#Naozaj kupujeme slovenské potraviny? Aj napriek tomu, že máme množstvo legislatívy, ktorá upravuje ako pôvod, spracovanie, tak aj predaj slovenských potravín, je zložité sa vyznať v pravidlách, ktoré, žiaľ, nie sú jednotné. Každý rok počúvame o novej značke „slovenského výrobku“ a o nových nálepkách, ktoré majú zaručiť jeho domáci pôvod. Je to ale pravda?
Pozreli sme sa bližšie na výrazy napísané na obaloch potravín a zisťovali, ako sa vyznať v ich interpretácii. Čo znamená „slovenský produkt“ či „vyrobené na Slovensku“ a ide naozaj o domácu produkciu alebo nás chce len predajca zlákať?
UNESCO rozhodlo! Táto polievka je v ohrození: Zaradilo ju na zoznam kultúrneho dedičstva
Chýbajúca „krajina pôvodu“
Spomínali sme legislatívu, ktorá však upravuje len etiketu potravín. Nakoľko sme členmi Európskej únie, musíme sa podriadiť Nariadeniu Európskeho parlamentu, ktorý ešte v roku 2011 vydal parlament EÚ ako jasný popis toho, aké informácie musia byť povinne uvedené na každej potravine. Poďme sa teda pozrieť na to, čo hovorí toto Nariadenie.
Zoznam povinných údajov:
- Názov potraviny
- Zoznam zložiek
- Akúkoľvek látku alebo technologickú pomocnú látku, ktorá obsahuje alergie alebo neznášanlivosť a ktorá sa používa pri výrobe potraviny a nachádza sa aj v konečnom výrobku
- Množstvo určitých látok alebo kategórii zložiek
- Netto množstvo potraviny
- Dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby
- Podmienky uskladnenia
- Obchodné meno a adresu prevádzkovateľa podniku
- Krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu
- Návod na použitie (ak je potrebný)
- Obsah alkoholu (ak obsahuje)
- Výživovú hodnotu
Áno, nájdeme tu aj krajinu pôvodu, no ak by si toto Nariadenie čítal ďalej, dozvedel by si sa, že je krajinu pôvodu povinné uvádzať len pri mäsových výrobkoch. Ak chceš s istotou nakupovať slovenské potraviny, musíš zistiť rozdiel medzi pôvodom, výrobou a spracovaním.
Zavádzajúce označovanie
Označenie „krajina pôvodu“ platí pre tú krajinu, ktorá bola posledná, kde sa s výrobkom pracovalo. Dobrým príkladom sú aktuálne automobilky. Ten nám vysvetlil známy Branislav, ktorý v jednej z nich pracuje: „Rôzne časti áut pochádzajú z rôznych krajín sveta. Návrh vozidla je z Európy, súčiastky sú vyrobené v Ameriky a v Číne a potom prídu na Slovensko, kde z nich vznikne auto. Prakticky nič z daného auta nebolo vyrobené na Slovensku, no jeho krajina pôvodu je Slovensko.“
KVÍZ pre milovníkov čokolády: Ako si poradíš s týmito sladkými otázkami?
Podobne to platí aj pri potravinách. Nemyslíme teraz ovocie či zeleninu, kde je krajinou pôvodu tá, v ktorej je potravina dopestovaná, ale napríklad čokoládu. Asi ťažko by sme hľadali na Slovensku pestovateľov kakaovníka. Až tretinu trhu pokrýva Pobrežie Slonoviny, za nimi nasledujú krajiny Ghana, Indonézia, Nigéria a Brazília. Každá z krajín je zo Slovenska vzdialená tisíce kilometrov, no aj tak sú niektoré čokolády slovenské.
A je to pochopiteľné. Ak z Južnej Ameriky dovezieme kakaové bôby, ktoré následne spracujeme na Slovensku, môžeme potravinu označiť našou krajinou pôvodu. Keď po obchodoch hľadáš „rakúsku Milku“, nikdy ju nenájdeš. V Rakúsku áno. No znova ani čokoláda a vo väčších prípadoch ani mlieko nepochádzajú z Rakúska. Krajina, v ktorej sa suroviny aj dopestujú, sa tým rada pýši. Ukážeme ti tri označenia, kedy si môže výrobok hovoriť „slovenský“, aj keď to tak nie vždy je.
Ako je to s kombináciou týchto produktov? „Ak sa rozhodne výrobca krajinu pôvodu na obal dať, musí byť správne použitá. Napríklad ak je surovina pestovaná na Slovensku, no je významne technologicky opracovaná niekde inde a mení sa jej charakter, dáva sa krajina pôvodu tá, kde sa to vykonalo. Napríklad jahody zo Slovenska, no marmeláda sa varila v Česku – pôvod je Česko.
Ak ide o zmesi jedného produktu, vždy sa údáva pôvod tej suroviny, ktorá tvorí viac ako 50% produktu,“ prezradil anonymný zdroj.
Kedy je potravina vyrobená na Slovensku?
Na označovanie pôvodu potravín netreba písať krajinu pôvodu. Čo znamená, ak nájdeme popis, že ide o slovenskú potravinu, že je vyrobená na Slovensku a že má našu krajinu pôvodu. Aj tu platia isté legislatívne ustanovenia, ktoré dovoľujú a naopak aj zakazujú používania týchto označení.
Slovenská potravina
Pri tomto type potraviny platia dve základné podmienky. Po prvé, minimálne 75 % potravín musí pochádzať zo Slovenska. Toto číslo platí pre gramáž, takže napríklad jogurtu s čokoládovými guľôčkami teoreticky stačí, ak sú mlieko, resp. smotana a ostatné suroviny na výrobu samotného jogurtu slovenské. Teda v prípade, že guľôčky netvoria viac ako 25 % celkovej netto hmotnosti spomínaného jogurtu.
Ešte však musí splniť druhú podmienku a teda všetky fázy výrobného procesu potraviny sa musia uskutočniť na území Slovenskej republike. Pamätaj, že do tohto sa započítava len výroba potraviny, nie jeho obalu, v tomto prípade plastového tégliku. Ak nájdeš jogurt s týmto označením, vyhral si a vieš, že potravina je najviac slovenská, ako podľa zákona môže byť.
Vyrobené na Slovensku
Teraz sa dostávame do trošku zavádzajúcejšieho názvu. Niektorí by čakali, že práve toto je to „najviac“, čo môže potravina dosiahnuť. Na splnenie tohto kritéria jej ale stačí jediná vec – aby sa všetky fázy výrobného procesu odohrávali na území Slovenskej republiky. Keď už sme spomínali jogurt, stále platí, že výroba od mlieka musí prebehnúť u nás, no má to jeden háčik – ani jedna surovina na výrobku nemusí mať už slovenský pôvod.
Dobre čítaš, vyrobené na Slovensku znamená, že nič zo Slovenska vlastne nepochádza. Suroviny na výrobu sú dovážané z rôznych kútov sveta. Toto označenie zvyčajne nájdeš na mäsových výrobcoch. Funguje to asi tak, že v Poľsku sa vychovajú sliepky, ktoré sú privezené na Slovensko a tu sa spracujú až do výsledných surových kuracích pŕs. Aj keď je v tomto prípade naša krajina len takým prostredníkom v celom procese, môže niesť na svojej etikete slovenský prívlastok. Existuje však aj horší variant, ktorý môžeš v obchodoch nájsť a vtedy už treba nad kúpou pouvažovať.
Krajina pôvodu: Slovensko
Slovenskí výrobcovia to majú s konkurenciou mimoriadne náročné. Musia myslieť na to, odkiaľ pochádza surovina, koľko stojí a podobne. Cenovo sa preto nevedia vždy vyrovnať väčšiemu zahraničnému dodávateľovi a preto je cena vyššia.
Branislav ďalej dodáva: „V podstate stačí, aby sme zložili už celé časti auta do jedného celku. Nemusíme robiť v nič, stačí, aby sme spojili väčšie komponenty a auto môže ísť do predaja s našou krajinou pôvodu.“ Ak teda niekedy v reklame uvidíš nové auto zo Slovenska, tak vedz, že sme len záverečná a minimálne podstatná fáza, no aj tak si nás s ňou každý spojí.
Krajina pôvodu môže byť zavádzajúca najmä vtedy, ak je označená ako „EÚ“. Vtedy pravdepodobne pochádza z východnej Európy, napríklad z Rumunska. Aj keď výroba u nich mohla prebiehať na špičkovej úrovni, mnohí si krajinu nespájajú s dobrou ekonomikou či životným štandardnom a preto sa ani neuvádza na výrobku. Také Nemecko sa krajinou pôvodu rado pýši. Všetko je len v mentalite ľudí, ktorej sa musí výrobca prispôsobiť, ak chce zarobiť.
„Dať EÚ má svoje výhody a nevýhody,“ hovorí anonymný zdroj. „Ak ide o produkt, ktorý sa skladá z viacerých surovín, ktoré sú rovnomerným podielom a sú z krajín EÚ, nie je potrebné vypisovať každú jednu. No medzi nevýhody patrí, že vlastne človek nemusí nikdy zistiť, odkiaľ surovina presne pochádza. Prečo je to tak, je to dané legislatívou.“
Za užitočné informácie pri písaní článku by sme chceli poďakovať webu Svět plodů.
Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!
Zdieľať na
Zdieľaní