#Scrollovanie je obľúbenou činnosťou najmä vo chvíli, keď ťa prepadne nuda. Oddávame sa mu všetci a často nám zasahuje do života viac ako by sme si priali. Bezduché blúdenie po sociálnych sieťach však rozhodne pre teba nie je prospešné. Psychológovia sa venovali výskumu, ktorý odhalil zákulisie tejto nevinnej zábavky. Výsledok ťa možno prekvapí.
Nebuď živý zombie
Newport Institute, ktorý sa venuje výskumu a liečbe duševných chorôb, tento pojem spomína v súvislosti s nadmerným konzumovaním digitálneho obsahu. Zombie syndróm pripisuje osobám, ktoré sú v podstate závislé od svojho mobilu: „Ich oči pôsobia unavene, majú popolavú pokožku, palce im behajú hore-dole po obrazovke a komunikujú len veľmi zriedka.“
Inštitút okrem toho uvádza, že „priemerný človek za jeden deň prescrolluje až 300 stôp (približne 91 metrov).“ Ľudský mozog však nie je úplne stavaný na to, aby reagoval na také množstvo informácií a podnetov, ktoré na teba striehnu na sociálnych sieťach.

Čím kŕmiš svoj mozog?
Výskum, ktorý pre zmenu publikovala Americká psychologická asociácia, sa venoval sledovaniu osôb, ktoré vo voľnom čase nadmerne sledovali online videá. Ich cieľom bolo zabiť nudu či bezducho vyplniť voľný čas. Počas sedemročného pozorovania viac ako 1200 vysokoškolákov zo Spojených štátov odborníci zistili, že „prepínanie medzi videami ľudí v skutočnosti nudí oveľa viac.“
Odborníčka Katy Tamová, ktorá je vedúcou autorkou štúdie a doktorandkou na Univerzite v Toronte, pripomína: „Ak ľudia chcú, aby mali zo sledovaného obsahu nejaký pôžitok, mali by sa začať sústrediť na obsah, nie na scrollovanie. Je to podobné, ako keď pri návšteve kina platíš za zážitok, ktorý ťa pohltí– väčšiu radosť ti prinesie sledovanie samotných videí než ich neustále preskakovanie,“ vysvetľuje Tamová.
To znamená, že radosť užívateľov by mala spočívať v tom, že si z videí niečo odnesú. Nezáleží teda na množstve, ktoré stihneš prescrollovať za hodinu, ale na kvalite obsahu, ktorým „kŕmiš“ svoj mozog.
Keď sa pointa obsahu stráca
Vedci sa zamerali na dva základné experimenty. Usilovali sa určiť mieru nudy, ktorú účastníci pri sledovaní online obsahu pociťujú. V jednom prípade všetci skúmaní dostali rovnaké 10-minútové video na YouTube, ktoré sa nedalo pretočiť. V druhej fáze výskumu mali možnosť svojvoľne prejsť sedem 5-minútových videí v časovom limite 10 minút.
Ich prvý pokus zahŕňajúci 140 účastníkov odhalil, že títo ľudia mali tendenciu posúvať videá viac v prípade, keď bol obsah z ich pohľadu nudnejší. Druhej časti online experimentu sa zúčastnilo 231 dobrovoľníkov. Tí vyjadrili názor, že možnosť preskočiť na iné video alebo posúvať časovú os v aktuálne sledovanom videu zníži nudu pri prehliadaní sociálnych sietí.
Účastníci však v závere uviedli, že sa menej nudili, keď pozerali jedno video a dokonca zistili, že celkový zážitok bol pre nich o čosi viac uspokojivejší, zaujímavejší a zmysluplnejší, ako keď v horizonte pár sekúnd prešli cez rôzne videá. „Rýchle prepínanie obsahu môže spôsobiť, že vám pointa videí bude pripadať bezvýznamná, pretože ľudia pri ňom nemajú dostatok času zapojiť sa do obsahu, alebo ho naplno pochopiť,“ opisuje Tamová.

Ak v rámci výskumu odborníci účastníkom dovolili posúvať video, vo výsledkoch sa ukázali ako znudenejší. Jedným z vysvetlení rozdielnej miery pociťovanej nudy by mohla byť aj rôzna populačná a sociálna situácia, ktorá bola zreteľná medzi jednotlivými absolventmi experimentu.
„Predpokladali sme, že rôzni ľudia môžu mať rôzne zvyky. A to aj v prípade, že ide o sledovanie sociálnych sietí a scrollovanie videí. Ľudia sú konzumenti a ich miera nudy sa môže líšiť v závislosti od toho, čo sledujú a ako sú zvyknutí prijímať digitálny obsah.“
Nudíš vlastný mozog
Web Science News Explores uvádza, že stav nudy vzniká v tvojej mysli vtedy, ak nie si dostatočne pohltený tým, čo sleduješ alebo robíš. Ak ťa daná činnosť nezamestná úplne, tvoj mozog dokáže „zblbnúť“ a hľadať iné podnety, ktorými sa ťa bude snažiť rozptýliť. To platí aj v prípade bezcieľneho scrollovania internetovým obsahom, pri ktorom máš pocit, že ti vlastne nič nedáva.
Psychológovia zapojení do výskumu zistili, že „takéto správanie konzumentov paradoxne zvyšuje ich unudenosť a spôsobuje to práve pozorovanie menej zmysluplných podnetov.“ V článku sa ďalej spomína, že podobné štúdie vykonané v minulosti priniesli rovnaký záver ako tá, ktorú uskutočnili naposledy.
Tamová užívateľom odporúča, aby boli pri sledovaní obsahu dôslednejší, nechali mozog sústrediť sa a dopriali si chvíľku času na prijatie informácií. „Ak chcú mať ľudia príjemnejšie skúsenosti s pozeraním videí, mali by si dať načas, kým prescrollujú obsah ďalej. To môže pomôcť v tom, aby si dokázali vytvoriť hlbší zážitok, ktorý prinesie viac zábavy.“ Ak sa pri sledovaní občas nudíš, možno to nie je kvôli samotnému obsahu, ale kvôli správaniu tvojho mozgu…

Scrollovanie je ako závislosť na automatoch
Zbytočné scrollovanie ti okrem negatívnych emócií neprinesie takmer nič. Okrem toho, že ovplyvňuje tvoje psychické zdravie, narúša aj tvoje sociálne väzby. S mobilom v ruke ti často ujdú vzácne momenty, z ktorých by si mohol čerpať pozitívnu emóciu. „Pre mladých ľudí môže byť vplyv internetového obsahu škodlivý. Scrolling nie je len sledovanie „niečoho“, ale aj odčerpávanie poznatkov a emócií,“ tvrdia vedci.
Scrollovanie je ako hra na automatoch. Nepredvídateľnosť zaujímavého obsahu ťa drží v napätí, ľahký obsah tvoj mozog ľahko chápe a vzniká známy jav, ktorému psychológovia hovoria „posilnenie variabilnej odmeny“. Každý „stret“ s pútavým obsahom uvoľňuje dopamín, čím sa zvyk posilňuje. Sociálne médiá by ti mohli poskytnúť obsah, ktorý sa ti skutočne páči, ale namiesto toho ťa kŕmia omrvinkami, ktoré sú malou odmenou medzi priemerným obsahom.
Zabojuj so svojou závislosťou
Vedel si, že bezcieľne preskakovanie videí sa nazýva aj doomscrolling? Ak na sebe pozoruješ napríklad neustálu potrebu tráviť čas stále online, zvýšenú podráždenosť či úzkosť, neschopnosť koncentrácie či kontroly času, ktorý stráviš online, máš problém.
Využívanie sociálnych sietí a online médií je skvelé, no netreba zanedbávať ani „digitálnu hygienu“. Zabojuj proti márneniu svojho času a nauč sa ako túto naoko nevinnú „závislosť“ poraziť. Skús nasledovať tieto rady:
- Urči si iné odmeny, na ktorých ti skutočne záleží. Opýtaj sa samého seba, čo zmysluplné by si mohol robiť, aby ťa to naozaj potešilo.
- Venuj sa rôznym aktivitám, ktoré dokážu nahradiť bezduché scrollovanie, či už ide o hobby, učenie sa niečoho nového alebo prácu na zmysluplnom projekte.
- Využi dostupné nástroje či aplikácie na meranie času, ktorý stráviš pri mobile, počítači alebo inej obrazovke: Ak ťa výsledok zahanbí, je jasné, že potrebuješ zmenu. Táto vina je často znakom toho, že robíš niečo proti svojim „hodnotám“.
Ak aj ty trpíš následkami scrollovania, držíme ti palce, aby si to zmenil.
Zdieľať na