#Tomáš Galierik žije filmom. Ako kulturológ filmy skúma, ako filmový publicista o nich píše, ako špecialista na filmový cestovný ruch na Slovensku o filmoch vydáva knihy a raz za čas sa na obraze (ako pravý filmový fanúšik) objaví aj ako komparzista. Ako to vyzerá v zákulisí slovenskej filmovačky, kde hľadať malé televízne úlohy a v čom je občasne práca komparzu na nervy?
Si fanúšikom kvalitnej kinematografie? Ktoré filmy a seriály zbožňuješ?
Kto by nebol? Ale čo je kvalitná kinematografia? Bežný zástupca mojej generácie veľmi neocení Zmluvu s diablom (1967), Poslednú bosorku (1957) a iné staré klasiky, ktoré mňa prekvapili za posledné roky najviac. Nemám však nejaký stály rebríček. Považujem za výnimočné filmy Forresta Gumpa aj Vykúpenie z väznice Shawshank. Dá sa povedať, že som fanúšikom Návratu do budúcnosti aj Stranger Things. V skutočnosti si pozriem čokoľvek, na čom si dali filmári záležať a nie je prehnanou intelektuálnou záležitosťou.
Ako si sa ku komparzu dostal?
Myslím, že doposiaľ za každú skúsenosť tohto typu, ktorá za niečo stála, mohla moja žena. Ak už o filme píšem a pracujem s ním, je toho názoru, že nejaká skúsenosť sa hodí. Na oživenie uvažovania. Priznávam, že mi to pomohlo oveľa viac si vážiť prácu ľudí zodpovedných za scénu. Dnes existuje mnoho agentúr, facebook stránky, aj rôzne castingy, ktoré tieto možnosti ponúkajú. Chce to len odvahu, voľný čas a spĺňať podmienky.
Spomínaš si na prvý film, ktorý si točil?
Prvou skúsenosťou bola drobná úloha v dave iných ľudí, ktorí tlieskajú v honosnej budove Reduty viedenskej filharmónii. Na Slovensku sa toho ostatne nakrúcalo naozaj veľa, čo vo výsledku predstieralo dej v Rakúsku, Sarajeve či dokonca v New Yorku. Nakrúcať v Bratislave skrátka stojí oveľa menej než v susednej Viedni. Pamätám si veľmi dobre na už staručkého herca Lubomíra Lipského, ktorý pre mňa vždy zostane Cibuľka so šiestimi medveďmi zo slávnej českej komédie. Časovo to bolo však náročné a vyčerpávajúce.
Čo by mali spraviť decká, ktoré by sa tiež radi zúčastnili natáčania filmov a seriálov na Slovensku?
Komu nechýba odvaha a najmä voľný čas, pre toho môže byť určite zaujímavou skúsenosťou zahrať si drobné úlohy. Pozmení pohľad na film, filmovú scénu aj náročnosť vzniku. Mnohé veci budú dávať iný zmysel. Je dobré sledovať castingové skupiny a stránky na Facebooku, webové stránky a kľúčové slová venované filmovým castingom. Tie ponúknu aj väčšie úlohy.
Čím viac má postava ukázať a povedať, tým je väčší honorár. Poznám rodiny, ktoré dajú viac za benzín z Košíc do Bratislavy, než dostane jediný člen rodiny za úlohu. Ale mnohí to robia pre tú skúsenosť a zážitky a pre toho jediného člena rodiny. Dobré je byť súčasťou databáz, kde môžu nahliadnuť rôzni filmoví tvorcovia. A pozor, dôležité je neklamať v údajoch.
Na aké pracovné podmienky sa treba v rámci komparzu pripraviť? Počuli sme, že jedlo je super, ale prenosné WC či nevyhrievané, resp. neklimatizované stany sú celkom bežné…
Jedlo, ehm. Vážne? Je to veľmi individuálne. Sú filmy, kde vám dajú agentúry ihneď pocítiť, že ste len „krovie“ bez mena v titulkoch a všadeprítomné jedlo je pre štáb, kým pre vás len káva. Ale sú aj projekty, kde ste aj ako chodec po ulici rovnako dôležitý.
Všetky pravidlá majú svoju logiku a sú pochopiteľné. Každý systém nejako funguje. Všetko je individuálne aj v strave, aj v servise. Každý film, scenár aj podmienky sú iné. Sú úlohy, kde si scéna vyžaduje jarný kostým, ale reálne je pod nulou. Môžete mrznúť, celý deň čakať na čas, kedy zaznie pokyn „komparz, akcia“ a odrazu ste v pohybe. V maskérni môžete stráviť aj hodiny.
Chalani stojaci v zástupe vo filme Správa by vedeli hovoriť, koľko zimy a masiek si museli vytrpieť. Ale boli v teple. Dobrý štáb a servis nedovolí, aby ste mrzli. Vie, čo je to deka, horúci čaj. A záchody? Aj s nimi je to rôzne. Dalo by sa rozprávať a skúmať, aké podmienky mali aj slávne herecké mená pri nakrúcaní všetkých skvostov slovenskej kinematografie s témou SNP a s dedinskými motívmi.
Dá sa takouto brigádou slušne privyrobiť?
Slovensko sa vo filmovačkách pomaly rozbieha, no postupne sa darí našej malej krajine oslovovať aj zahraničných filmárov. Na živobytie to za bežných podmienok určite nie je. Komparz nie je o istotách, pre mňa je skôr príležitostným a nezabudnuteľným hobby. Finančne zaujímavejšie je stráviť na pľaci viac filmovacích dní, počas ktorých možno vystriedať viacero vedľajších postáv a meniť kostýmy a masky. Ponuky kastingových agentúr pre film, televíziu či reklamu môžu mať aj lepšie honorované čísla.
Je potrebné spĺňať kritéria a nepokúšať sa tlačiť dievča podobné Julii Roberts tam, kde sú požiadavky na dvojníčku Helenky Růžičkovej (smiech). Sledujem, že sa aj v tomto smere na Slovensku robí teraz oveľa viac…
Musel si sa kvôli jednej z úloh aj niečo nové naučiť?
Ak zalovím v pamäti, tak mi napadá jeden nešťastný bicykel. Na počutie to znie jednoducho, no jazdiť na bicykli, ktorý má asi 80 rokov a ešte k tomu defekt, je prekvapujúco náročné (smiech).
S ktorými známymi hercami si sa už ocitol na jednom pľaci a akú si mal s nimi skúsenosť naživo?
Najradšej spomínam na Lubomíra Lipského. Správal sa milo aj k nám, filmovému „kroviu“ (smiech). O to viac sú spomienky vzácne, keď táto osobnosť českého aj československého filmu už nie je medzi nami. Milý je Milo Kráľ a úžasnou a srdečnou je pani Eva Rysová, ktorú si od detstva spájam hlavne pre jej dabingový hlas. Vymenovať by som mohol niekoľko mien televíznych hercov, ale mnohé by neboli známe možno ani podľa mena, ani podľa tváre.
Ako to vyzerá v zákulisí natáčania filmu?
Sú filmy, kde je to organizovaný chaos. Lenže aj samotné filmové hviezdy priznávajú, že občas nakrúcajú tak roztrieštené scény, že ani sami netušia, o čom film je. Záleží od toho, ako je naplánované nakrúcanie na jednotlivých miestach a ako sa upravuje scéna. Dá sa povedať, že film vzniká až vo filmových štúdiách u strihača a aj tam znova pod režisérskym dohľadom. Z pohľadu pozorujúceho diváka môžete vnímať nakrúcanie pársekundovej scény celý deň ako šialenstvo, no všetko má svoje dôvody, nároky aj čas.
Azda každý pozná slávnu filmovo-muzikálovú scénku Genea Kellyho, kde spieva v daždi. Neopakovateľný tanec a spev trvá takmer 4 minúty, pritom reálne sa scéna nakrúcala 4 dni. V permanentnom umelom daždi a išlo pri tom o život. Každý film je jedinečný, rovnako ako režisér, scéna, emócie aj rozpočet. Nemálo DVD má medzi bonusmi aj pohľad do zákulisia a ten dokáže zmeniť pohľad na film, ktorý ste si práve mohli pozrieť.
Stávajú sa počas natáčania kuriózne situácie, ktoré treba okamžite riešiť?
Každé filmovanie sa pasuje s rôzne veľkými problémami aj veľkými náhodami. Nakrúcanie vedia zdržať nedostatky, zlyhania kulís, poškodenie scény či chýbajúci herci. Nedostatok komparzistov alebo pohroma v podobe zistenia, že nakrútená scéna nie je použiteľná. Šiltovka a slnečné okuliare na zatúlanej hlave v scéne zo 17. storočia alebo rúško na tvári, čo je problém, s ktorým sa stretlo už nemálo televíznych aj filmových tvorcov počas posledných dvoch rokov. Dokonca aj rúško trčiace z vrecka.
Nočnou morou je chýbajúce povolenie, zranenie aj výpadok prúdu. Je toho veľa. Zdanlivo dobrú scénu dokáže zničiť jediný nepozorný komparzista, ak napríklad pozerá priamo do kamery. Opakovať kvôli tomu scénu alebo zdržať nakrúcanie čo i len o jediný deň môže znamenať mimoriadne náklady. Filmárom už aj nasnežilo tam, kde nemal byť sneh, a roztopilo sneh tam, kde ho potrebovali. Film je o neskutočnej improvizácii a samotné filmovanie je umením.
O filmových miestach na Slovensku si napísal aj knihu Filmové miesta. Vraj už chystáš aj pokračovanie. O čom knižka je a čo od nej môžu fanúšikovia filmu očakávať?
Kniha by mala priniesť trochu iný pohľad na jednotlivé slovenské lokality a miesta, rovnako ako na film. Filmovanie a jeho význam nie sú u nás stále dobre chápané a aj kľúčové miesta v cestovnom ruchu ho nevyužívajú tak, ako sa tomu deje v zahraničí. Filmová turistika u nás má len určitý lokálny charakter, no práve kniha Filmové miesta si kladie za cieľ upozorniť na takéto miesta. Má inšpirovať k cestám a spoznávaniu Slovenska. Nechcem pritom filmom nahradiť pôvodné krásy a význam miest, len samotné miesta vylepšiť. Pripomenúť, že majú niečo navyše.
Čo sa týka pokračovania knižky, už dve desaťročia pracujem na súbore zaujímavostí a miest svetového filmu. Stále však necítim, že som s prácou na knihe na konci.
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na
Zdieľaní