#Milan Bardún, alebo Milan Bez Mapy, je vášnivým cestovateľom a blogerom, ktorý sa pred rokmi rozhodol skončiť v práci a venovať sa výhradne cestovaniu. Jeho blog vznikol úplne neplánovane, ešte počas pobytu v Estónsku, kde sa dostal cez projekt Erasmus. V súčasnosti prináša cestovateľské zážitky pravidelne, a aj vďaka tomu pomohol nejednému Slovákovi, ktorý sa vydal do zahraničia.
Pamätáš si na moment, kedy si sa rozhodol, že budeš cestovať a zároveň blogovať? Ako vznikla myšlienka založiť si blog?
V decembri 2013 som bol na Erasme v Estónsku. Bolo tam asi mínus dvadsať stupňov, svetlo asi 4 hodiny denne, proste čistá depresia. Mal som strašne veľa voľného času. Každý chodil na Erasmus do Ríma či Madridu, len ja som sa vybral do Estónska. Mama sa stále vypytovala, ako to tam vyzerá. Asi o tretej v noci som si založil blog, aby som napísal jeden článok, ako to v tom Estónsku skutočne je. Časom som začal sledovať rôznych blogerov, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Naďalej som na svoj blog písal a približne od roku 2016 som sa tým začal živiť.
Si vyštudovaný záhradný architekt. Venuješ sa aj svojmu remeslu, alebo si full-time blogerom?
Záhradnej architektúre sa venujem veľmi okrajovo. Stihnem asi tak jeden projekt za rok. V podstate som nevyštudoval žurnalistiku a ani cestovný ruch, no nakoniec ma živí ich kombinácia. Záhradnú architektúru mám len ako také zadné vrátka.
Rád cestuješ sám. Prečo? Nechýba ti na cestách občas spoločnosť?
Niekedy mi spoločnosť chýba, to je samozrejmé. Je ale veľa ľudí, ktorí cestujú sami, čiže všade kde prídem, niekoho stretnem. Nemám problém stretnúť sa, zoznámiť a porozprávať. Cestovanie osamote mi vyhovuje, keďže nie som človek, ktorý sa rád prispôsobuje a obmedzuje. Keď sa mi niekde nechce byť, tak sa jednoducho zoberiem a idem preč. Snažím sa to ale kombinovať, naposledy som bol v New Yorku s dvomi kamarátmi. Aspoň mi mal kto robiť fotky (smiech).
Kde sa ti zatiaľ páčilo najviac? Navštívil si miesto, na ktorom by si dokázal žiť?
Problém je, že sa mi páči všade. V Austrálií sa mi páčilo asi najviac, najmä v Sydney. Bola tam taká pohodová atmosféra, ľudia boli veľmi uvoľnení, užívali si život. Len je to veľmi ďaleko. Druhým miestom je New York. Bol som tam už niekoľkokrát a skúsil som tam mesiac žiť. Čím viac cestujem, tým viac však zisťujem, že mi je najlepšie v Bratislave.
Svoje výlety si plánuješ, alebo ide skôr o spontánne nápady?
Záleží na tom, o akú cestu ide. Keď cestujem na dlhší čas, všetko si naplánujem, aby som zbytočne nemíňal na letenky a podobne. Spontánne výlety po Európe si väčšinou plánujem za pochodu. Toto leto som si napríklad kúpil letenky do Milána hneď na ďalší deň, lebo boli lacné.
Podľa čoho si vyberáš svoje budúce destinácie?
Podľa lacných leteniek (smiech). Už som navštívil väčšinu miest, kam som chcel ísť. Keď sú letenky za pár korún, tak si idem pozrieť aj miesto, ktoré ma predtým až tak nelákalo. Na druhej strane sú stále destinácie, ktoré by som chcel vidieť, a vtedy nepozerám iba na to, či sa tam dá dostať lacno alebo nie.
Cestuješ low-cost? Alebo si vyberáš drahé hotely a reštaurácie?
Čím som starší, tým si viac vyberám skôr kvalitnejšie ubytovanie. Nie sú to ani hotely, ale skôr byty a domy, keďže si ubytovanie vyberám zväčša cez Airbnb. Keď som cestoval ako študent, prvoradá bola, samozrejme, vždy cena. Nerozhadzujem peniaze, ale zážitky idú v súčasnosti na popredné miesto. Rád si doprajem kvalitnú večeru v dobrej reštaurácií. Časy, keď som spával v hosteloch na Filipínach, sa už, vďaka bohu, pominuli. Stihol som sa tam skamarátiť s veľa švábmi (smiech).
Nastala situácia, kedy si sa počas svojich výletov naozaj bál?
Jediný moment bol počas výletu v Keni. Do Nairobi som išiel nočným autobusom, ktorý išiel 10 hodín po rozbitej prašnej ceste. Bola tam strašná zima a ešte k tomu hral kenský rap. Ten naozaj neodporúčam, nepáčil sa mi. Sedel som hneď za vodičom, čiže som sa vôbec nevyspal. Bol to jediný moment, kedy som svoje rozhodnutie prehodnocoval.
Prečo Slovensko nepatrí medzi najvyhľadávanejšie turistické destinácie?
Máme v okolí veľkú konkurenciu. Neďaleko je Viedeň, Praha či Budapešť, ktoré hovoria ľuďom niečo viac ako taká Bratislava. Určite by sme sa mali zlepšiť najmä v službách, v tom ešte značne zaostávame.
Čo tvoje tetovania? Jedno symbolizuje Čičmany – má to nejaký hlbší význam?
Pred dvoma rokmi som bol som v Čičmanoch. Veľmi sa mi tieto tradičné vzory páčili, odfotil som ich, neskôr povyberal jednotlivé časti a dal si ich vytetovať. Určite to má takú slovenskú symboliku, keďže som hrdý Slovák.
Druhé zobrazuje mrakodrapy v New Yorku. Prečo?
New York pre mňa predstavuje taký splnený sen, dosiahnutie určitého cieľa. Je to pre mňa motivujúce, keďže viem, že toto mesto je drahé. Človek musí makať, aby sa tam dostal, preto je pre mňa motiváciou.
Tretie zase symbolizuje dráhy bratislavského letiska. Máš aj na toto svoje vysvetlenie?
Som z Bratislavy, je to pre mňa symbolické, keďže viem, že na toto letisko môžem vždy priletieť domov.
Máš ešte nejaké nesplnené cestovateľské sny?
Určite chcem prejsť Argentínu, preto sa napríklad učím po španielsky. Okrem toho ma láka Grónsko, keďže je to taká neprebádaná krajina. Nebol tam každý. Určite by som chcel spoznať aj viac častí Austrálie, kde sa mi veľmi páčilo.
Čo ti cestovanie dalo? A je aj niečo, čo ti zobralo?
Možno mi blogovanie do istej miery zobralo súkromie, no išiel som do toho dobrovoľne, a v podstate zverejňujem iba to, čo chcem. Určite mi dalo slobodu, sebadisciplínu a som sám sebe pán, čo mi vyhovuje. Mrzí ma, že na Instagrame či blogoch to často vyzerá, že travel bloger nič nerobí, ale tak to vôbec nie je. Celý deň sedím za počítačom, upravujem fotky, píšem alebo editujem video.
Ako vyzerá bežný deň travel blogera?
Každý deň vstávam o 6:30 ráno. Naraňajkujem sa a následne idem do fitka. O desiatej si sadnem za počítač a pracujem približne do sedemnástej. Prípadne idem počas dňa na nejaké stretnutie. Keď cestujem, je to o striedaní voľného a pracovného dňa. Jeden deň pracujem a druhý deň spoznávam krajinu.
Prečo by mali podľa teba ľudia cestovať?
Človek získa určite väčší rozhľad a mnohí zistia, že Slovensko nie je pupok sveta. Ľudia, ktorí necestujú, žijú podľa mňa v nejakej bubline a myslia si, že sa okolo nich nič nedeje. Nie je to o tom ísť na mesiac do Austrálie, stačí ísť do Viedne či Budapešti a vidieť trochu iný svet. Ten, kto cestuje, je určite tolerantnejší, pretože spozná iné kultúry, ľudí a náboženstvá.
Milanov blog môžeš sledovať na bezmapy.com.
Zdieľať na