#Žaneta Morovská je tvorivá žena, ktorú môžeš poznať napríklad vďaka projektu Popysky, hre Hlbina alebo knihe Manifest mladej ženy či podcastu. Svojimi myšlienkami už inšpirovala stovky ľudí a aj napriek tomu Žaneta neprestáva tvoriť a hľadať hĺbku a slobodu bytia. To, na čo všetko sa na svojej ceste plnej kreativity naučila a na čo sa môžeme v budúcnosti tešiť, sme rozobrali v rozhovore.
Vďaka Instagramu a tvojmu webu o tebe veľa vieme, ako by si sa však opísala jedným slovom a predstavila jednou vetou?
To jedno slovo by bolo slovo tvor. Jednou vetou sa predstavím takto: Som Žaneta, pričom Žaneta je moja jediná planéta, na ktorej si pestujem lásku k životu, zmysel pre hĺbku, nadhľad a slobodu. Mimochodom, je to veľmi krásna, a „hĺbkyplná“ otázka!
Bolo vždy tvojím snom povzbudzovať ženy, aby boli samé sebou a hovoriť o ženských témach? Kedy táto myšlienka vznikla?
Táto myšlienka sa vynorila veľmi prirodzene, tým, ako som začala bádať a zisťovať, kto som ja a čo tu robím. Začala som do hĺbky spoznávať samu seba a s tým aj rôzne aspekty ženstva. Proces môjho bádania mi prišiel natoľko úchvatný, že som pocítila potrebu sa oň podeliť a nabádať aj ostatných, aby sa spoznávali.
Teraz sú moje témy prevažne ženské, ale kto vie, dokedy to tak bude. Moje sebapoznávanie totiž naďalej pokračuje, a teda celkom iste sa časom odkryjú nové témy, ktoré ma oslovia, a ja ich potom pretavím do svojho vlastného slova.
Ako vznikol nápad založiť projekt Popysky? S akými ohlasmi sa stretávaš od jeho založenia?
Na začiatku bola primárna potreba reflektovať a tvoriť. K nej sa pridružila potreba budovať (komunitu alebo čokoľvek svoje). Po dlhom rozjímaní s kamoškou Ivet sme dostali nápad, že najlepšie sa tieto potreby skĺbia v aktívnom postovaní na Instagrame. Tak vznikol nápad založiť Popysky.
Ohlasy sme mali od začiatku veľmi kladné a povzbudivé, čo nás aj motivovalo byť aktívne a stále prichádzať s novými ilustráciami. V súčasnosti nie sme tak aktívne, ako by sme chceli, ale je to prirodzené, každý projekt má svoje etapy.
Vydala si aj knihu Manifest mladej ženy. Pre koho je primárne určená a aký bol proces jej tvorenia?
Dnes už ťažko povedať, pre koho je určená, lebo dostávam pozitívne reakcie od rôznych žien (a dokonca i mužov) a každá si v nej nachádza niečo svoje. Primárne som ju však písala pre ženy, ktoré si, podobne ako ja, nechali nahlodať myseľ očakávaniami okolia, ktoré má isté predstavy o tom, ako by sme mali žiť svoj život.
Proces tvorenia bol nádherný. Najťažšie a najdlhšie som tvorila štruktúru a základnú os „príbehu“. Kniha nie je typická beletria, má prvky poézie, ale nie je to poézia a nie je to ani motivačná literatúra. Je na pomedzí všetkých týchto žánrov, a to môže byť jej výhodou i nevýhodou. Pri písaní som preto celý čas hľadala spôsob, ako svoje myšlienky zaobaliť do zmysluplného celku tak, aby to malo hlavu aj pätu a ľahko sa to čítalo.
Chcela som vytvoriť knihu, ktorá vás vtiahne do deja a prečítate ju dokonca, lebo napríklad ja mnohé knihy čítam len do jednej tretiny (smiech). Myslím, že sa mi to podarilo, lebo mnoho čitateliek mi píše, že si knihu prečítali na jeden dych, a to je pre mňa pocta – byť prečítaná dokonca. Veľkú váhu v tom zohráva aj vizuál knihy, o ktorý sa postarala moja sestra Laura Morovská. Myslím si, že tvorba dizajnu je rovnako dôležitá ako tvorba slova. Vďaka nemu chce čitateľ nielen siahnuť po danom titule, ale ho aj držať v ruke.
Koľkokrát si musela meniť a editovať jednotlivé časti, kým vytvorili celok, ktorý si dnes môžeme kúpiť?
Menila som len málo. Celý text vznikol v priebehu jedného mesiaca. Písalo sa mi ľahko, lebo som už mala spomínanú štruktúru. Čas na zdĺhavé editovanie som nemala, respektíve nechcela som naňho mať čas – pri tvorbe zastávam postoj „ tvoriť a čo najskôr zverejniť“. Niekedy to je na škodu a vnímam negatíva tohto postoja, ale momentálne mi to takto vyhovuje…je dosť možné, že to časom zavrhnem a budem roky sedieť nad jedným dielom.
Jednou z absolútne jedinečných vecí je poštový newsletter. Aké je písať listy pekne „po starom“ a baliť ich do obálok? Máš pri písaní takéhoto newslettera väčší pocit blízkosti k ľuďom?
Pri písaní poštového newslettra zažívam tie najväčšie radosti a blaženosti. Tieto pocity ma sprevádzajú už od momentu výberu papiera a dizajnu (v čom mi opäť pomáha sestra) až po finálne lepenie známky a vhadzovanie do poštovej schránky. Presne ako hovoríš, pri písaní listu nadväzujem hlbší a intímnejší vzťah so svojím čitateľom a veľmi ma to napĺňa a zároveň inšpiruje. Tie texty sú iné, viac sa obnažujem.
Domnievam sa a možno budem patetická, ale napísať niekomu osobný list je, čo sa medziľudskej komunikácie týka, ten najkrajší prejav náklonnosti. Dovolím si povedať, že pri písaní listu sme viac sústredení a vnorení do prítomného okamihu ako pri živom rozhovore. Súčasná doba nepraje rozhovorom. Nielen preto, že je rýchla, ale je veľmi rušná a hlučná. Pri písaní a čítaní listu viete, že potrebujete pokoj a ticho. Ticho vytvára puto.
Hra Hlbina, ktorú ste s priateľom vytvorili je aktuálne veľmi populárna. Aký bol proces jej tvorby? Hrávaš ju opakovane aj ty, ako tvorkyňa? Čakala si takýto úspech?
Takýto úspech som nečakala, pretože v čase keď vznikala Hlbina, vrcholila aj príprava na vydanie knihy a tej som prirodzene venovala oveľa viac pozornosti a zároveň očakávaní. Proces tvorby prebiehal počas prvého lockdownu, keď sme trávili spolu celé dni, ale pritom ten čas strávený spolu nebol kvalitný.
Chceli sme ho skvalitniť, a tak sme skvalitnili naše rozhovory. Podarilo sa nám to, práve vďaka tomu, že sme si začali klásť otázky a prenikať do hĺbky. Tento zážitok „ponárania sa do seba“ nás natoľko nadchol, že sme ho pretavili do kartovej hry Hlbina. Doteraz ju aktívne hráme, aj doma s rodičmi či kamarátmi pri víne. Otázky však nosím často len v hlave.
Hlbina ženskej duše je názov ďalšej hry, ktorú pripravuješ. Na čo sa môžeme tešiť a čo je jej cieľom?
Môžete sa tešiť na otázky, ktoré sa týkajú ženských oblastí ako vzťahy, sexualita, naplnenie, menštruačný cyklus, plodnosť, zmysel života. Oproti prvej Hlbine je táto verzia nielen hlboká, ale i plytká. Keďže tvorím aj Popysky, k humoru mám rovnako blízko ako k hĺbke, a tak sú niektoré otázky aj sarkastické a priame, na telo. To aby som odľahčila tie, ktoré sú dosť „na dušu“.
Cieľom Hlbiny ženskej duše je ísť pod povrch našich každodenných nánosov mejkapu, aj keď ja sama sa napríklad nelíčim (smiech). Mejkap je samozrejme metafora, ktorá vyjadruje tendenciu ostávať na povrchu a viesť „small-talky“, rozoberať životy iných, predstierať, preháňať alebo jednoducho nerozprávať o veciach, ktoré nám nie sú pohodlné, no pritom sú dôležité. Táto hra, ak k nej pristúpime s otvorenou mysľou a dušou, otvorí krásne a silné debaty medzi ženami, pri rôznych príležitostiach. Trebárs aj na rozlúčkach so slobodou.
Ako vznikol nápad začať s podcastom a aké ohlasy sa k tebe dostali?
Tento môj nápad bol jeden z najviac vytrvalých nápadov, ktorý som odkladala asi dva roky. Neviem ako ku mne prišiel, asi z potreby šíriť krásu poézie, ktorá mi príde nesmierne dôležitá v našich životoch. Chcela som oprášiť prach, ktorý na poéziu padá a ukázať, že nemusí byť len nezrozumiteľná a nudná. Zároveň som si chcela vytvoriť priestor, kde môžu zaznievať moje myšlienky nahlas, a ešte aj v sprievode s hudbou.
Takýto formát mi samej na trhu chýbal, tak som sa rozhodla, že sa s tým idem pohrať. Celé to beriem ako jednu krásnu hru a zároveň relax. Veľmi mi vyhovuje, že epizódy sú krátke, bezpredmetné, nič zlomové sa v nich nedozviete. Ohlasy mám pekné, poslucháči mi píšu, že ich to povznáša a vyčaruje im to úsmev. Niektorí sa sťažujú, že tých epizód je málo (smiech).
Počas svojej cesty, na ktorej si vytvorila tieto unikátne projekty, si sa určite veľa naučila. Čo je pre teba tou najväčšou lekciou?
Snažím sa netvoriť produkty, ale hodnoty. Aj keby ich mal oceniť, teda čítať, počúvať, hrať len jeden človek, tak to má zmysel. Dôležité je, aby ten „produkt“ pohol mňa a pohol aj prijímateľa. Kam? Ideálne smerom dopredu alebo aj smerom do seba. Aby primäl reflektovať a stať sa lepšou verziou seba.
Lekcia, ktorú som si nedávno uvedomila je, že ak niečo vytvorím, tak si za tým stojím. Nespochybňujem sa a neodvíjam hodnotu svojho diela od počtu hviezdičiek, či lajkov. Nesnažím sa vyhovieť všetkým a nemám potrebu byť za každú cenu pochopená a prijatá.
Mnoho súčastí tvojej tvorby odkazuje aj na to, aby si ľudia niektoré veci uvedomili a vážili, alebo ich prijali. Aký odkaz by si poslala ženám na Slovensku a ľudstvu ako celku?
Nemám asi žiaden odkaz, iba želanie. Prajem a želám všetkým ženám a všetkým mužom čo najviac autenticity.
Kde vidíš sama seba o päť rokov? Máš nejaké nesplnené sny alebo nezačaté projekty?
Pekné otázky, to si sa inšpirovala Hlbinou (smiech)? Vidím sa naplno v umení. Vidím sa ako tvorivá, mladá žena. Predstavujem si svoj rozkvet, a prajem si aby moja o 5 rokov staršia verzia zažívala pokoj a lásku, harmóniu a blaho, ktoré šíri a odovzdáva ďalej. Lebo veď o čo tu v živote ide? O zážitky a o lásku.
Inak, táto otázka krásne nadväzuje na tvoju hneď prvú otázku, kde som sa mala predstaviť. V tejto otázke som si mohla samu seba predstaviť. Aký rozdiel robí zmena zvratného zámena.
Môžeme sa tešiť popri hrách a knihách aj na ďalšie novinky?
Áno, rada by som zabŕdla aj do iných foriem umenia. Najviac ma teraz láka hudba!
Zdieľať na