Vrcholy Álp sa postupne sfarbujú do zelena: Čo to znamená pre našu planétu?

Alpy

Alpy sa postupne stávajú zelenými (Zdroj: Unsplash/Robert Heiser)

#Slávne zasnežené vrcholky Álp rýchlo miznú a nahrádza ich vegetačná pokrývka – proces nazývaný greening, od ktorého sa očakáva zrýchlenie zmeny klímy. Výskum publikovaný v časopise Science bol založený na 38 rokoch satelitných snímkach naprieč celým ikonickým európskym pohorím.

„Boli sme veľmi prekvapení, úprimne, keď sme našli taký obrovský trend v greeningu,“ povedala pre AFP prvá autorka Sabine Rumpfová, ekologička z Bazilejskej univerzity. Greening je v Arktíde dobre známym fenoménom, no až doteraz sa vo veľkom meradle v horských oblastiach neobjavoval.

Čo sa vlastne deje?

Keďže sa však póly aj hory otepľujú rýchlejšie ako zvyšok planéty, vedci predpokladali porovnateľné účinky. Pre svoju analýzu tím skúmal oblasti vo výške 1 700 metrov nad morom, aby vylúčil oblasti využívané na poľnohospodárstvo. Vylúčili aj zalesnené oblasti a ľadovce.

Greening prebieha tromi rôznymi spôsobmi: rastliny začínajú rásť v oblastiach, kde sa predtým nenachádzali, vďaka priaznivým podmienkam rastú vyššie a hustejšie a nakoniec sa konkrétne druhy, ktoré bežne rastú v nižších nadmorských výškach, presúvajú do vyšších oblastí.

Dôsledky greeningu

„Sú to klimatické zmeny, ktoré poháňajú tieto zmeny,“ povedal Rumpfová. Oteplenie znamená, že máme dlhšie vegetačné obdobia, máme priaznivejšie podmienky, ktoré podporujú rast rastlín, takže rastliny môžu rásť viac a rýchlejšie,“ dodala.

A existuje hneď niekoľko škodlivých dôsledkov. Po prvé, veľká časť pitnej vody pochádza z topiaceho sa snehu. Ak sa voda neuloží ako sneh, rýchlejšie mizne cez rieky. Ďalej dochádza k narušeniu biotopov prispôsobených špecificky vysokohorskému prostrediu.

Budúcnosť je otázna

Ďalší jav známy ako „hnednutie“ – pri ktorom zem už nie je pokrytá snehom ani vegetáciou – bol zistený len na menej ako jednom percente skúmanej oblasti. To je oveľa menej ako to, čo bolo pozorované v Arktíde alebo v horách Strednej Ázie.

Poháňajú ho dva faktory: nárast epizód extrémnych dažďov, po ktorých nasleduje sucho, a zníženie množstva vody dostupnej pre rastliny, ktorá bola produkovaná každoročným topením snehu. Budúcnosť Álp sa nedá s istotou predpovedať. Pokiaľ ide o sneh, je to celkom jednoduché,“ povedal Rumpfová. „Predpokladá sa, že snehová pokrývka mizne čoraz viac, najmä v nižších polohách.“ 


Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!

Zdroj: hashtag.sk, sciencealert.com
Odporúčame