#Lukáš a Miroslava Tomšíkovci pracujú ako kaskadéri na svetových filmoch. Na konte majú Mission Impossible s Tomom Cruisom, film Napoleon, Transformers či Red Sonja. Ich silnou stránkou sú kaskadérske kúsky na koňoch. Ako sami tvrdia, kaskadér na koni je jednou z najnáročnejších prác kaskadérstva.
Miroslava by dokonca mohla byť nominovaná na cenu TAURUS, čo je v podstate kaskadérky Oscar. Prezradili nám, že na veľkých filmoch pracuje aj stovka kaskadérov, pričom zranenia sú bežnou súčasťou ich práce.
Miroslava účinkuje v pripravovanom americkom filme Red Sonja, kde robila kaskadérku hlavnej postave, herečke Matilde Lutz, čo bolo jej splneným snom. Lukáš najradšej spomína na účinkovanie v Mission Impossible, kde robil dabléra Tomovi Cruisovi.
Ktorá kaskadérska scéna bola doteraz pre vás najnáročnejšia?
Lukáš: Za 21 rokov ich bolo veľmi veľa. Niektoré filmy sú náročné aj kvôli podmienkam, ako extrémne teplo, extrémna zima alebo keď ako vedúci oddelenia niekoľko týždňov nespávate viac ako tri hodiny denne. Keď si mám ale vybrať jednu scénu, tak je to napríklad z filmu Transformers, kde všetko vybuchovalo, ľudia lietali vzduchom, cválali kone. Vyzeralo to ako extrémny chaos v každom zábere.
Miroslava: Najnáročnejšia bola určite scéna v seriáli Django, kde som bola hlavnou dablérkou Noomie Rapace. Išlo o prestrelku medzi mnou a Djangom – on dal posledný výstrel do sudov, za ktoré som sa bežala schovať. Sudy boli „akože“ plné petroleja, pyrotechnici to, samozrejme, profesionálne upravili a potom odrátali obrovský výbuch.
Mojou úlohou bolo odskočiť od sudov v momente výbuchu, preraziť zábradlie a vypadnúť voľným pádom niekoľko metrov do krabíc. Nikto mi však dokopy nič nepovedal, o tejto scéne som sa dozvedela pár hodín pre natáčaním, takže som si ju nemohla ani vyskúšať. Pred scénou mi povedali, že nemôžem pochybiť, pretože v momente výbuchu zhorí set, keďže bolo všetko z dreva. Musela som to natočiť na prvýkrát a dopadlo to na výbornú.
Miroslava, vy ste robili dablérku hlavnej poste v pripravovanom americkom filme Red Sonja, Matilde Lutz. Na akých dobrodružných či nebezpečných scénach ste tu pracovali?
Miroslava: Red Sonja je taký môj splnený kariérny sen, po ňom už nemusím byť kaskadérka. Môžem postúpiť vyššie a byť horsemasterka a koordinátorka kaskadérov. Veľa vám o scénach zatiaľ nemôžem prezradiť, ale zaručene si ich užijete.
Točili sme štyri mesiace v Bulharsku, kde na nás pršalo počas bitiek. Bolo to dosť náročné a riadne uzimené, kaskadéri mali aj neoprén, ja som však bola len v podprsenke a sukničke pri siedmich stupňoch v noci. Pred bitkou som sa skryla v lístí, pretože som bola premočená, a tak mi drkotali zuby, že som ledva v rukách udržala zbraň.
Čo bolo v tomto filme najťažšie?
Miroslava: Mala som jednu scénu, ktorá bola fyzicky veľmi náročná, avšak nemôžem o nej až tak písať. Deň predtým som sa dostala medzi kone, ktoré začali kopať, jedna sa mi ušla aj do lakťa. Hybnosť v ruke vám ani nemusím opisovať, bolo mi až do plaču, keď som zistila, čo ma čaká ďalší deň. Šéfovi som nemohla nič povedať, pretože som mala zakázané robiť veci „mimo scén“, kde sa mi môže niečo stať. Bola som tam pred natáčaním, pretože som chcela pomôcť kolegovi.
Lukáš, vy za nezabudnuteľný zážitok považujete účinkovanie v Mission Impossible. Na ktoré scény najradšej spomínate?
Lukáš: Áno, určite ide o jeden z mojich najobľúbenejších projektov, v ktorých som účinkoval. Na začiatku filmu je scéna s koňmi v púšti. Kvôli tejto scéne som musel trénovať kone, čo ma bavilo. Našiel som na tréning krásne miesto a perfektný tím ľudí dotvorilo náš „dream team“.
Keby ste mali vybrať jeden vtipný zážitok z natáčania, ktorý vám okamžite napadne?
Lukáš: Tak to vôbec neviem. Ľudia majú natáčanie filmu veľmi zidealizované vďaka Instagramu alebo making off videí, no všetko točíme podľa scenára. Mám veľmi rád svoju prácu, ale vtipná situácia mi nenapadá.
Miroslava: Hneď mi napadne jeden seriál, na ktorom sme pracovali s manželom spoločne. Na set prišli ozajstné prostitútky, popíjali v bare a zvádzali mužov. Len tak zo srandy som povedala kolegovi a mužovi: K tebe nech žiadna nejde, lebo ju nakopem.
O päť minút prišiel režisér a hovorí: Mima, poď do tejto miestnosti, bude ťa tu zvádzať prostitútka, a keď ťa chytí medzi nohy, tak zistí, že nie si muž. Bola som totiž prezlečená za kovboja. Ja som ju nakoniec mala podrezať. Tak muž bol v cajku a prostitútky zostali na krku mne (smiech).
Ako vyzerá bežný tréning kaskadéra?
Lukáš: Pokiaľ netrénujeme na niečo konkrétne, tak robíme všetko, čo stihneme a energia dovolí. Beh, gymnastika, motorky, bojové športy, lezenie, občas tréning pádov z výšky, po večeroch sa učím editovať videá, lebo aj to je veľmi dôležité pri našej práci.
Miroslava: Keď netočíme, tak trénujeme, musíme byť kondične stále pripravení. Práca totiž väčšinou prichádza zo dňa na deň a vy nemôžete ísť pracovať s pupkom. Párkrát do týždňa jazdím na našich koňoch, aby aj tie boli v kondícii, vďaka čomu sú vždy pripravené. V mojom prípade je to veľa posilňovania, strečingu, thajského boxu, taekwonda, ale aj gymnastiky a jazdenia na motorke.
Lukáš, vy ste si zažili na pľaci množstvo zranení – potrhali sa vám stehenné svaly, mali ste zlomenú ruku na trikrát, operované koleno aj členok či otras mozgu… Ak sa vám stane takéto vážne zranenie, na aký dlhý čas vypadnete z práce dabléra, aby ste sa zotavili?
Lukáš: O tejto téme veľmi nerád rozprávam, lebo to znamená, že sa niečo pokazilo alebo nepodarilo. Niekedy ide o zlyhanie ľudí, čo mali na starosti našu bezpečnosť, alebo sa nedodržali všetky bezpečnostné prvky. Občas ide jednoducho o nehodu. Po vyše tisícoch pádov z koňa mám dva úrazy. Jedenkrát mi pád spôsobilo správanie koňa a raz zaseknutý kostým.
Pri veľkých scénach máte aj 150 jazdcov a iných kaskadérov, ktorí môžu svoju prácu nezvládnuť a zraniť aj vás. To sa napríklad stalo v Tunise, kde som mal otras mozgu. Niekedy pokračujete hneď na ďalší deň, no môžete sa zotavovať aj šesť mesiacov. Čím lepší tím ľudí máte okolo seba a čím dlhšia trvá príprava, tým je scéna kvalitnejšia aj bezpečnejšia. Scény pri veľkých produkciách sa bežne pripravujú aj tri mesiace. To je doba, za ktorú sa na Slovensku natočí celý film.
Ešte by som rád upresnil, že kaskadér neznamená dablér. Dablér vždy pracuje len za svojho konkrétneho herca. Robí všetky nebezpečné scény, ale často len stojí či sedí chrbtom alebo šoféruje a nevidno mu tvár. Aj keď napríklad točí na dvoch štáboch súčasne. Kaskadér zastupuje každú akčnú scénu vo filme, čiže šermuje, skáče, horí a podobne. Na veľkom filme pracuje pokojne aj 100 kaskadérov.
Prednedávnom ste tiež museli absolvovať operáciu, po ktorej ste sa zotavovali, zranili ste si členok. Čo konkrétne sa stalo v tomto prípade?
Lukáš: Nohu som mal vážne zranenú, ale nie operovanú po úraze v Egypte. Operovaný som mal členok hneď na to, ale to ma trápilo už dlhšie. Asi po všetkom tom preťažovaní a pádoch.
Miroslava, zažili ste aj vy nejaké vážnejšie zranenie na pľaci?
Miroslava: Áno, pri výbuchu mi spálilo nohy a spodok zadku. Išlo o chybu pyrotechniky.
Vašou silnou stránkou je práca s koňmi. Prečo a čo vás na tom najviac baví?
Lukáš: So zvieraťom je to vždy veľmi náročné, lebo má svoju hlavu a musíte byť veľmi pozorný a skúsený na to, aby ste vedeli tú prácu spraviť dobre. Pri koňoch som vyrastal, jazdeckému športu som sa venoval veľa rokov. Proste mi to prirástlo k srdcu.
Miroslava: Vďaka koňom som sa dostala do filmu. Vyrastala som s nimi odmalička, nová generácia kaskadérov s koňmi nepracuje, pretože je to komplikované. Ak s ním robíte svoj kaskadérsky výkon, ste v tom spolu.
Keďže je to zviera, musíte sa s ním vždy dobre dohodnúť. Ak scéna nevyjde, tak môže všetko dopadnúť zle. Kúsky na koni sú najnáročnejšou prácou kaskadérov. Pri týchto scénach človek bežne pracuje len sám za seba, avšak s koňom, ktorý váži pol tony a má svoju hlavu, je to oveľa náročnejšie.
Máte nejaké obľúbené kone? Ak áno, prečo?
Lukáš: Mám rád plemeno Pura Rasa Espanola, u nás známy ako andalúzsky kôň. Je to krásne temperamentné plemeno, ktoré sa rado učí a na kamere vyzerá vždy skvelo. No každá situácia si vyžaduje inú povahu a výzor. Mám rád všetky kone. Avšak, ako sa hovorí, kôň je kôň a zlého koňa robí len zlý jazdec.
Miroslava: Ako už spomenul Lukáš, tak za mňa tiež určite andalúzsky kôň, ak by som však mala konkretizovať, moje najobľúbenejšie sú tie dva andalúzske, ktoré máme v stajni. Odrobila som s nimi veľa pre mňa dôležitých kaskadérskych výkonov a vždy ma podržali.
Predstavte si, že ste v noci na zadymenej ulici v Zürichu, v siedmich stupňoch cválate na koni, po pravej strane jazdí kameraman na štvorkolke, po ľavej strane autíčko s kamerou, nad vami obrovský hučiaci dron so svetielkami blikajúcimi ako na diskotéke a asi 20 metrov nad vašou hlavou je most, kadiaľ fičí vlak s civilistami.
Teraz si predstavte, že nacválate koňa, máte značku A, kde v cvale musíte vyskočiť hore do sedla a stáť na cvalajúcom koni až do značky B. Viete si predstaviť, čo všetko ten kôň musel zvládnuť. Stačilo by jedno jeho odskočenie či zľaknutie a bola by som rozbitá na „betóne“. Ten kôň je proste jedinečný.
Ako sa kone učia jednotlivé triky, ako zdvihnutie na zadné nohy a podobne?
Lukáš: Základ je, aby kôň vnímal svojho jazdca, cúval a ustúpil, vedel ľahnúť, poklonu na zadné, hrabať nohou. Tieto triky by mal ovládať každý, kto pracuje s koňmi pri filme. Náročnejšie je napríklad to, aby kôň všetko urobil na povel vo voľnosti a na veľkú vzdialenosť. Na sete je množstvo vecí, ktoré môžu neskúsené kone stresovať a pýtať si ich pozornosť. Dobre trénovaný kôň nesmie zaváhať.
Spomeniete si, ktorú scénu ste točili najdlhšie?
Lukáš: Na Filme Mulan pre Disney, ktorý sa natáčal na Novom Zélande, sme jednu akčnú scénu s ninjami na koňoch trénovali štyri mesiace a točili sedem dní. 13 jazdcov sa naraz postaví na koňa v plnom cvale, v jednej ruke má meč a druhou riadi koňa, okrem toho sme museli udržiavať formáciu do písmena V. V ďalšej scéne robia jazdci akrobatické cviky s lukom v ruke. Ide o časovo aj fyzicky najnáročnejšie scény, aké som kedy pripravoval.
Miroslava: Pre mňa je to film Damsel, kde som robila dablérku pre Millie Bobby Brown. Točili sme v Portugalsku, kde ona utekala z jaskyne a keď drak poslednýkrát vyfúkol oheň, musela som ja ako jej stuntdablerka vyskočiť z jaskyne, spraviť parakotúľ cez kamenný stôl, kotúľať sa niekoľko metrov dole kopcom, zodvihnúť sa, bežať ku koňovi, nasadnúť naň a uháňať preč.
Ten výskok, parakotúľ a kotúľanie sa točilo z rôznych strán, boli to tri scény naraz a všetko chceli detailne zachytiť. Robila som to trinásťkrát.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Lukáš: To, že veľa cestujeme, často aj na miesta, kde sa bežne ľudia nedostanú. Táto práca nemá žiaden stereotyp, nikdy neviete, čo príde, a spoznávate veľa zaujímavých ľudí.
Miroslava: Slobodu, robím to čo ma baví a do práce sa teším. Takže vás život neustále nabíja energiou.
Na čo ste v rámci svojej práce najviac hrdí?
Lukáš: Ja som chalan z dediny, a nie z bohatej rodiny, dostal som sa do top tímu k Tomovi Cruisovi. Navyše som za svoju prácu dostal ďakovný list od Matta Damona či Pedra Pascala. Získal som cenu Emmy, trikrát som si odniesol SAG Awards.
Mám možnosť tvoriť scény pre veľké produkcie po celom svete. Neuveril som nikomu, kto ma nazýval snílkom, alebo sa mi snažili hádzať polená pod nohy. Všetko sme zvládli bez sponzorov a ustáli aj obdobie, keď sme jedli holé špagety, len aby sme mali na tréningy. Na TOTO som najviac hrdý.
Miroslava: Hlavne nezabúdajme byť vďační a druhému dopriať. Ako sa povie, dopraj a bude ti dopriate. Som hrdá na to, že som ustála všetok ten tlak, nevzdala som sa svojho sna, aj keď sa mi veľa ľudí na začiatku môjho rozhodnutia byť kaskadérkou smialo. Pozdravujem vás (úsmev)!
Šepkalo sa, že by som mohla získať nomináciu TAURUS, čo je kaskadérky Oscar za jednu scénu vo filme, ktorý ešte nevyšiel. Tak sa nechám prekvapiť.
Má práca kaskadérov nejaké vekové obmedzenie?
Lukáš: Vekové obmedzenie nemá, pokiaľ mu to fyzička a zdravie dovolí. Aj preto stále trénujeme, rehabilitujeme a celkovo sa udržiavame fit. Ale starnutie sa nedá oklamať, takže 40-ročný gymnasta nie je ako 20-ročný, avšak má veľké skúsenosti, čo je pri filme často dôležitejšie ako čokoľvek iné.
Miroslava: Vekové obmedzenie podľa mňa je, najmä pri rozhodovaní stať sa kaskadérom. Ja som vtedy mala 19 rokov a Lukáš 15. Ide o beh na dlhú trať, potrebujete dostatok času na získanie skúseností. To nie je tak, že ste profi fighter alebo profi gymnasta a šup, druhý deň ste kaskadérom.
A keď nič neovládate, ale napriek tomu sa chcete stať kaskadérom, povedzme po tridsaťpäťke, tak to už nestíhate. My máme 37 rokov a sme v najlepšom bode našej kariéry, teraz chceme ísť vyššie a byť horsemastri a stuntcoordinatori.
Je podľa vás dostatočný záujem o prácu kaskadérov? Nemajú mladí ľudia pocit, že žijú v tieni hercov a ich práca nie je docenená?
Lukáš: Všetci vieme, čo táto práca so sebou prináša a byť v tieni má aj svoje výhody. No veľakrát má kaskadér aj možnosť zahrať si vo filme.
Miroslava: Na Slovensku nie je dostatočný záujem, možno by aj bol, avšak, tu nie sú na to dobré podmienky. My sami sme museli v našich dvadsiatich rokoch odcestovať na prax do Španielska.
A či je kaskadér v tieni herca? Podľa toho ktorý, niektorí sú úzkoprsí, iní profesionálni. My robíme z hercov hrdinov, akých vidíte na plátne, samozrejme, veľmi poteší, keď sa herec o vás zmieni. Práca v „našich“ kruhoch nie je docenená u niektorých produkcií, ktoré vám nechcú dať férovú dohodu či podmienky.
Prezradíte nám, ako ste sa vy dvaja spoznali?
Miroslava: My dvaja sme sa spoznali vo Francúzsku na vystúpení s koňmi.
Máte aj dcérku, ale vraj nechcete, aby bola kaskadérkou. Prečo?
Miroslava: Je to zaujímavé povolanie, no nebezpečné a po pár rokoch sa vám všetky chyby a omyly pripomenú. Myslíme si, že ak by chcela pracovať vo filme, tak je tam množstvo iných zaujímavých povolaní, ktoré telo až tak neničia.
Máte ešte nejaký nesplnený pracovný sen?
Lukáš: Snívať je môj hnací motor. Snov mám veľa a stále si za nimi idem. Dobré je, že sny nemajú expiračnú dobu a ja ich tam všetky niekde vidím, niektoré sú už blízko, iné ďalej.
Miroslava: Raz by som chcela natočiť svoj vlastný film (úsmev).
Zdieľať na
Zdieľaní