#Mapu sveta a jej sedem kontinentov poznáme všetci. Je to však len jedna z mnohých tvárí, ktoré Zem nosila počas svojej existencie. Vedci nedávnym výskumom objavili skrytú vrstvu, ktorá sa nachádza asi 160 kilometrov pod zemou. Neznáma vrstva čiastočne roztaveného kameňa, ktorá sa ukrýva pod veľkou časťou povrchu planéty by údajne mala byť odkrytím záhady pohybu tektonických platní.
Naša planéta je tektonicky aktívna, čo zjednodušene znamená, že pevnina sa časom posúva po povrchu Zeme. Pred 250 miliónmi rokov existoval jeden kontinent – Pangea, ktorá sa v priebehu rokov rozdelila na podobu súčasných sedem kontinentov. Vedci predpokladajú, že za ďalších 300 miliónov rokov môže prísť k stretu Ázie so Severnou Amerikou. Pri tejto zrážke by mala vzniknúť nová ucelená pevnina.
Záhadná doposiaľ neobjavená vrstva
Štúdií, ktoré odhalili náznak vrstvy pod zemským povrchom je mnoho. Najnovšia dokazuje, že táto vrstvy sa šíri od omnoho rozsiahlejšej časti podzemia, než sa očakávalo. Ide o roztavený kameň, ktorý prúdi cez horný plášť Zeme, priamo pod povrchom a kôrou. Táto vrstva mohla zohrávať úlohu pri posúvaní tektonických platní v minulosti. Je dôležité zistiť, ako to v skutočnosti bolo, pretože pohyb tektonických platní prispel k rozvoju života na našej planéte, a lepšie znalosti by nám mohli uľahčiť výskum mimozemských svetov s podobnou dynamikou.
Vykonali podrobný výskum
Vedci pod vedením Junlin Hua, postdoktorandského kolegu v geonáuke na Texaskej univerzite v Austine, dlho skúmali, ako dokážu roztavené čiastočky skál v astenosfére rozpohybovať tektonické platne. Hoci by sa dalo očakávať, že to bude viesť k zmenšeniu astenosféry, nedokázali určiť presný vzťah medzi týmito súvislosťami, a zatiaľ to zostáva hádankou.
Hua narazil na potenciálnu možnosť toho, ako to môže byť, keď zostavoval globálnu mapu astenosféry. Pomocou seizmických vĺn vytvoril zemetrasenia na stovkách miest. Tieto vlny mieril do stredu Zeme, kde mali preukázať svoju symbiózu s materiálom každej zemskej vrstvy, a tak skúmať detaily o ich vlastnostiach.
„V tom čase som študoval Turecko, a našiel som seizmický signál, ktorý označuje spodný dosah nízkorýchlostnej vrstvy,“ vysvetlil Hua. „Ľudia často hovoria o hornej hranici nízkorýchlostnej vrstvy, ale nižší dosah sa spomína menej, a prekvapilo ma, že v Turecku je jasný nižší dosah. Takže som sa rozhodol študovať ju po celom svete, aby som zistil, do akej miery je takýto nižší dosah rozšírený, a v tejto štúdii sme zistili, že je v skutočnosti dosť rozšírený a že nižší dosah zodpovedá len spodnej časti vrstvy s čiastočne roztavenými kameňmi,“ dodal.
Život nám to nijak neovplyvní
Skrytá vrstva mäkkej skaly na dne astenosféry, ktorá sa, zdá sa, rozprestiera na najmenej 44 percentách planéty nás nijak neohrozí. Napriek tomuto obrovskému rozsahu táto čiastočne roztavená vrstva nemá podstatný vplyv na veľkú viskozitu astenosféry. „Ďalším prekvapujúcim zistením je, že dodatočné roztavenie nemá vplyv na pohyb dosky,“ povedal Junlin Hua pre portál Vice. To znamená, že pravdepodobne nezohráva úlohu v súčasnom pohybe tektonických platní.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na