Petra je umelkyňa, cosplayerka aj šermiarka: Súboje zvádza aj v mužskej kategórii a na konte má 20 medailí

Petra sa okrem šermu a umeniu venuje vo voľnom čase aj cosplayu (Zdroj: Osobný archív P. R.)

#Petra Rubešová študuje maľbu a grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Vo voľnom čase sa tiež venuje šermu, z ktorého si odniesla až 20 víťazných medailí. Aby toho nebolo málo, robí aj cosplayerku, v posledných rokoch ju najviac baví tvoriť historické dobové kostýmy z daných storočí. O tom, ako môže žena súťažiť s mužmi v šerme a ako vníma sexualizáciu cospleyerok, nám prezradila v rozhovore.

Ako si sa vôbec dostala k umeniu a ako dlho sa mu venuješ?
Od prvého ročníka som chodila na základnú umeleckú školu, umenie som študovala aj na strednej a teraz pokračujem na vysokej škole. Už počas strednej som vedela, že sa chcem umelecky rozvíjať, najviac ma to ťahalo k voľnému umeniu – maľbe či tvorbe objektov.

Petra študuje maľbu a grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici (Zdroj: Osobný archív Petry Rubešovej)

Vystavujete ako študenti svoje diela?
Všetky naše práce musíme aj obhájiť, preto ich vystavujeme v ateliéri, ale aj po celej škole. Počas týždňa odprezentujeme danú prácu, ktorú si niekoľko dní môže pozrieť aj verejnosť. Výstava v Banskej Bystrici sa však nedá porovnať s výstavou vo väčšom meste, ako napríklad na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde som bola na Erasme. V Prahe študenti prezentovali diela vyučujúcim počas dvoch dní a následne si ich mohla prezrieť aj verejnosť, pre ktorú sa uskutočnila vernisáž.

Ak by si mala porovnať vyučovanie v Prahe s vyučovaním v Banskej Bystrici, kde vidíš najväčšie rozdiely?
Pražská univerzita je o dosť väčšia, pretože tu študujú šesť rokov dokopy. My to máme rozdelené na štyri roky bakalárskeho štúdia a dva roky magisterského, kde už neštudujeme vybraný odbor, ale voľné výtvarne umenie na rozdiel od bakalára, kde je napríklad môj vyštudovaný odbor Maľba/Grafika.

V Prahe študenti pracujú v ateliéri počas celej doby štúdia, navyše môžeš prechádzať medzi ateliérmi, u nás sa to nedá. Záverečnú prácu majú oveľa praktickejšiu, písomná časť tvorí minimum, my píšeme aj bakalársku prácu s minimom 20 strán a diplomovú prácu s minimom 30 strán.

Ak chce študent iba tvoriť, tak si myslím, že opisovať, o čom je dielo, a to na niekoľko desiatok strán, nie je až také podstatné. Aj napriek tomu, že si umelec píše abstrakty k dielam, tak si nemyslím, že je písanie dlhých textov preňho až také dôležité. Aj tak, keď bude v budúcnosti písať texty, mu môže niekto kreatívnejší pomôcť, alebo si to nechá napísať svojmu kurátorovi.

Čiernobiela maľba šermiarov
Petrine diela sú dych berúce (Zdroj: Osobný archív Petry Rubešovej)

Aký je najintímnejší obraz, pri ktorom si vystúpila zo svojej komfortnej zóny?
V druhom ročníku som sa vyjadrila k téme cosplayu, pretože ma trápilo dianie na tejto scéne. V tom čase cosplay strašne sexualizovali. Niektorí cosplayeri, ktorí pôsobili aj na Onlyfans, boli viditeľnejší ako tí, čo sa venovali normálnemu cosplayu, ktorý je oveľa ťažší.

Najskôr som chcela maľovať takých, ktorí nepôsobili na Onlyfans, ale aj naopak. Nemohla som im však ukradnúť identitu a namaľovať ich, preto som pracovala s vlastnou identitou. Samu seba som nakreslila v erotickej časti cosplayu. V obraze som ukázala najviac svojej intimity, ktorú som zároveň musela odprezentovať aj na výstave. Chcela som vystavovať, ale zároveň som nečakala, že tieto obrazy budú súčasťou mojej úplne prvej výstavy.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Celá rodina sa kúpala v jednej vode, brada bola znakom chudoby: Najväčšie bizarnosti stredovekej hygieny

Keď už si načala tému cosplayu, ako si sa k nemu vôbec dostala?
Celú japonskú kultúru som sledovala už dlhšie a všímala som si cosplay. V tom čase na Slovensku ešte nebol až taký populárny, prvý cosplay som vytvorila na maškarný ples počas základnej školy. Stotožnila som sa s postavou dievčaťa, ktoré rado hralo hry.

Vtedy som však ešte nevedela šiť, preto mi pomohla mamina kamarátka. Zbraň som ukradla bratovi, avšak nesedela k danej postave. Všetci na škole poznali ostatné masky, moju nikto nepoznal, lebo nepozerali anime. Vtedy som sa chcela aspoň trochu stotožniť s postavou.

Na strednej škole som spoznala kamarátov, ktorí pozerali anime. Raz som sa s nimi zúčastnila anime festivalu Comics Salón, kde sme vytvorili skupinový cosplay. Zháňali sme po obchodoch iba oblečenie, ktoré sme mohli použiť, veľmi som nešila, iba som si upravila parochňu, ktorú som zle ostrihala, každú stranu som mala úplne inak. Vďaka tomu som sa začala viac zaujímať o anime.

Petra sa vo voľnom čase venuje aj cosplayu (Zdroj: Instagram/anil_dono)

Čo je pointou celého cosplayu?
V prvej fáze si navrhneš kostým, môže ísť aj o úplne novú postavu, ktorá neexistuje, a potom sa na ňu hráš. Okrem toho existujú aj cosplaye, ktoré vychádzajú z anime, komiksov, filmov, kníh či hier. Niektoré z kníh nemajú presne dané, ako postava vyzerá, preto sa s ňou môžeš hrať.

Hrávala som hry, avšak kostýmy v nich som brala ako niečo, čo neviem ešte vytvoriť, lebo boli náročné. Preto som skúšala tvoriť kostýmy z komiksov a filmov. Potom som skúsila k anime kostýmu vytvoriť aj doplnok, a to meč z tvrdého plastu. Išlo o prvý prototyp zbrane. Keďže som však nevedela šiť, tak som si kostýmy objednávala z Aliexpresu či Ebay alebo zo špeciálnych stránok na cosplay. Išlo to z Číny a chceli za to clo, takže kostým vyšiel lacnejšie ako celé clo.

Momentálne robíš viac ako cosplay Reenactment, v čom spočíva jeho zmysel?
Nevytváram kostýmy na konkrétne historické postavy, ale iba na dobu, v ktorej postava žila. Snažím sa priblížiť tomu, čo mohla nosiť, zohnať historické látky a nite, aby vyzerali čo najidentickejšie. Reenactment sa podobá určitými prvkami na cosplay, ale je ťažší a kreatívnejší v iných oblastiach.

Zistím si, ako v danej dobe vyzerali rôzne šaty, a podľa nich šijem. Keď potrebujem pomôcť, tak spolupracujem aj s nejakými skúsenejšími krajčírkami. Môj posledný historický kostým som šila s kamarátkou z mojej historickej skupiny, ktorá sa aj venuje historickému šitiu a spolu sme vytvorili šaty, ktoré mi boli plne namieru. Ona vytvorila strih a ja som následne dolaďovala detaily obšívania.

Momentálne Petru viac baví historický cosplay (Zdroj: Osobný archív Petry Rubešovej)

Spomenula si, že mnoho cosplayerok je sexualizovaných. Ako to vnímaš a prečo je to podľa teba tak?
Každý cosplay má nejakú verziu sexualizovanú a nemôžeme ju popierať. Sú cosplayerky, ktoré chcú zarábať sexuálnym contentom. Veľa z nich však nezdieľa ani nahé fotografie, len sú na nich viac odhalené. Vedia, že odhalenejšími fotografiami oveľa viac zaujmú určitú vrstvu ľudí, ktorá im pošle na OnlyFans či Patreone peniaze, vďaka ktorým môžu vytvoriť nový kostým.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Manželia cestujú po svete aj s dvojročnou dcérkou: San José nám pripadalo ako jedno veľké väzenie

Takto postupujú s tvorbou rýchlejšie a efektívnejšie, len sa môže stať, že ich ľudia budú odsudzovať. Neviem, či ide o najlepšiu cestu k úspešnosti. Sama som skúšala publikovať viac sexi fotografie, pretože som mala postavy, ktoré sa na to hodili – napríklad čarodejnica Triss Ranuncul zo Zaklínača s väčším výstrihom.

Ak chcem napodobniť takúto postavu, tak si myslím, že je v poriadku viac sa odhaliť. Pokiaľ mám však postavu, ku ktorej sa to nehodí, tak by sa to nemalo robiť. Málo žien by si platilo takéto platformy, aby mohlo vidieť napríklad odhalených mužov.

Robia aj muži viac odhalený cosplay?
Áno, najmä zahraniční tvorcovia. Panuje názor, že je v poriadku, ak muž ukáže hruď, keď to však spraví žena, je to zlé. Svalnatí muži napodobňujú viac odhalené postavy, aj vďaka čomu môžu mať vyššiu sledovanosť. Ak sa muž o svoje telo nestará a postuje na Instagram takéto fotografie, veľa ľudí ho môže odsúdiť. Preto musia na svojom tele makať, čo si uvedomuje aj mnoho ďalších cosplayerok.

Na jednej strane môžu mať iba väčšie prsia a peknú postavu, avšak ak na postave makajú, tak ju môžu doviesť do vieryhodnejšieho vizuálu daných postáv v hrách, seriáloch či filmoch. Preto si copslayerky často vypchávajú zadok či prsia, aby sa im čo najviac priblížili. Ak sa však venujú erotickej stránke cosplayu, tak to nevypchajú. Namiesto vypchávok použijú napríklad body painting, lepšiu spodnú bielizeň, alebo taktiež podstúpia plastickú operáciu.

Žena v oblečku
Petra je zároveň cosplayerka (Zdroj: Osobný archív Petry Rubešovej)

Podstupujú podľa teba cosplayerky šialené operácie, pri ktorých si drasticky zúžia pás?
Na fotografiách môžu skôr používať silne sťahujúce korzety. Musia trafiť dobrý uhol, veľa z nich si dá čo najužší korzet, skryje si tetovania a podobne. Cosplayerky sa chcú stotožniť s danou postavou a vyzerať čo najidentickejšie, čo je celkom náročné. Nikdy som to však takto nehrotila. Raz som si skúšala dať do oblečku bandáž, ktorá by mi zmenšila prsia, ako to mala postava, ktorú som chcela vytvoriť. Veľmi rýchlo som si to rozmyslela, pretože to bolo nepríjemné. Nestojí to za to.

Dá sa cosplayom na Slovensku nejako zarobiť?
Jednou z možností je pracovať ako content creator alebo si založiť Patreon, kde ťa môžu podporiť sledovatelia. Nemusíš tam dávať odhalené fotky, ľudia si kúpia daný profil, aby ho mohli sledovať. Takéto normálne copslayerky si však zarobia ťažšie než tie, ktoré majú odhalené fotky. Bohužiaľ, to prácnejšie je nedocenené. Potom môžeš byť porotcom v takýchto súťažiach alebo tiež pracovať ako fotograf daných cosplayových podujatí.

Ak na súťaži skončíš prvá, nemáš žiadny finančný obnos?
Závisí to od súťaže. Môžeš získať peniaze, postup na lepšiu súťaž alebo materiál na výrobu ďalšieho kostýmu. Okrem toho výherca získa postup na súťaž do zahraničia, kde je to už o niečom inom. Jednu českú dvojicu, Tanakht cosplay a Maki kami, poslali takto do Japonska, kde vyhrala za najlepší Armor.

Popri štúdiu na Akadémii výtvarných umení a maľovaní sa venuješ aj šermu, absolvovala si v ňom mnohé súťaže. Stretávaš sa s veľkou rivalitou súperiek?
V turnaji áno. Mám súperky, s ktorými nemám problém sa zvítať, avšak sú aj také, ktoré sa vyslovene nechcú priateľsky pozdraviť. Mnoho ľudí totiž ťažko znáša prehry. Stalo sa mi, že v jednej súťaži, kde som vyhrala, sa so mnou súperka viac nebavila.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
KVÍZ Vianočné trhy v Európe: Poznáš ich tradície a špeciality?

Ja sa však snažím podporovať ďalšie súťažiace. Keďže na súťaže chodíme v skupine z celého klubu, tak sa môžeme navzájom povzbudzovať alebo si radiť. Snažím sa odosobniť od šermiarky ako súťažiacej, ale nie ako od človeka, ktorý je za maskou. Pri ženských turnajoch si chcem vybojovať čo najlepšie miesto, podľa toho, či sa to dá alebo ako sa cítim. Robím to tak, že rozdelím súperku na šermiarku a danú osobu. Preto jej poďakujem ako človeku, nemôžem povedať, že zlá šermiarka bude automaticky zlou osobou a naopak.

Ak ma však niekto ohovára za chrbtom, tak je veľmi ťažké byť na ňu dobrá. Ak sa šermiarky majú skutočne rady, tak sa po zápase objímu. Raz jedna dokonca po súťaži len tak odišla, ani nepozdravila. Neskôr sa ospravedlnila, pretože sa potrebovala upokojiť a zabudla na základnú slušnosť. Na jednom podujatí dokonca za to dávali žlté karty.

Petru šerm veľmi baví (Zdroj: Osobný archív Petry Rubešovej)

Aké sú pravidlá v šerme?
Na Slovensku sa šermuje Febus s pravidlami RoW. Môže sa však stať, že nevedia určiť, kto koho zasiahol v prípade blízkeho stretu. V základných skupinách sa hrá na 5 bodov a kto ich zo šermiarov získa ako prvý, vyhráva zápas a z výsledkov sa potom vytvára eliminačný strom. Podľa toho, ako sa šermiar v zápasoch umiestni, tak ide do eliminácie. Eliminácie sa potom šermujú zvyčajne do siedmych bodov. Takto to máme na Slovensku, ale v iných krajinách sa aj tieto pravidlá o bodoch menia, rovnako ako aj veľa ďalších vecí.

Súťažíš aj v mužskej kategórii, ako sa tam dá dostať?
Mám tri ratingy na internete, ktoré ukazujú, ako som vysoko v rebríčku hema-šermiarov – muži, ženy a tretie pohlavie. Vďaka tomu si môžem zašermovať aj s top súťažiacimi na česko-slovenskej scéne. V mužskej kategórii sa dokážem viac zviditeľniť, pretože ma viac začnú vnímať v danej komunite. Z mojej strany je však dôležitejšie to, že v mužskej kategórii spoznávam viacero typov šermov, môžem sa viac učiť a zdokonaľovať, ako v tej ženskej, 

Dá sa v šerme nejako zarábať?
Je vtipné, že v šerme prerábam. Momentálne sa hema šermom živia ľudia, ktorí vyrábajú ochranné pomôcky či meče. Potom sú takí, ktorí si zarábajú tréningami, ale tých je naozaj málo. Náš klub má trénerov, ktorí však za tréningy nemajú plat, iba lacnejšie pomôcky. Naša skupina má našetrené peniaze, ktorými môžu spolufinancovať cesty na zahraničné turnaje – v Nemecku, Maďarsku, Poľsku a Česku.

Ak idem do zahraničia, dostanem finančnú podporu mojej skupiny na ubytovanie či stravu. HEMA šerm nie je až taký rozvinutý, aby sme mali sponzorov. Každý šermiar, dokonca aj tréner platí sumu za tréningy a za vybavenie. Viem o tom, že si jeden slovenský šermiar vytvoril Patreon, nie však na erotický obsah. Zdieľa tam svoje skúsenosti či tréningy pre ostatných, ktorí sa chcú zlepšovať. Ja som spolu aj s ďalšími dvoma tvorcami vytvorila skupinu Arti-LPH, s ktorou vyrábame vlastný merch na šerm a predávame ho na súťažiach.

Petra si zo šermu odniesla niekoľko medailí (Zdroj: Osobný archív P. R.)

Máš aj niekoľko víťazných medailí. Na ktorý úspech v šerme si najviac hrdá?
Odohrala som okolo 30 turnajov od roku 2017 do 2024. Predtým som robila hema a scénický šerm, kde som sa venovala aj divadelným scénkam. Vyhrala som viac ako polovicu turnajov – čiže asi 20 rôznych umiestnení.

Sleduj náš Instagram

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame