#Práca barmana môže byť vzrušujúca a zábavná, no jej súčasťou sú aj nástrahy, ktoré sa v tomto odvetví viac dotýkajú žien. Vyspovedali sme tri slečny, ktoré sa tejto profesii venujú už niekoľko rokov popri škole, či ako práci na plný úväzok.
Hovorí sa, že najťažšia je práca s ľuďmi. Vnímaš to tak aj ty?
Laura: Určite. Jedným z väčších mínusov na práci barmanky je práca s ľuďmi, ktorí nemajú žiaden rešpekt. Avšak, barmanky, čašníčky či akákoľvek iná obsluha sa musí správať slušne za každých okolností. Aj keď už toho máme po krk.
Zažila si v práci aj nejaký incident, pri ktorom ti zo strany zákazníka niečo hrozilo?
Peťa: Na Silvestra 2019 som sa ocitla uprostred roztržky, keď som sa snažila upratať rozbité sklo z podlahy. V prítmí klubu som sa musela zohnúť, aby som vôbec niečo videla. A to ma aj zachránilo, keďže onedlho nado mnou preletel stôl. Počas môjho upratovania sa pri mne strhla bitka, na čo som sa urýchlene vzdialila a už to bolo v rukách ochranky.
Okrem toho si spomínam na menší incident, keď sa jeden zákazník rozhodol hodiť po mne peniaze. Nesťažovala by som sa, keby išlo o bankovky. Dotyčný ale hádzal mince a podarilo sa mu trafiť ma nimi do oka. Bolo to nepríjemné. Prišiel sa mi ospravedlniť a v rámci toho mi nechal sprepitné 50 eur. To potešilo, ale za tú bolesť oka to nestálo.
Sára: Áno, boli už aj také situácie. Najviac mi asi utkvel v pamäti moment, keď po mne zákazník hodil popolník. Stál pri bare, bol nedočkavý. Skrátka. nevedel pochopiť, že vybavujem inú objednávku. Zrejme mu došla trpezlivosť, z baru vzal porcelánový popolník a zahnal sa ním po mne.
Našťastie som sa stihla uhnúť, ale zaskočilo ma to a dotyčný ma poriadne vytočil. Takéto situácie už nemá zmysel riešiť prehnane slušne. Navrieskala som naňho tak, ako si zaslúžil, sama som ho vyviedla k východu a o zvyšok sa už postaral ochrankár.
Ako je to s náročnými zákazníkmi?
Peťa: Nájdu sa aj takí. Väčšinou sú to vyberaví pedanti. Alebo ja osobne mám jedného stáleho zákazníka, ktorému musím nalievať výhradne ja. Ak ho príde obslúžiť akákoľvek iná kolegyňa, vypýta si aj tak mňa. Niekedy to lichotí, inokedy je to otrava.
Aké otázky, hlášky alebo situácie v práci nevieš vystáť?
Laura: Keď si niekto vypýta ,,jedno poldeci“. Dvíha mi to tlak vzhľadom na to, že máme v ponuke vcelku dosť druhov alkoholu. A z každého druhu niekoľko rôznych značiek. Preto ma tieto hlášky vytáčajú do nepríčetnosti. Zákazník predsa musí vedieť, čo chce piť. Ja tam nie som preto, aby som vyberala zaňho. Jedine, ak mu to je naozaj srdečne jedno a požiada ma, aby som vybrala ja a prekvapila ho.
Sára: Trieskanie po bare bol zaručený spôsob, ako ma vytočiť. Ďalej hulákanie, keď zákazník videl, že som obsluhovala niekoho iného. Oslovenie ,,vedúca“ som tiež nemala obzvlášť v láske a keď mi niekto liezol do baru, tak si väčšinou vypočul prednášku.
Za barom sa určite stretávaš aj s dotieravou mužskou pozornosťou. Zvyknú ťa zákazníci vyslovene baliť?
Laura: Samozrejme. Je to bežná súčasť každej smeny. Myslím, že to tak vnímajú aj moje kolegyne. Nájdu sa chlapi, ktorí sú slušní a dalo by sa povedať, že je to milé. Nezabralo by to síce, ani keby som bola slobodná, ale aspoň to má nejakú úroveň. Ak mi povedia kompliment, alebo sa so mnou len začnú rozprávať s úmyslom trochu ma spoznať, som slušná aj ja. Poďakujem a keď mi je do reči, tak sa porozprávam, ale tam to končí.
Horšie je, keď sa snažia zapôsobiť aroganciou alebo peniazmi. To na mňa naozaj nezaberá a vtedy to veľmi rýchlo utnem. A potom je tu ešte tretia skupina chlapov, ktorí sú buď veľmi opití alebo majú nejaký dočasný skrat a skúšajú to katastrofálnymi baliacimi hláškami. Tie sú niekedy tak primitívne, že z toho rozum zastane, alebo ma pobavia a zlepšia mi náladu.
Aké sú najpamätnejšie baliace hlášky, ktoré na teba chlapi v práci použili?
Peťa: Pre mňa je jednoznačnou čerešničkou na torte chalan, ktorý za mnou v práci prišiel celkom nedávno. Dávam do pozornosti fakt, že som stála za barom v mikine s logom klubu, v ktorom pracujem. Chalan sa ku mne naklonil a spýtal sa ma: ,,Čo ty tu?“ Skoro som odpadla.
V šoku som sa zmohla len na odpoveď: ,,Robím.“ On moju odpoveď zopakoval s otáznikom, tak som prikývla. Vtedy asi pochopil, že totálne pohorel, venoval mi výraz plný zúfalstva a už sa len opýtal: ,,Nie?“ Na čo som pokrútila hlavou a on zmizol tak rýchlo, ako sa zjavil. Teraz sa na tom strašne zabávam.
Laura: Baliacich hlášok je veľa, mala by som si ich asi zapisovať. Ale najčastejšia, s ktorou sa stretávam je, keď si k objednávke vypýtajú moje telefónne číslo, Instagram alebo Facebook.
Sára: Nie je to vyslovene baliaca hláška, dotyčný posunul celú situáciu na iný level. On si totiž s cieľom dostať ma do postele vymyslel celkom novú identitu. Sadol si za bar v obleku, čo sa dnes často nevidí. Pil drahý alkohol, chvíľu po mne pokukoval a potom nadviazal rozhovor.
Začalo to v rámci normy, neskôr sa už chvastal. Hovoril mi, že je riaditeľom istej banky v Bratislave a opisoval svoj život na vysokej nohe. Nijak na mňa nezapôsobil, ale nedal si povedať. Dostal sa až k tomu, že ma pozval k sebe na hotel, čo som rázne odmietla.
Bol neodbytný a začala akási dražba. Ponúkal mi čoraz vyššie sumy za spoločne strávenú noc. Nedala som sa a naďalej som krútila hlavou aj pri sume 50-tisíc. Nie som taká hlúpa, aby som na niečo také skočila. Ráno po skončení smeny sme sa o tom bavili s kolegami a vysvitlo, že dotyčný nie je nikto výnimočný, nijak zvlášť bohatý a pracuje na mestskom úrade v našom meste. Človek nad takými klamármi len pokrúti hlavou.
Čo by si poradila mužom, ktorí chcú osloviť barmanku, lebo sa im páči a chceli by aj uspieť?
Peťa: Úplným základom je pre mňa slušnosť. Menej je viac. Nebuďte dotieraví, nepodlizujte sa. Snažte sa nadviazať konverzáciu, ale ak vidíte, že sa barmanka nechytá, nesiľte to. Podľa mňa je najväčším umením vedieť zhodnotiť, kedy to treba vzdať.
Sára: Z pohľadu bývalej barmanky by som mužom, ktorí sa snažia zapôsobiť na obsluhujúcu slečnu, odporučila staviť na slušné správanie. Požite slová, základné mravy, teda: „ Dobrý večer.“ ,,Ahoj.“ ,,Prosím.“ ,,Ďakujem.“ A v neposlednom rade milé a decentné komplimenty.
Máš zamestnanie na plný úväzok a predsa si privyrábaš aj ako barmanka. Prečo si si ponechala aj druhú prácu?
Laura: Je pravda, že keď som končila výšku, bola som presvedčená o tom, že akonáhle začnem pracovať na plný úväzok, barmastvo už nechám tak. Veď načo by som si krátila voľný čas druhou prácou, keď nemusím. Potom som nastúpila do práce a realita bola úplne iná.
Zistila som, že človek sa ťažko vzdá príjmu navyše. Veď peniaze sa zídu vždy. Nájde sa milión spôsobov ako ich minúť. A tak som zostala. Zatiaľ sa veci majú tak, že si túto robotu ponechám, pokiaľ nepríde na zakladanie rodiny. Potom už nebude zdravé pracovať po nociach, navyše v zafajčenom prostredí.
Sára: Ja som chvíľu fungovala podobne, ale moja práca pozostáva tiež aj z nočných smien, preto bolo čoraz ťažšie zladiť obe zamestnania. Ako barmanka som neskôr mávala smeny skôr sporadicky, až som sa toho vzdala úplne. Pribudli nové povinnosti, externé štúdium, skrátka nezostal priestor na druhé zamestnanie.
Čo ťa táto práca naučila?
Peťa: Keďže to bolo moje úplne prvé zamestnanie, tak by som povedala, že pracovnej morálke. Tiež určitej zodpovednosti a trpezlivosti.
Laura: Mňa osobne táto práca naučila trpezlivosti. Je mi jasné, že veľmi často nevidno, že by som ju mala, ale mám. A keď sa tak spätne na to pozriem, určite ma to naučilo práci s ľuďmi.
Sára: Veľkej trpezlivosti a spôsobom komunikácie s rôznymi druhmi osobností.
Všetky tri dievčatá sa zhodli na tom, že ide o skvelú príležitosť ako si privyrobiť popri škole, ale aj práci, ak sú na to vhodné podmienky. Podiel má na tom aj finančné ohodnotenie, keďže nočná práca je zaplatená lepšie. Všetko ostatné závisí od danej prevádzky a majiteľa, no v prípade troch opýtaných bol výhodou hlavne dobrý kolektív.
Zdieľať na