Šialený umelec, ktorý si odrezal ucho: Vincent van Gogh počas života predal iba jediný obraz, nakoniec sa zastrelil

#V minulosti boli dnes už známi umelci nesmierne chudobní. Maľovaním si nedokázali zarobiť na chlieb, no po smrti sa ich obrazy predávajú za mastné sumy. Takýchto umelcov jestvovalo niekoľko. Jedným z nich bol aj holandský predstaviteľ postimpresionizmu Vincent van Gogh. Za celý svoj život predal iba jediný obraz. Po smrti sa jeho diela predávajú za niekoľko miliónov.

Maľovaním liečil svoje duševné poruchy

Aj napriek tomu, že neštudoval umenie, ani ho nikto neučil maľovať, van Goghove diela sú naozaj pozoruhodné. Pre mnohých ďalších maliarov sú obrovskou inšpiráciou. Prostredníctvom maľby vyjadroval svoje pocity, stala sa akýmsi stredobodom jeho vesmíru.

Diela maliara Vincenta van Gogha sú plné farieb, pričom sa vždy snažil kresliť najmä prírodu. V umení hľadal akúsi útechu. Bolo to jediné, vďaka čomu videl, že život má zmysel. Prostredníctvom obrazov sa vyrovnával s rôznymi duševnými poruchami, ktorými trpel. Miloval zátišia, krajinky, no skúšal maľovať aj portréty.

Za desať rokov namaľoval až 900 obrazov

Maľovanie nebolo len jeho terapiou, ale veľkou vášňou. Inšpiráciu videl najmä v obyčajných ľuďoch, akými boli roľníci a sedliaci, no postupne prešiel na prírodu. Kvety, krajinky, rieky či stromy. Keďže bol príliš chudobný aby zaplatil niekomu za svoj portrét, namaľoval aj seba.

Za celý svoj život vytvoril až 900 obrazov, no dokázal predať iba jediný. Nazval ho Červená vinica. Tieto obrazy namaľoval v priebehu desiatich rokov. Vincent van Gogh zbožňoval písanie listov. Jeho hlavným adresátom bol brat Theo, z ktorého sa zároveň stal aj najlepší priateľ. Ten bol o štyri roky mladší a bol Vincentovou najväčšou oporou. Nielen morálnou, ale aj finančnou.

Myslel si, že je náhradou mŕtveho brata

Umelec mal naozaj ťažký život. Nemal takmer žiadne peniaze, trpel duševnými chorobami, čo sa prejavilo aj na jeho psychickom zdraví. Nedokázal sa sám uživiť prácou, ktorá ho bavila, nemal šťastie v láske… Niekto by si pomyslel, že mal v podstate len celý život smolu.

Vincent van Gogh bol v detstve nešťastný a nedostával dostatok lásky od oboch rodičov.  Mal pocit, akoby bol iba náhradou za mŕtveho brata, ktorý sa z neznámych príčin narodil mŕtvy. Dokonca mal aj rovnaké meno.

K svojmu mŕtvemu bratovi, ktorého nikdy nepoznal, cítil akýsi odpor. Matka ho nútila pravidelne nosiť na jeho hrob kvety aj napriek tomu, že sa mu to priečilo. Neustále bojoval sám so sebou, so svojimi pocitmi a identitou. Nedokázal nájsť svoju životnú cestu. Kým začal maľovať, kázal evanjelium.

Neodrezal si celé ucho

Niektorí považujú Vincenta van Gogha za blázna, keďže si odrezal ucho. Málokto však vie, že si ho neodrezal celé, ale len ušný lalôčik. Niektoré verzie tohto príbehu tvrdia, že to spravil žiletkou, spoločne so svojím priateľom a maliarom Paulom Gauguinom. Potom sa obaja náhlili do bordelu, kde lalok dali prostitútke.

Ďalšie verzie zas rozprávajú o tom, že oň prišiel v čase, keď medzi ním a maliarom Gauguinom došlo k roztržke. Ten Vincenta urážal a tvrdil, že len vďaka nemu je z neho umelec.

Vincent toto ponižovanie nestrpel a prekážalo mu napríklad aj to, že jeho priateľ chodil za prostitútkami aj keď bol ženatý. Bol znechutený tým, že Gauguina fascinovala krv. Vadilo mu, že ho umelec neustále kritizuje, znevažuje jeho obrazy a haní jeho osobné vzory, ktoré on uznával. Jedného dňa to už Vincent van Gogh nevydržal a pohádal sa s ním. Aby sa vyhli zatknutiu a poškodeniu na cti, dohodli sa, že si takýmto spôsobom navzájom ublížia.

Psychické problémy ho prenasledovali aj po liečbe

Ktorá verzia príbehu je pravdivá sa dnes už nedozvieme. Faktom zostáva, že po tomto čine Vincent van Gogh namaľoval svoj autoportrét, už s odrezaným uchom. Po incidente ho začali sprevádzať rôzne záchvaty a správal sa ako úplný šialenec. Keď si s ním blízki nevedeli už dať rady, poslali ho na liečenie do Saint-Remy.

Po niekoľkých rokoch sa už zdalo, že maliar je celkom v poriadku. Myslel si to aj on sám, no možno si iba nahováral. Bol totiž neustále podvyživený a prepracovaný. Dokonca mal neustále psychické problémy, ktoré zrejme nakoniec vyústili do jeho samovraždy. Vincent van Gogh sa totiž len po dvoch mesiacoch od liečenia zastrelil. Lekári sa mu pokúšali pomôcť, no do strelnej rany sa dostala infekcia a maliar skonal.

Uznanie až po smrti

Mnoho obrazov bolo po jeho smrti zničených alebo len jednoducho zmizli. Van Goghova matka ich vyhodila, časť darovala starožitníkovi, ktorý ich predal po desať centov za kus. Zvyšné obrazy spálili. Maľoval ich dokonca aj v posledných dňoch svojho života. Za obraz, ktorý vytvoril pred smrťou, historici považujú ten s názvom „Záhrada u Daubigny“.

Za celý život ho ľudia ako maliara veľmi neuznávali. Obrazy nikto nekupoval, začali sa predávať až po jeho smrti. Momentálne ide o miliónové sumy a spolu s dielami Pabla Picassa sa Vincentove obrazy radia medzi tie najdrahšie na svete.