#Tím Klaudie Kollár stojí za založením Malkia parku, ktorý sa do povedomia Slovákov dostáva stále viac. Pripravte sa na nádherné prostredie a zvieratá, ktoré len tak ľahko neuvidíte. Nie, nie je to zoo, je to útočisko pre zachránené zvieratá, ktoré majú v niektorých prípadoch prvýkrát šancu žiť svoj život naplno.
V Malkia parku pracuje 20 ľudí, ktorí sa spolu starajú o neuveriteľných 200 zvierat, vrátane vodného vtáctva. Ak sa sem budete chcieť vybrať, do navigácie si dajte Orechovú Potôň v blízkosti Dunajskej Stredy. My sme sa za vás opýtali, ako prebieha proces záchrany, koľko mäsa zjedia ich hladoši a mnoho ďalšieho.
Ako vznikol nápad s parkom? Koľko vám trvala realizácia?
Malkia Park, ako taký nebol plánovaný, nakoľko sa projekt prevzal od iného združenia, ktoré už poskytovalo útočisko pre zvieratá, ale odstúpili od tohto projektu. Tak sa začala vytvárať filozofia nového parku a realizovalo sa to priebežne počas otváracích hodín, kedy sa stavalo a prispôsobovalo zvieratám, ktoré postupne pribúdali.
Vaším hlavným poslaním je zachraňovať zvieratá z cirkusov. Stále to platí? Ako je vôbec možné získať tieto zvieratá, čo všetko tomu predchádza?
Áno, prvoradou myšlienkou bolo, aby sme dopriali lepší život šelmám z cirkusov, ale keď sme sa do toho pustili nebolo to jednoduché. Vy len tak nemôžete prísť a vziať zviera z klietky. Cirkusy mali iné zákony ako zoologické záhrady, žiaľ. Preto bolo nutné zaplatiť za zvieratá, ktoré boli už „nepotrebné“.
Nechceli sme podporovať takýto biznis, a preto aspoň tých pár zvierat, ktoré sa nám podarilo takýmto spôsobom odtiaľ zachrániť môže šíriť osvetu, prečo by mali mať dostatočne veľký výbeh aj v zajatí, a tým podporiť ich prirodzené správanie. Pre mňa je každé jedno zviera zachránené či sa zaň muselo zaplatiť alebo nie, pre tie zvieratá je to doslova vykúpenie z toho najhoršieho.
Ako dlho trvá proces záchrany zvieraťa z cirkusu, kým sa dostane k vám?
Zo začiatku sme mali človeka, ktorý vyhľadával “nepotrebné zvieratá”. Keďže väčšinou aj keď zviera už nepotrebovali/ nechceli, vypýtali si zaň peniaze, lebo sa oň starali, a stálo ich to nemalé výdavky. Priznám sa, je to pre mňa trochu nepochopiteľné, lebo je logické, že keď chcem mať nejaké zviera, tak ma bude stáť peniaze a keď sa už oň nemôžem, alebo nechcem starať, tak ho darujem do lepšej starostlivosť. Ak si za zviera majiteľ vypýta peniaze, tak je to už o biznise, a nie o láske k zvieratám. My na choré zvieratá máme oveľa väčšie výdavky, keď k nám prídu s rôznymi psychickými či fyzickými ochoreniami.
Mali ste dovtedy nejakú skúsenosť so starostlivosťou o levy či iné šelmy, poprípade s riadením takéhoto miesta?
Ja osobne, ako zakladateľka, som mala skúsenosť iba s levmi, a preto sa postupne náš tím zveľaďoval o zamestnancov v obore.
Prvou zachránenou šelmou bola levica Malkia. Je u vás stále? Ako sa jej darí?
Áno, Malkia je v parku stále. Žiaľ, tento rok jej zomrela sestra, s ktorou žila, tak je teraz sama, ale len dočasne, kým sa nám ju podarí dať dokopy s ďalším levom. Levy nie sú samotárske zvieratá a je lepšie, keď žijú minimálne dvaja aj v zajatí.
Viete o podobnom zariadení, ako je to vaše, ktoré sa nachádza vo svete? Vymieňate si informácie, skúseností?
Takou najznámejšou je FourPaws a aj vďaka Martinovi Hojsíkovi máme s nimi dobré vzťahy.
Ako laicky vysvetliť rozdiel medzi vašim parkom a napríklad ZOO? Odhliadnuc od počtu zvierat, respektíve druhov.
V ZOO dbajú na rozmnožovanie a zachovanie správneho genofondu a na záchranu druhu pod vedením koordinátorov. U nás sú momentálne zvieratá , ktoré sa ďalej nerozmnožujú. Dbáme viac na záchranu zo zlých podmienok a nepozeráme ich zdravotný stav, genetiku, pôvod ako taký…
Prezraďte nám nejaké zaujímavé čísla. Napríklad, koľko kilogramov mäsa sa u vás denne spotrebuje?
Nedávno sme dávali čísla dokopy, tak vám to môžem presne povedať. V Malkii ročne spotrebujeme cca 49 000 kg mäsa, 6 000 kg ovocia, 10 000 kg zeleniny, 5 300 kg jadrových krmív, 44 000 kg sena. Parkom pretečie ročne 11 700 000 litrov vody.
Ktoré zviera považujete za „najvzácnejšie“?
Všetky sú vzácne, samozrejme. Ale budú to tie, ktoré sú ohrozeným druhom vo voľnej prírode. My máme snežného leoparda, leoparda obláčkového, tigre, gepardy v neposlednom rade sú nimi aj levy a jaguáre, keďže prichádzajú o svoje prirodzené prostredie a stávajú sa ohrozenými druhmi.
Viete, aké zviera u vás najbližšie pribudne? Prezradíte nám vaše plány s parkom?
Nevieme dopredu, aké zviera pribudne, lebo nás kontaktujú s pomocou pre rôzne zvieratá, ale žiaľ, nemáme ich kam umiestniť. Akonáhle sa vytvorí nový výbeh, vieme prijať zviera, ktoré môže byť umiestnené v takom výbehu, aký sa uvoľní.
Čo všetko treba k prevádzke takéhoto zariadenia? Z čoho financujete chod a koľko stojí mesačná prevádzka?
Samozrejme, bez financií to nejde, ale potrebné sú rôzne povolenia či už miestnych úradov až po ministerstvo. Najviac financií máme vďaka vstupnému, potom sponzorov, dobrovoľných príspevkov, adopcií zvierat, 2 % z daní, predaj suvenírov. Mesačne nás stojí chod parku približne 50 000 eur.
Ako ste zvládali lockdown, kedy k vám nemohli ľudia chodiť a podporovať vás aspoň vstupným?
Počas lockdownu nám mohli návštevníci posielať dobrovoľné príspevky, adoptovať si zvieratko, objednať si niečo z nášho e-shopu. Prežili sme aj vďaka sponzorom a niečo sme mali ušetrené .
Zdieľať na