#Vďaka svojmu podnebiu sa Škandinávia stala kolískou mnohých zimných športov. V minulosti síce nemali taký význam ako dnes, ale práve vďaka popularite sa začali šíriť aj do iných európskych krajín. Nakoniec sa stali súčasťou prvých zimných olympijských hier, ktoré sa konali v roku 1924 vo francúzskom meste Chamonix. A ako jednotlivé disciplíny vznikli?
Od kostí zvierat po čepele
Prvé prehistorické korčule slúžili na rýchlejší pohyb na zamrznutých vodných plochách. Základ tvorili dohladka obrúsené kosti zvierat, v ktorých boli prevŕtané diery, aby sa dali s pomocou remienkov pripevniť k nohe. Tento typ korčúľ nemal ostré hrany, preto bolo k pohybu nevyhnutné používať aj palice na odrážanie.
Historicky prvá doložená zmienka o korčuľovaní pochádza z Dánska z roku 1134. V Anglicku by si ju našiel v knihe z roku 1174, ktorej autorom je canterburský mních Wiliam Fitzstephen.
Zmena nastala v 15. storočí, keď na výrobu korčúľ sa začalo používať drevo a kov. Práve v tomto čase stolársky učeň pochádzajúci z Holandska pripevnil železnú časť na drevo zvisle, čím dosiahol rýchlejší pohyb na ľade. Takéto korčule poznáme dodnes.
Kolíska krasokorčuľovania
Angličania kovové korčule prevzali od Holanďanov a vylepšili ich tým, že kovový nôž mierne zakrivili nahor. Na ľade tak mohli robiť rôzne oblúky a figúry. Viedlo to k tomu, že sa v krajine začalo rozvíjať takzvané „ozdobné“ korčuľovanie, ktoré sa stalo predchodcom súčasného krasokorčuľovania.
Kolískou krasokorčuľovania sa stalo Spojené kráľovstvo. Prvá krasokorčuliarska súťaž sa konala v roku 1814 v škótskom Edinburgu, tu zároveň založili aj prvý organizovaný korčuliarsky klub (1742). Bolo len otázkou času, kedy a v akej podobe sa začne šíriť do celej Európy a Ameriky.
Za veľkou mlákou začali postupne ku krasokorčuľovaniu pridávať rôzne baletné a tanečné figúry, ktoré boli sprevádzané hudbou. Takéto moderné korčuľovanie spojené s tancom a hudbou predviedol Američan Jackson Haines, ktorý sa považuje za zakladateľa moderného krasokorčuľovania.
Salchowove korčule so zúbkami
O vzrastajúcej popularite tohto športu svedčí aj fakt, že v rokoch 1908 a 1924 sa krasokorčuľovanie stalo súčasťou zimných olympijských hier. Prvou ženskou víťaznou olympioničkou v krasokorčuľovaní na olympijských hrách sa stala Britka Madge Syers.
Výnimočným korčuliarom, ktorý sa zapísal do histórie krasokorčuľovania, a to nielen svojimi výkonmi, ale aj novým typom korčúľ, bol Švéd Ulrich Salchow. Tento 10-násobný majster sveta v krasokorčuľovaní začal ako prvý využívať svoj vynález – korčule so zúbkami. Umožnili mu silnejšie odrazy počas jazdy a pri skokoch.
Svoju kariéru korunoval svojím legendárnym skokom, ktorý je dnes známy ako Salchowov skok Ide o jeden zo základných skokov a figúr, ktoré sa musia profesionálni krasokorčuliari naučiť a vedieť ich správne predviesť.
Reklama Addmention
Fandíte zimným športom a chcete si užiť svahy v zahraničí? Nezabudnite na krátkodobé cestovné poistenie s platnosťou už od 3 hodín od zaplatenia. Uzavrite si krátkodobé cestovné poistenie ešte pred cestou zo Slovenska.
Indiáni ako prví hokejisti
Historicky prvú hokejku s rovnou čepeľou vytvorili indiánsky kmeň Mik’maq, pôvodní obyvatelia Kanady, ktorý od druhej polovici 19. storočia obývali územie Nové Škótsko. Záznamy o tom, že tento národ hrával svoju vlastnú verziu hokeja, sa datujú od začiatku 18. storočia. Hokejky, ktoré k tomu využívali, sa veľmi podobali tým súčasným.
V roku 1863 začala spoločnosť Starr Manufacturing Co. predávať v krajine hokejky s názvom „Mic-Mac“ a postupne svoj predaj rozširovala aj mimo hraníc Kanady. Stali sa najpredávanejšími a najlepšími hokejkami tej doby.
Kto stojí za zakrivenou hokejkou?
Aj napriek inováciám či úprave výrobného materiálu, ktorými si hokejky počas storočia prešli, sa tvar čepele nezmenila a zostala naďalej rovná. Prelom nastal v 60. a 70. rokoch 20. storočia, keď hráč Chicago Blackhawks Stan Mikita počas tréningu zlomil čepeľ na hokejke a zostala zakrivená. Sila a rýchlosť strely so zakrivenou „banánovou“ hokejkou ho natoľko zaujala, že následne začal bádať.
So svojim spoluhráčom Bobbym Hullom začali experimentovať so zakrivenými čepeľami tak, že najprv nechali materiál zmäkčiť pod horúcou vodou a následne ho ohýbali. To viedlo k tomu, že v hrách začali používať zakrivené čepele a to zvýšilo strelecký výkon hráčov. Stan Mikita, rodák z Liptova, počas svojej kariéry strelil 541 gólov, čím si zabezpečil vstup do hokejovej siene slávy.
Stačili iba dve detské lyže
História snowboardingu sa začína v 60. rokoch 20. storočia, keď v Spojených štátoch amerických vznikol ako nový zimný šport. Za zrod snowboardu sa dá považovať rok 1965, keď inžinier Sherman Poppen z Michiganu vytvoril takzvaný „Snurfer“.
Najprv začal experimentovať so spojením dvoch lyží k sebe za pomoci skrutiek. Pri prvých pokusoch však prišiel na to, že bočné postavenie je oveľa lepšie pre jeho ovládanie. Následne začal využívať iba jednu širšiu lyžu. Zaujímavosťou bola upevnená šnúrka na špičke lyže, ktorej sa jazdci uchopili pre lepšiu rovnováhu. Po týchto vylepšeniach si dal snurfer patentovať. V roku 1966 sa do predaja dostali prvé typy, ktoré zožali v USA obrovský úspech.
Prvý snowboard s dnešnou podobou
Do histórie snowboardingu sa rovnako zapísal aj Američan Jake Burton Carpenter, ktorého snežná doska upútala veľkú pozornosť. Okrem toho však začal uvažovať aj o novej technike jazdy. Napadlo mu, že uchytenie nôh o dosku by mohlo uľahčiť jazdu. Zafixovanie chodidiel vylepšilo nielen kontrolu nad doskou, ale aj väčšie skoky. V roku 1977 zriadil vo Vermonte svoju prvú značku Burton, ktorá je v súčastnosti najslávnejšou značkou snowboardov.
Snowboarding sa začal rozširovať mimo hraníc USA aj na európske zjazdovky. Netrvalo dlho a v roku 1986 v St. Moritzi usporiadali historicky prvé majstrovstvá Európy v snowboardingu a o rok neskôr majstrovstvá sveta. Narastajúca popularita v 90. rokoch zapríčinila, že v roku 1998 bol snowboarding zaradený aj na program Zimných olympijských hier v Nagane v Japonsku.
Z dopravného prostriedku zábavka
Lyžovanie patrí medzi najpopulárnejšie zimné športy a takisto sa rozšírilo do celého sveta. Hoci si mnohí myslia, že lyže sú vynálezom modernej doby, odborníci zastávajú opačné tvrdenie. Svedčia o tom rôzne jaskynné maľby a archeologické vykopávky. Dokazujú, že prvé lyže môžu mať až 5000 rokov.
Prvé využitie lyží však zďaleka neslúžilo na zábavu. V minulosti svoj význam nadobudli pri rybolove alebo love zveri, čo bol základný spôsob obživy ľudí. Rovnako slúžili na zdolávanie ťažko dostupných terénov. V druhej polovici 19. storočia sa však v Škandinávii stala jazda na lyžiach skutočným športovým odvetvím.
Prvá lyžiarska súťaž v histórii
Za začiatok športového lyžovania sa pokladajú lyžiarske preteky v Tromsø v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843, a založenie Lyžiarskeho klubu Nórska v roku 1877. Na konci 19. storočia začalo lyžovanie prenikať zo Škandinávie do Nemecka, Rakúska, Švajčiarska a do ďalších krajín strednej Európy. Tu ich ľudia postupne začali využívať pre zábavu a na vysokohorskú rekreáciu.
V 20. rokoch 20.storočia bolo lyžovanie natoľko populárne, že aj jeho zásluhou sa odsúhlasilo konanie Týždňa zimných športov. Išlo o akéhosi predchodcu prvých Zimných olympijských hier, ktoré sa konali v roku 1924 vo francúzskom meste Chamonix.
Historicky doložený najdlhší presun na lyžiach pochádza z roku 1522, keď švédsky kráľ Gustáv I. Vas so svojou armádou prekonal za jeden deň vzdialenosť 85 kilometrov a v boji porazil Dánov. Na počesť tejto udalosti sa v roku 1922 z iniciatívy Andresa Persa zorganizoval úplne prvý Vasov beh. Na štart prišlo 119 jazdcov a víťazom sa stal Ernst Alm v čase 7.32.49. V roku 1923 sa Margit Nordin z Grängesbergu stala prvou ženou, ktorá absolvovala tieto preteky.
Lietanie na lyžiach
Prvé súťaže v skokoch na lyžiach sa konali v Kristianii (dnešné Oslo) v Nórsku. Prvý záznam o dĺžke skoku 9,5 metra pochádza z roku 1808, ktorý dosiahol nórsky skokan Olaf Rey. Do histórie sa zapísal aj prvý slávny skokan na lyžiach Averson Sondre Norheim, zakladateľ moderného skoku. Ešte na konci 19. storočia dokázal zdolávať skoky s dĺžkou 30 metrov. Od roku 1935 sa začali organizovať aj tzv. preteky v letoch na lyžiach.
Športová disciplína Petry Vlhovej
Zjazdové lyžovanie sa rozvíjalo v alpských krajinách na rozdiel od klasického lyžovania, ktoré sa tešilo popularite v Škandinávii. Prvé záznamy o tejto disciplíne sú z nórskej oblasti Telemarken. Do Rakúska ho priniesli nórski študenti v roku 1880.
Zjazd ako pretekársku disciplínu so stabilnými pravidlami prvý raz uviedli v roku 1928 v St. Antone (Rakúsko). Táto súťaž bola prvýkrát zaradená na program majstrovstiev sveta v roku 1931 v Mürrenu a na Zimných olympijských hrách v roku 1936 Garmisch-Partenkirchene.
Zdieľať na
Zdieľaní