Peter vymenil bojový šport za kamery, dnes účinkuje v seriáli: Trému mám stále, no známi herci nás berú ako seberovných

Peter Kiss v seriáli Červené pásky,

Peter Kiss účinkuje v novom seriáli Červené pásky (Foto: TV Markíza)

#Na slovenskej hereckej scéne pribúda každým rokom stále viac mladých tvárí. Jednou z nich je aj Peter Kiss, ktorý svoj prvý veľký úspech zaznamenal v novom seriáli Červené pásky. Keď nie je na pľaci, venuje sa Nadácii Ďakujem pomáhajúcej onkologickým pacientom a ich rodinám. V rozhovore ti prezradí, ako sa mu podarilo prepracovať na dosky, ktoré znamenajú svet, aj ako vznikla myšlienka pomáhať druhým.

Prezraď nám na úvod niečo o sebe, odkiaľ pochádzaš, čo študuješ, koľko máš rokov…

Ahojte milí čitatelia, moje meno je Peter Kiss a pochádzam z Veľkého Bielu, malej dedinky pri Bratislave. Mám 23 rokov a aktuálne študujem herectvo na VŠMU.

Prečo práve herectvo? Cítil si už od malička, že sa budeš uberať touto cestou?

I keď je pravdou, že predtým som sa 11 rokov venoval judu, už ako malý chalan som cítil, že jedného dňa bude pre mňa aj táto cesta otvorená. Ono to asi vo mne nejak postupne dozrievalo.

Aké boli tvoje začiatky? Mal si pred prijímačkami nejaké skúsenosti s herectvom?

Pred začatím štúdia som chodil do ZUŠ LUDUS, kde sme hrávali menšie divadelné predstavenia. Tam mi pedagóg Kamil Kollárik odporučil, že mám ísť na školu. Dal som na neho, išiel som a vyšlo to.

Bolo náročné dostať sa na VŠMU?

Výberové konanie prebieha v troch kolách, je teda dosť vyčerpávajúce. Okrem toho dlhého čakania to však bolo fajn. Cítil som sa pripravený, venoval som tomu dostatok času a veril som si. Určite mi pomohli aj predošlé skúsenosti s divadlom. Zároveň sa vyplatili aj roky tréningov a zápasov v jude. Je to tvrdý šport, človek sa musí naučiť byť stopercentne pripravený, veriť si, mať odvahu, odhodlanie a nezľaknúť sa neúspechu či zvedavých očí počas zápasov.

Ako vyzerali prijímačky? Stretol si sa aj s niečím, čo ťa vyslovene zaskočilo alebo prekvapilo?

Spolu so mnou sa v tom roku na školu hlásilo asi 300 ľudí. To bolo prvé prekvapenie a asi aj posledné. Potom som už musel prekvapiť hlavne ja. Som vďačný, že sa mi to podarilo.

Postava Jonáša bola Petrovi sympatická od začiatku (Foto: TV Markíza)

Máš pre tých, ktorí to chcú vyskúšať, nejaké tipy či rady?

Sebareflexia je základ. Vedieť texty, ktoré sú predpísané, aj keby ťa zobudili o polnoci. A hlavne, nezrútiť sa, ak sa to na prvýkrát nepodarí.

Mnoho pedagógov na tvojej škole je priamo z fachu. Aké to zrazu bolo, ocitnúť sa medzi známymi hercami a ľuďmi z divadla, filmu či TV?

Ja osobne som mal rešpekt a nejaký strach otvoriť sa. Ak dostanem takýto blok, neviem sa na javisku ani pohnúť. Naštastie sa to rok čo rok vo mne uvoľňuje, no mám pocit, že to nikdy úplne nezmizne. Som veľký trémista.

Peter Kiss v seriáli Červené pásky (Foto: TV Markíza)

Aktuálne ťa môžeme vidieť v novom seriáli Červené pásky. Ako sa ti podarilo získať túto rolu? Išiel si normálne na kasting, alebo ťa oslovili tvorcovia priamo?

Na škole som natočil študentský film pod réžiou Petra Hofericu. Išli sme do toho s tým, že to bude super príležitosť a poslúži ako odrazový mostík. A tak aj bolo. Na základe toho ma zavolali na kasting seriálu. Výber postáv trval dlho, prechádzali sme viacerými kolami. Tým, že sme šli podľa nemeckej verzie, tak nás muselo schváliť aj zahraničie.

Ako taký kasting vlastne prebieha?

Skúšali ma na každú postavu, ale ja som chcel hrať Jonáša (pozn. red.: Petrova postava v seriáli). Každý kasting však prebieha inak. Niekde sú kamerové skúšky hneď na začiatku, niekedy sa iba predstavíš… je to rôzne.

V seriáli účinkuje s mnohými známymi hercami (Foto: TV Markíza)

Čo bolo pre teba pri natáčaní najväčšou výzvou?

Výzvou bolo pre mňa celé točenie, keďže som dostal prvýkrát možnosť hrať takúto veľkú postavu a ešte v tak krásnom projekte.

A čo si, naopak, zvládal jednoduchšie?

Zvládal som komunikáciu so všetkými mojimi kolegami. Od úžasných kostymérok, maskérok až po réžiu. Komunikácia na pľaci je naozaj dôležitá a v tíme Červených pások to bolo ako doma. Cítil som sa super.

V seriáli účinkuješ s množstvom ďalších mladých talentov, ale aj s hereckými esami ako Marek Majeský či Soňa Norisová. Odovzdali ti nejaké cenné rady?

Bolo pre mňa veľmi príjemné, že nás skúsenejší herci brali ako seberovných. Pozorne som ich sledoval, ale radu som si nepýtal. Na tie tu pre nás bol režisér Braňo Mišík, ktorý to zvládol perfektne.

Nový herecký talent Peter Kiss na pľaci (Foto: TV Markíza)

Kde ťa okrem televíznych obrazoviek môžeme ešte vidieť? 

Účinkujem napríklad v študentskom divadle LAB, v divadle LUDUS v predstaveniach Modrý vták a Džungľa, a tiež v Národnom divadle, kde hrám menšie komparzné postavy.

Tvoja seriálová postava Jonáš bojuje s ťažkou chorobou. Zaujímavosťou je, že vo svojom voľnom čase ťažko chorým pomáhaš sám, v rámci svojej Nadácie Ďakujem. Vieš nám o projekte povedať viac? Venuješ sa mu sám, alebo je vás viac?

V prvých krokoch nadácie sme stáli ja a kamarát Aime Pari. Obaja sme sa stretli s onkologickým ochorením v našich rodinách, a tak sme sa rozhodli pomáhať. Naša Nadácia Ďakujem je zameraná na malých onkologických pacientov. Prioritou je psychická podpora detí a ich rodín. V rámci nadácie spolupracujeme s nemocnicami v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici a Košiciach.

Juraj Bača na krste knihy Usmej sa (Foto: Facebook Nadácia Ďakujem)

Vydali ste aj jednu krásnu knižku s názvom Usmej sa. Prečo by si ju mali ostatní kúpiť? Čo v nej môžu nájsť?

Bol to Aimeho nápad. Už ako 17 roční sme spolu vydali knihu s názvom Dvaja ako jedno pivo. Tentokrát za mnou prišiel Aime s tým, či by sme nespravili knihu, ktorá by pomáhala. Knižka Usmej sa taká reálne aj je. Z peňazí, ktoré vyzbierame, organizujeme výlety pre choré detičky do rôznych kultúrnych či zábavných centier. Nájdeš v nej kresby detí, ktoré otextovali známe osobnosti, ako napríklad Adela Vinczeová, Tomáš Maštalír, Lukáš Frlajs, Gogo či Juraj Bača.

Aké výlety sa vám už podarilo zorganizovať?

Od septembra, kedy bola kniha Usmej sa pokrstená, sa nám podarilo zorganizovať 255 výletov. Do aquaparkov, kontaktnej zoo, kina či iných zaujímavých miest.

Na záver nám ešte prezraď, či máš nejaké herecké sny alebo méty, ktoré by si v najbližších rokoch rád dosiahol?

Mám túžbu natočiť film. Zároveň však nechcem prestať s divadlom. Samozrejme, som otvorený aj iným veciam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť