#Máš rád vysoké hory, adrenalín a cestovanie? Tak to si u nás správne. Predstavujeme ti náš nečíslovaný rebríček 15 slávnych slovenských horolezcov a cestovateľov, ktorí sú v čase písania článku stále živí a zdraví. Niektorí precestovali svet, iní vyliezli na najvyššiu horu sveta alebo dokonca skočili padákom priamo na Severný pól.
Peter Hámor
Popradčan Peter Hámor má jedno z najzvučnejších mien v oblasti slovenského horolezectva. Svoju prvú osemtisícovku, a to hneď Mount Everest, zdolal ešte v roku 1998, keď mal 34 rokov. Na konte má aj takzvanú Korunu Zeme, čo je označenie pre všetky najvyššie hory jednotlivých kontinentov.
Je prvým Slovákom, ktorý zdolal zradnú horu Puncak Jaya v Oceánii, ako aj najvyššiu horu Antarktídy Vinson Massif. Svoj posledný veľký výstup uskutočnil v roku 2017 na Dhaulágirí, siedmy najvyšší vrchol sveta, a to vo veku úctyhodných 53 rokov. O rok neskôr získal ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii Šport.
Jozef Kopold
Jozef Kopold, ktorý je priateľmi prezývaný aj Dodo, sa do histórie slovenského horolezectva zapísal v pozitívnom aj v negatívnom svetle. V priebehu 17 dní vystúpil až na tri osemtisíckovky a je členom viacerých elitných horolezeckých tímov.
V rokoch 2003 až 2008 pôsobil ako člen reprezentačného družstva Slovenskej republiky. Pri výstupe na čínske osemtisícovky Šiša Pangma a Broad Peak sa mu vo výprave stratili dvaja spolulezcovia. Dodnes si túto záhadu nevie vysvetliť a na jeho kariéru mala veľmi negatívny vplyv.
Róbert Gálfy
Známy horolezec Róbert Gálfy sa preslávil najmä v domácich Tatrách. Prekročil hranicu dvoch stoviek výstupov, z čoho až 19 prvovýstupov stihol do svojich 25 rokov. Zo sveta si pripísal vrchol Mont Blanc či niekoľko osemtisícoviek, vrátane účasti na expedícii na Everest.
Získal mnohé tituly, nevynímajúc cenu Majster športu. Doma aj v zahraničí viedol náročné výpravy. V roku 1986, vo veku len 26 rokov, sa dostal na horu Pik Somoni s výškou takmer 7,5 kilometra, ktorú následne zjazdil na lyžiach. Na najvyššiu horu sveta sa pokúsil vystúpiť o rok neskôr, no neúspešne.
Milan Šuna
Milan Šuna je členom Medzinárodného združenia asociácií horských vodcov a za sebou má mnohé náročné výpravy najmä počas 90. rokov. V roku 1996 vystúpil v sprievode 6-člennej expedície na Šiša Pangma s výškou viac ako osemtisíc metrov. Jeden z členov tímu za výstup zaplatil životom.
Druhá náročná expedícia sa konala o rok neskôr, na ktorej sa zúčastnilo až jedenásť členov vrátane lekára. Tím dosiahol vrchol nepálskej osemtisícovky Manaslu, no dvaja členovia tímu počas výstupu zomreli. Dnes je Šuna horským vodcom vo Vysokých Tatrách.
Zoltán Demján
Tento rodák z Bratislavy patrí taktiež k najúspešnejším slovenským horolezcom. Aktívny bol najmä v 80. a 90. rokoch. Pamätajú si ho v Alpách, kde počas zimy absolvoval nejeden prvovýstup – napríklad na hory Cima Ovest v roku 1977 alebo Mt. Maudit v roku 1982.
Zápisy má aj z Himalájí. Pozeral sa na svet z vrcholov troch osemtisícoviek, konkrétne Lhoce Šar, vedľajšieho vrchu Lhoce a samotného Everestu. Tretí výstup nad osem kilometrov pridal v roku 1988, keď spoločne s dvomi Kazachmi ako jeden z prvých vystúpil na Dhaulágirí. Tento počin sa stal Svetovým výstupom roka, ktorí ocenila Medzinárodná horolezecká asociácia.
Dina Štěrbová
Dina má slovenské korene, aj keď počas jej aktívnych rokov žila spoločne s manželom Otakarom v Olomouci. V Tatrách má zapísaných viac ako 300 výstupov, čo z nej robí najaktívnejšiu ženskú horolezkyňu v našich najvyšších horách.
Pochváliť sa môže aj úspechmi zo sveta – má za sebou výstup na osemtisícovku Manaslu, ktorý dokonca viedla, a na 7,5-kilometrov vysokej hore Nošak stanovila ženský rýchlostný rekord. Výstup na Mount Everest jej nevyšiel v rokoch 1991 a 1992. Po viacerých neúspechoch sa po svojej štyridsiatke začala venovať humanitárnej činnosti.
Martin Navrátil
Cestovateľ Martin Navrátil sa venuje výpravám po celom svete už takmer 20 rokov. Okrem horolezectva pracuje ako profesionálny sprievodca. Vyštudoval históriu a tú aktuálne spoločne so svojimi priateľmi aj klientmi spoznáva vlastnými očami.
Precestovaných má viac ako 170 krajín sveta vrátane Antarktídy. Venuje sa aj písaniu cestopisnej literatúry – jeho aktuálne päťdielna séria Okolo sveta má obrovský úspech a ak chceš aj ty zažiť poriadne dobrodružstvo, Martina môžeš kontaktovať cez spoločnosť Travelistan.
Peter Hlinčan
Peter spolupracuje s vyššie spomínaným Martinom Navrátilom. Je rodákom z Bratislavy, no študoval v Anglicku. V rámci rozvojového programu OSN sa po štúdiu prekladateľstva vydal do Čile. Práve tu už sedem rokov pôsobí nielen ako tlmočník, ale aj ako turistický sprievodca.
Taktiež má zbehaných viac ako sto krajín sveta a zdolal nejednu horu. Spoločne s Martinom sa podieľal na cestovateľskej publikácii Na kraji sveta, v ktorej opisujú spoločnú expedíciu v Beringovom prielive.
Peter Valušiak
Peter Valušiak sa narodil v Spišskej Sobote. Venoval sa najmä výpravám v polárnych oblastiach sveta. Po nich prišli v 90. rokoch v časoch samostatnej Slovenskej republiky výpravy na Severný pól. Dokonca si priamo na Severnom póle v roku 1995 skočil s padákom.
V roku 1998 sa mu v sprievode ďalších troch cestovateľov podarilo ako prvým ľuďom prejsť peši a na lyžiach celou Arktídou od brehov Ruska, cez Severný pól, až k pobrežiu Kanady. Po oslavách nového milénia spolupracoval aj s Pavlom Barabášom či Zdeňkom Hrubým. Naposledy sa na dobrodružstvo vydal v roku 2011 – cieľovou destináciou bol Južný pól.
Martin Gablík
Gablík sa začal profesionálnemu horolezectvu venovať až po štyridsiatke. Medzi úspechy sa mu pripisuje zdolanie Broad Peaku, Aconcaguy či osemtisícovky Makalu. Na Annapurne dosiahol výšku 7,2 kilometra a na Evereste niečo cez 8 kilometrov.
Nie každý úspech však končí na vrchole. Na horu Broad Peak sa vydal aj v roku 2005, no stúpanie prerušil, pretože sa rozhodol pomôcť v zostupovaní poľskej skupine. Aj s nasadením vlastného života sa z hory dostali všetci zdraví. Za svoj čin si vyslúžil ocenenie Slovenského olympijského výboru, ako aj európsku cenu Fair Play.
Pavol Breier
Ďalším v našom rebríčku je horolezec, cestovateľ a najmä dokumentarista Pavol Breier. Počas zdolávaní známych hôr, vrátane tých najvyšších v Himalájach, zachytáva okom objektívu aj prírodu a ľudí, ktorí žijú pod ich úpätiami celý život.
Vyštudoval odbor umeleckej fotografie v Prahe a doktorandské štúdium absolvoval na VŠVU v rodnej Bratislave. Usporadúva mnohé výstavy fotografií, ale aj dokumentov, v ktorých prezentuje aj vlastné výtvory. Od 70. rokov pravidelne vydáva knihy a je držiteľom viacerých celosvetových, ako aj slovenských ocenení.
Michal Orolin
Michal Orolin sa narodil v čase druhej svetovej vojny v obci Kravany. Profesionálnu kariéru známeho horolezca si odtočil v 70. a 80. rokoch. V Tatrách si pripísal viac ako sto výstupov a svoju šikovnosť zúročil najmä v Alpách.
Prešiel Walkerov pilier, vystúpil na Mont Blanc a ako prvý zdolal východnú stanu nórskeho Trollyggenu v roku 1974. Pochváliť sa môže aj výstupmi na Mt. McKinley či Nanga Parbat, kde si ešte v roku 1971 so skupinou zapísal slovenské prvenstvo na tomto vrchu. Pre zdravotné ťažkosti (má trombózu) nedokázal pokoriť Makalu ani Everest.
Alexander Luczy
Aj keď má Luczy švajčiarsku národnosť, narodil sa v Levoči a študoval na bratislavskej STU. Do Švajčiarska emigroval koncom 60. rokov. Už vo svojich 15 rokoch sa stal členom horolezeckého oddielu v Košiciach a na hory začal liezť ešte predtým, ako nastúpil na vysokú školu.
V 60. rokoch bol dobrovoľníkom v Tatranskej národnej službe, ako aj horským vodcom. Keďže príliš necestoval po svete, zdolával najmä tatranské štíty – zapísaných má viac ako 400 výstupov, v Alpách dokonca o tisíc viac. Od roku 1996 je členom Národnej asociácie horských vodcov.
Ľudovít Záhoranský
Ďalším úspešným slovenským horolezcom je Ľudovít Záhoranský. Výstupy si, podobne ako Alexander, zapisoval najmä v domácich Tatrách a v neďalekých Alpách. V slovenských horách má na konte konkrétne 285 výstupov vrátane náročného Lapińského komína.
Videl však aj svet – ako člen expedície na Nanga Parbat dosiahol výšku viac ako osem kilometrov, necelých osemtisíc metrov si zapísal aj na Makalu. V roku 1978 ako prvý so svojou výpravou zdolal Nandádéví a o šesť rokov neskôr sa postavil na vrchol Everestu. Spolok tatranských horolezcov mu udelil Zlatý odznak a dnes si užíva dôchodok na Morave.
Igor Koller
Napokon odbehneme z Himalájí a predstavíme Igora Kollera. V Tatrách má vyše sto výstupov. Rozruch spôsobil najmä v Dolomitoch, keď v rámci svoje takzvanej Cesty cez Rybu podstúpil hneď štyri prvovýstupy a zdolal ďalších šesť ďalších vrcholov.
Do Himalájí sa vydal až po päťdesiatke, no osemtisícovky neboli jeho stredobodom pozornosti. Pripísal si aj náročný výstup na necelý kilometer vysokú horu El Capitan v Yosemitoch. Zdolal ju za šesť dní vo veku 64 rokov. Dnes je predsedom Slovenského horolezeckého spolku a v ankete čitateľov časopisu Jamesák sa dostal do top desiatky najlepších slovenských horolezcov storočia.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní