#Adelka, Boris a už aj malá Malvína. Táto rodinka cestuje po svete, každého z nich sa snažia zbaliť do jedného batohu. Odpovedá tomu aj príznačné meno cestovateľskej rodiny na Instagrame, kde si hovoria Dva (a pol) batohu. Do tejto krásnej rodinky na jar pribudne ďalšie bábätko, s ktorým by už na jeseň budúceho roka mohli začať cestovať.
Boris, otec Malvíny kedysi pracoval ako vojak, no toto náročné povolanie sa rozhodol vymeniť za experta v oblasti IT. Nová profesia mu umožňuje pracovať kdekoľvek, takže sa môže so svojou dcérkou a manželkou na materskej vydať, kamkoľvek sa mu zachce.
„Na ostrove Phu Quoc, keď nás dvakrát naháňali aj s Malvi túlavé psy, sme museli doslova zdrhnúť na skútri, aj to nám boli v pätách ešte dobre dlho. Našťastie sme práve vtedy mali väčší skúter, lebo keby sme spolu na menšom type, tak máme určite dohryzené členky. Psy nás napadli aj v Bangkoku keď sme sa večer vracali do domčeka. Vtedy nám pomohol okoloidúci motorkár,“ spomínajú na nebezpečenstvo, ktoré ich postretlo na najväčšom ostrove vo Vietname.
Okrem toho nám v rozhovore prezradili, ako si najčastejšie zháňajú ubytovanie v cudzej krajine a kde im ukradli všetky veci.
Prečo ste sa rozhodli pracovať z domu a cestovať?
Ide o nový druh slobody, o ktorom sme snívali ešte v čase, keď sme boli oveľa mladší. Nie vždy sa však tieto veci dajú pekne skĺbiť, museli sme sa na to dlho pripravovať, hľadať náš smer. Samozrejme, veľakrát nám niečo nevyšlo, museli sme začať odznova. Avšak, aj neúspech nás opäť naučil niečo nové.
Tvrdíte, že vyhľadávate dobrodružnejšie miesta. Ako sa vám sem cestuje s dcérkou?
Nie sme vôbec rezortný a dovolenkový typ ľudí. Keď plánujeme niekam ísť, zvyčajne obchádzame rušné miesta, kde je veľa turistov. Dcérka zatiaľ nikdy nemala problém s cestovaním. S radosťou ju sledujeme, ako chodí s nami na miesta, na ktoré by sa mnoho ľudí bálo ísť. No ona si tam bezstarostne cupká.
Pamätám si, ako sa s nami brodila mangrovníkmi, avšak bolo na nej vidieť, že jej to robí radosť. Mala vtedy iba rok a pol.
Zmenil sa po narodení Malvíny váš výber miest, ktoré chcete ešte navštíviť?
Keď sa nad tým zamyslíme, tak vlastne vôbec. Stále by sme chceli vyraziť na miesta, kam bežný dovolenkár nezavíta. Neplánujeme cestu do rezortu na Bali alebo vo Vietname, skôr sme navštívili na vlastnú päsť malý vietnamský ostrov, kde sme si našli ubytovanie u domácich. Čiže to robíme presne tak ako predtým.
Je cestovanie s dieťaťom pre vás zložitejšie?
Samozrejme, že je. Musíme veľa plánovať dopredu, takisto pribaliť mnoho ďalších vecí. Dcérka mala pri prvej ďalekej ceste rok a pol, čiže sme brali nejaké lieky, fľaštičky do lietadla, hračky a podobne. Bola to taška navyše a veru, najbližšie to ešte skúsime pekne okresať.
Dokážete zbaliť detskú výbavu do malej batožiny? Predsa len, za veľkú batožinu si priplácate.
Vždy sme veci pre ňu mali v malom ruksaku na palube, ktorý je v cene letenky, takže to problém nebol. V druhom boli notebooky a veci na prácu, vybavenie a doklady. Prvý ruksak, ktorý bol pôvodne vždy môj, patril zrazu Malvíne.
Čo musíte mať vždy v batohu, bez čoho sa nezaobídete?
Po predošlej skúsenosti, keď nám na Kostarike ukradli pasy, tak každý máme minimálne ďalšie dva cestovné doklady. Dokopy ich nosíme už šesť. Prefotené doklady pre istotu ešte raz, kartu Revolut a teraz už aj nejaké to jedlo navyše.
Podľa čoho si vyberáte jednotlivé destinácie?
Vždy sa snažíme o to, aby neboli veľmi okukané. Napríklad, aj v Thajsku, ktoré je dnes už Slovákom dobre známe, ideme radšej na sever, napríklad do nádherného Chiang Mai, než dolu k moru. Musí nás to naozaj nejako zaujať. Snažíme sa, aby sa tam nezdržiavalo veľa turistov, celkovo ľudí, alebo aby tam predtým nebýval nikto známy. Aby sme tak mohli objaviť niečo nové, čo veľa ľudí z okolia ešte nevidelo, nezažilo.
Na vyhľadávanie leteniek odporúčate Google Flights. V čom vidíte lepšie výhody pri tomto vyhľadávači ako u ostatných spoločností ako Pelikán, Esky, Kiwi a podobne?
Google Flights je pre nás najprehľadnejší. Letenky kupujeme priamo na stránke leteckej spoločnosti, čo je vždy lepšie než cez takýchto známych sprostredkovateľov leteniek. Tí sú fajn, pokiaľ sa niečo nekazí, netreba nič meniť a podobne, ale občas pri zložitejších cestách je oveľa jednoduchšie riešiť problémy priamo s leteckou spoločnosťou, a nie napríklad so sprostredkovateľom, čo býva kameňom úrazu a daňou za lacnejšiu letenku.
Ktorá krajina je vašou obľúbenou a prečo?
Toto je veľmi náročná otázka, nemáme striktne nejakú obľúbenú, ale ak by sme mali vybrať iba jednu, tak je ňou Thajsko. Nájdete tu všetko, majú tu kvalitnú zdravotnú starostlivosť, čo je pre nás po narodení dcérky to hlavné, aj krásnu krajinu, neskutočné jedlá, hory aj more.
Ktorá destinácia sa vám, naopak, páčila najmenej?
Tu vieme reagovať len na základe pocitov, ktoré sme tam práve prežívali. Ide o Kostariku a jej hlavné mesto San José, ktoré nám pripadalo ako jedno veľké väzenie. A navyše, na Kostarike sme prišli o pasy aj vybavenie na prácu. Keby sa však niečo také nestalo, tak asi máme iný názor a túto „Pura vida“ krajinu si oveľa viac užijeme.
V Malajzii ste navštívili súostrovie Langkawi. Ako sa k vám správali miestni ostrovania?
Langkawi bolo úžasné, aj obyvatelia, aj celé súostrovie. Tam by sme sa určite ešte radi vrátili, pretože sme tam boli pred piatimi rokmi. Chceli by sme sa pozrieť, ako sa to celé zmenilo. Obyvatelia vyznávajú prevažne malajský islam, ženy sú zahalené, ale aj sa tak kúpu.
Voči turistom boli vtedy veľmi zhovievaví, milí a vždy nám pomohli. Navštívili sme aj malé neturistické ostrovčeky v okolí, napríklad Pulau Tuba, ktorý je veľmi krásny. Z Langkawi sa viete jednoducho loďou dostať aj na nádherné thajské ostrovy Koh Lipe a Koh Adang.
Ak by ste mali vybrať najlepšie zahraničné jedlo, ktoré by to bolo?
Boris miluje thajské Pad Thai. Jedol ho tam tri mesiace vkuse. Okrem toho milujeme aj polievky, preto sme si patrične užili Vietnam a pravé Pho, ktoré tam dostanete na raňajky, obed a dokonca aj večeru.
Spomínate si, kde vám chutilo najmenej?
Paradoxne, na vietnamskom ostrove Phu Quoc sme žili lokálne, takže sme sa tak aj stravovali. Tu sme v jednej domácej reštaurácii zažili veľmi zlé Pho. Ani sme ho nedojedli a obsluha naše misky vyniesla psom na ulicu, takže sme mali po zvyšok večera veľmi zlé pocity, či sme z tých misiek rovno po psoch nejedli aj my. Bola to naozaj „lokálna“ reštaurácia a zodpovedala tomu aj kvalita jedla.
Zažili ste v niektorej krajine nejaké nebezpečenstvo?
Na ostrove Phu Quoc, keď nás s Malvi dvakrát naháňali túlavé psy, sme museli doslova zdrhnúť na skútri, aj to nám boli v pätách ešte dobre dlho. Našťastie sme mali väčší skúter, kebyže sme spolu na menšom type, tak máme určite dohryzené členky. Psy nás napadli aj v Bangkoku, keď sme sa večer vracali do domčeka. Vtedy nám pomohol okoloidúci motorkár.
No a ďalšie bolo asi to, keď nás na Kostarike sledovala skupinka zlodejov. Boli to profesionáli, ktorí nám prepracovane vzali batoh so všetkými potrebnými vecami. To je fakt divný pocit. Chvalabohu, že to nezašlo ďalej, napríklad k fyzickému napadnutiu. To je na Kostarike totiž úplne bežné.
V ktorej krajine ste boli naposledy a čo vás tu najviac zaujalo?
Naposledy sme boli s Malvi práve v Thajsku a Vietname, kde sme sa zdržali tri mesiace. Bol to zaujímavý zážitok byť s bábätkom – batoľaťom na cestách tak dlho, presúvať sa, plánovať, popritom aj pracovať. V Thajsku nemusíte ísť len na juh k moru, aby ste videli krásny kus krajiny. Sever je totiž skutočným klenotom. Vyššie veľmi cítiť vplyv Laosu, takže môžete nasávať viaceré kultúry.
Obaja ste digitálni nomádi. Viete si predstaviť, že by ste sa v nejakej krajine usadili?
Naším snom boli vždy severské krajiny. Zažili sme neskutočný výlet po Nórsku aj Švédsku. Naozaj veľmi sa nám tam páči, aj systém, aj spôsob života, aj práca, ale trošku nás odrádza zima či skorá tma. Predsa, občas je to slniečko lepšie a príjemnejšie.
Máte ešte nejaký nesplnený cestovateľský sen?
Ja by som sa veľmi chcela potápať s veľrybami, to je asi môj životný sen. Borisov je Aljaška a Kanada. Tak uvidíme, či sa nám to niekedy splní. Musíme už len vyčkať na správny čas a ako my vravíme, žiť naozaj naplno, nevracať sa k tomu, čo bolo, poučiť sa z toho, inšpirovať sa na ďalšie cesty, našetriť peniaze a vyraziť.
Zdieľať na
Zdieľaní