#Nepoznáme nikoho, kto by pohrdol čerstvým a chrumkavým pečivom vytiahnutým priamo z pece. Tejto neresti pravdepodobne holdovali už aj v dávnych dobách. Dôkazom môže byť zabudnutý chlieb v peci, ktorý objavili vedci v tureckom nálezisku, kde sa nachádza jedna z najstarších prastarých osád z obdobia neolitu a chalkolitu.
Neidentifikovateľný nález
Archeológovia, ktorí skúmali lokalitu osady s názvom Çatalhöyük, objavili niečo nečakané. Neďaleko jednej z pôvodných pekární v oblasti sa ukrýval zvláštny predmet, pri ktorom zo začiatku absolútne netušili jeho pôvod. „Až dôkladná analýza a dokumentácia ukázala, že ide o chlieb,“ stálo vo vyhlásení vedúceho výskumných prác.
Šokujúci vek
Vedci, samozrejme, pátrali po veku svojho neidentifikovateľného nálezu. Pomocou špeciálnej rádiokarbónovej metódy dátovania sa podarilo určiť vek bochníku. Ten sa odhaduje na približne 8600 rokov. Kladieš si otázku, ako je možné, že chlieb prežil tisícky rokov? Vďačiť môže najmä tomu, akým spôsobom ho pekári zabalili.
Görselde, 8.600 yıllık bir ekmek görüyorsunuz.
Analizleri Üniversitemizde yapıldı.✅
Detayları haberimizde👇https://t.co/o9rtEbpyyc pic.twitter.com/vxvpaJVq9u
— Necmettin Erbakan Üniversitesi (@NEUniversitesi) March 6, 2024
„Celá štruktúra, ako chlieb, tak drevo okolo, bola pokrytá tenkou vrstvou ílu. Vďaka tomu sa uchovali organické hmoty,“ uviedol vedec.
Počas skúmania ďalej zistili, že bochník nebol upečený, ale iba fermentovaný. Zložením sa podobal na ten dnešný – našli sa v ňom stopy jačmeňa, pšenice, ale dokonca aj hrachu. Zaujímavým znakom je aj odtlačok prsta, ktorý pravdepodobne patrí jeho stvoriteľovi.
A čo na to história?
Aj napriek tomu, že existujú informácie z roku 2018 o objavení chlebovej placky, ktorej vek sa odhaduje na 14 tisíc rokov, tento objav má aj tak svoje prvenstvo. Unikátny je najmä vďaka tomu, že si pri príprave prešiel procesom kysnutia a niekto z neho vyformoval bochník. Nešlo teda len o takú náhodu, ale cielené pečenie chlebíku.
Vedci sa tiež domnievajú, že v civilizácii z tejto osady malo prísť k prvému prerodu pravekého človeka z lovca aj na hospodára. Odhaduje sa, že v dobe vzniku chlebíku človek cielene pestoval obilniny, ktoré neskôr spracoval a skonzumoval.
Zdieľať na