Domov » Všetky » Lifestyle » Slovensko mohlo byť neobývateľnou oblasťou: Nehody v Bohuniciach, ktoré nás mohli vymazať z mapy

Slovensko mohlo byť neobývateľnou oblasťou: Nehody v Bohuniciach, ktoré nás mohli vymazať z mapy

Slovensko mohlo byť neobývateľnou oblasťou: Nehody v Bohuniciach, ktoré nás mohli vymazať z mapy

Zdroj: pixabay.com

#Z histórie si ľudstvo akosi zafixovalo názor, že slovné spojenia, ktoré obsahujú slovo atóm neveštia nič dobré. Niet sa čomu čudovať, veď si stačí len spomenúť na zhodenie amerických bômb na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945 či haváriu elektrárne v Černobyle, ktorá z okolia urobila neobývanú oblasť nie na desiatky, ba dokonca stovky rokov.  Podobná udalosť sa však takmer stala aj na Slovensku.

Atómové elektrárne Bohunice

Nachádzajú sa v Trnavskom okrese. Málokto si to uvedomuje, no nejde o jednu atómovú elektráreň, ale hneď o komplex niekoľkých. Konkrétne ide o Bohunice A-1, Bohunice V-1 (blok 1 a 2) a Bohunice V-2 (blok 3 a 4). Bloky 1 – 4 boli postupne pripájané k sieti ešte v rokoch 1978 – 1985. V súčasnosti sú už aktívne len posledné dva spomínané.  Ich celkový výkon je 1760 MW a ročná výroba elektrickej energie dosahovala 12 000 GWh. Pokiaľ si neviete predstaviť, o aké veľké množstvo išlo, tak sa bavíme približne o 40% celkovej energie na Slovensku.

Experiment, na ktorý sme neboli pripravení

V roku 1958 sa začalo s výstavbou prvej časti komplexu, ktorý niesol názov A-1. Išlo o experimentálny reaktor naprojektovaný vo vtedajšom Československu, ktorý používal ako palivo neobohatený urán. Ako moderátor slúžila ťažká voda a reaktor bol chladený oxidom uhličitým. Palivo bolo v reaktore umiestnené v kanáloch, pričom takýto dizajn reaktoru umožňoval výmenu paliva priamo počas prevádzky.

Práve kvôli nešťastnému experimentálnemu dizajnu elektrárne A-1 dochádzalo pri jej spúšťaní a prevádzke k častým nehodám. Najväčším upozornením pre vedenie bola určite havária z roku 1976. Ako sme už spomínali vyššie, palivo sa vymieňalo priamo počas prevádzky. Jeden pracovník takto vymieňal palivový článok. Ten však vystrelil do výšky, trafil žeriav a rozbil sa. Okamžite došlo k úniku oxidu uhličitého, ktorý sa používal na chladenie reaktora.

Kvôli krádežiam zomreli dvaja ľudia

Aj vám príde titulok vyššie ako vytrhnutý z kontextu? Bohužiaľ, nie je to tak. Pokiaľ sa vrátime do dňa havárie, tak majster primárneho okruhu rozdelil ráno pracovníkom úlohy. Izidor Ferech a Libor Benda mali na starosti vyviezť rádioaktívny odpad zo skladu. Práve v čase, keď sa pustili do práce, došlo k spomínanému výbuchu a úniku oxidu uhličitého. Obaja sa tak v strachu o život rozbehli k únikovému východu. Posledné metre k ich záchrane sa žiaľ stali aj ich poslednými, a to iba kvôli absurdite, ktorou bol zamknutý východ. Dôvod? Obmedzenie krádeží.

Zdroj: pixabay.com

Keď si majster primárneho okruhu v tom všetkom zhone uvedomil, že mu chýbajú dvaja pracovníci, prešla už takmer hodina. Po chvíle ich nachádza ležať priamo pred únikovými dverami. Nehľadiac na svoje zdravie si strhol masku a začal ich oživovať. Otcov dvoch, respektíve piatich detí sa však už zachrániť nepodarilo a umreli po prevoze do nemocnice.

Väčšina obyvateľov v bývalom Československu sa o havárii nikdy nedozvedela. Skutočný rozsah havárie tak bol utajovaný režimom a ani v súčasnosti prakticky neexistujú verejne dostupné detailné informácie o príčinách, priebehu a dôsledkoch tejto havárie.

Klinec do rakvy

K druhej havárii v reaktore A-1 došlo 22. februára 1977 pri výmene palivového článku. Pri príprave čerstvého palivového článku si pracovníci všimli, že sáčok so silikagelom, ktorý sa vkladal do článkov ako absorbér vlhkosti po dobu jeho uskladnenia, je roztrhnutý a guľôčky sú vysypané v palivovej kazete. Silikagel povysávali, avšak nevšimli si, že istá časť uviazla vo vnútri kazety v dištančných mriežkach.

Po zavezení palivového článku do reaktoru nemohlo chladiace médium voľne prúdiť a lokálne prehrievanie spôsobilo roztavenie palivových prútov a prepálenie rúry nádoby moderátora. Tým prišlo k prieniku moderátora, ktorým bola v tomto prípade ťažká voda, do primárneho okruhu a v dôsledku toho k rýchlemu nárastu vlhkosti, ktorá následne viedla k rýchlemu poškodeniu pokrytia paliva nachádzajúceho sa v reaktore.

Primárny okruh bol silno kontaminovaný štiepnymi produktmi, pričom dôsledkom netesností parogenerátora bol čiastočne kontaminovaný aj sekundárny okruh. Nehoda bola vyhodnotená stupňom 4 na stupnici INES (Medzinárodná stupnica jadrových udalostí) a pre porovnanie, podobne bola vyhodnotená aj havária v anglickej elektrárni Sellafield, ktorej okolie je označované za najradioaktívnejšie miesto v západnej Európe. Nehody v Černobyle a Fukušime boli zase označené najvyšším stupňom sedem.

V dôsledku tejto havárie bola jadrová elektráreň A-1 uzavretá a od roku 1979 prebieha jej likvidácia. Všetko jadrové palivo bolo na základe dohody odvezené na územie bývalého Sovietskeho zväzu. V súčasnosti predstavujú najväčšie riziko pre zdravie nádrže s rádioaktívnymi kalmi a pevný rádioaktívny odpad.

#elekrownia #jądrowa #jaslovskebohunice ✔ SK ✔

A post shared by Zosia Podleszańska 🍷 (@black.cat._) on

Poučili sme sa len čiastočne

Aj napriek veľkému tlaku Európskej únie, ochranárov prírody a faktu, že v dnešnej dobe existuje množstvo alternatívnych zdrojov získavania elektrickej energie, sa slovenská vláda rozhodla odklepnúť stavbu novej atómovej elektrárne, ktorá by sa mala stať súčasťou komplexu v Jaslovských Bohuniciach. Predpokladaný termín začatia výstavby je rok 2021. Skúšobná prevádzka by mohla začať v roku 2027, komerčná prevádzka následne v roku 2029. Životnosť elektrárne má byť minimálne 60 rokov.

Už dlhšie sa však hovorí, že stavba sa o niekoľko rokov posunie a jej prevádzka začne až v roku 2040. Najväčší problém je dnes nájsť seriózneho a solventneho investora. Nikto dnes totiž nie je ochotný financovať žiadnu finančne stratovú a veľkú investičnú akciu.

Môže vás zaujaťTo naj zo Slovenska: Viete, na čo všetko by sme mali byť skutočne hrdí?

Autor: #mireX