na poslednej možnej súťaži, posledným možným pokusom,“ spomína s úsmevom.
Silným zážitkom bol aj zisk medaily v štafete na 4 x 100 metrov, ktorú vytvorili zo šprintérov, skokana a štvoricu doplnil vrhač Adrián. Táto medaila je zároveň jedinou v ére samostatného Slovenska získaná v štafete.
„Je to pre mňa asi najcennejšia medaila, aj keď nie je vôbec z mojej disciplíny. Keď sme dobehli a videli sme, že Slovensko je na treťom mieste, smiali sme sa, plakali, kričali sme a veľmi sme sa tešili, že sme pre Slovensko vybojovali medailu,“ hovorí Adrián. Okrem toho sa mu veľmi páčilo aj vo Fínsku, kde absolvoval Majstrovstvá sveta juniorov v roku 2018.
Adrián Baran – multifunkčný športovec
Adriánovi vtedy vôbec nevadilo, že je spomedzi chlapcov najťažší a ako jediný sa šprintu nevenuje. „Už od začiatku som skúšal rôzne disciplíny a s trénerom nám záležalo na tom, aby nás atletika bavila. Mňa veľmi bavil skok do výšky a do diaľky, pretože je to iné, ako moja hlavná disciplína. Do pretekov idem zvyčajne bez stresu a pre radosť. Keď som favoritom v súťaži, cítim tlak, ktorý si na seba vyvíjam aj sám,“ vysvetľuje Adrián, ktorý si aj dnes rád zaskáče do výšky.
„Vždy to vie oživiť takú fádnu prípravu na jednu jedinú disciplínu,“ dodáva. A trúfol by si zabehnúť štafetu aj dnes? „Určite by som do toho šiel, ale neviem, aký by bol výsledok. Od legendárnej štafety v Tbilisi som totiž už pribral tridsať kíl,“ smeje sa.
Rodina si musela zvyknúť na jeho tréningové zaťaženie
Dnes sa už vrcholový vrhač venuje príprave na súťaže denne a niekedy trénuje dokonca dvojfázovo. „Ak je to objemová príprava, je tam viac posilňovacích cvičení, viac opakovaní, ťažšie váhy a trochu vynechávame cvičenia na rozvíjanie rýchlosti,“ vysvetľuje Adrián.
Nasleduje prechodná fáza, kde sa zameriava na objemovú prípravu v spojení s dynamickými cvičeniami. Následne sa počas sezóny Adrián Baran venuje dynamike, ktorá je pri vrhaní guľou nevyhnutná. Pri každodennom tréningovom zaťažení musí byť Aďo aj dobrým manažérom svojho času.
„Moja rodina si za tie roky zvykla. Najprv to bola len voľnočasová zábava, ale teraz prichádza aj profesionálna stránka, kedy musím takmer všetok voľný čas obetovať atletike. Dá sa to skĺbiť aj so školou, ale je to náročné,“ hovorí študent športovej fakulty.
V škole sa venuje aj iným športom a problém mu robí hlavne plávanie a gymnastika, no v skĺbení s teoretickým učením Adrián problém nevidí. „Chcem sa venovať naplno aj svojej priateľke a rodine, pretože aj keď je atletika to, čo chcem v živote robiť, aj oni sú mojimi prioritami,“ hovorí. Napriek tomu, že sám rád iným atlétom pomáha, zatiaľ je preňho prioritná vlastná kariéra a až neskôr sa začne venovať mladším atletickým nádejam.
Kilá nestačia
Práve mladé talenty je dôležité podchytiť čo najskôr. „Väčšinou človek musí mať nejaké športové základy, ak sa chce atletike začať venovať neskôr. Napríklad guliar by mal byť rýchly a dynamický. Ak by sa napríklad dvadsaťročný človek venoval predtým športu, v ktorom sú tieto parametre prítomné a má dobrú koordináciu, mohol by byť úspešný,“ hodnotí Adrián.
Sám sa už stretol s tvrdením, že na vrhanie guľou stačí byť mohutný a ťažký. „Pravdou ale je, že ho môže ľahko poraziť pohyblivejší chlapec, ktorý má v ruke švih,“ ozrejmuje.
Online súťaž zožala úspech
Keďže sa teraz pravdepodobne nebude konať žiadna súťaž, Adrián nedávno vymyslel vlastnú, ktorá zožala úspech. Išlo o online súťaž na diaľku v hode diskom, ktorú absolvovali dva tímy – jeden z Vranova nad Topľou a jeden z Nitry.
V každom tíme súťažili dvaja diskári, ktorí spoločne zbierali metre a víťazom sa mal stať ten, kto na konci získa väčší súčet. „Samuel Kováč je aktuálne najlepším slovenským diskárom v mojej kategórii do 23 rokov a keďže sme v kontakte, napadlo mi osloviť ho s nápadom na akúsi kontrolnú súťaž cez videohovor,“ vysvetľuje Adrián.
Z otestovania aktuálnej formy sa však napokon po Adriánovom stretnutí s generálnym sekretárom Slovenského atletického zväzu stala súťaž. „Pán Gubrický sa ma pýtal, ako sa pripravujem a hovoril som mu, že si plánujeme otestovať formu. Hneď sa o tom dozvedel aj redaktor zo Slovenského atletického zväzu, ktorý sa pýtal, či to bude vysielané online,“ hovorí.
Takto sa pôvodný plán nafúkol do rozmerov online súťaže medzi dvoma tímami v dvoch rôznych mestách. „Napokon sme celú súťaž vysielali na YouTube, kde nám livestream pomohol zmanažovať môj bývalý atletický kolega z Vranova, Stanislav Soták,“ dodáva.
Stres ako naživo
„Napokon livestream pozeralo asi štyristo ľudí, videopozvánku videlo dvetisíc ľudí. Veľmi ma teší, že sme takto dokázali osloviť atletickú verejnosť,“ hovorí Adrián. Tento nápad si dokonca všimla aj RTVS. „Cieľom tímovej súťaže bolo oživiť atletiku, keďže všetky naše tréningy smerovali k nejakej súťaži, ktorá je zatiaľ v aktuálnej situácii v nedohľadne,“ vysvetľuje.
Aj keď pôvodným plánom bolo, aby táto súťaž bola aj zábavou, napokon sa všetci štyria účastníci (Samuel Kováč a Jaroslav Greguš na strane Nitry a Adrián s jeho bratom Gabrielom na strane Vranova) znova dostali pod tlak, pretože nikto nechcel predviesť zlé výkony. „Na záver bola aj dráma, keďže sa nám nepodarilo všetky metre správne spočítať a tak najprv vyhrala Nitra a potom Vranov,“ smeje sa Adrián.
Šport jednotlivcov, vzťahy ako v tíme
Aj napriek tomu, že atletika je šport jednotlivcov, ukazuje sa, že Adrián a jeho najväčší rival Samuel vedia z atletiky spraviť tímový šport. „My sa poznáme už šesť rokov. Zo začiatku sme len zazerali a hnevali sa, keď sme prehrali, keďže väčšinou sú naše najlepšie hody od seba len o niekoľko desiatok centimetrov a niekedy sa doslova naťahujeme o víťazstvo,“ komentuje Adrián Baran. Od roku 2016 spoločne chodia na medzinárodné súťaže a ich vzťah sa zmenil.
Dnes sú v kontakte a navzájom sa vedia podporiť, ak sa tomu druhému nedarí a jeden druhému fandia. „Medzi nami nie je žiadna nevraživosť a k tomu určite prispieva aj to, že dobrý vzťah majú aj naši tréneri,“ dodáva Adrián. „Podľa mňa je v tom atletika krásna,“ hovorí na záver Adrián. My mu budeme držať prsty a veríme, že dobré vzťahy medzi atlétmi pretrvajú a zlatých medailí na Adriánovom konte bude pribúdať.
Zdieľať na