Muž odišiel od rodiny, vychovali ho vlci: Spoznajte skutočný príbeh ako z Knihy džunglí

ZvdiPhpemporium

#Viete si predstaviť, že by vás vychovávali vlci? Pre nás je to niečo, čo dokážeme akceptovať len vo svete fantázie. Nepatrí to do reálneho života. Maximálne Mauglímu z Knihy džunglí by sme to uverili. Ale naozaj? Čistý výmysel. Marcos Rodriguez Pantoja však tvrdí, že bol súčasťou svorky vlkov. Všetko nasvedčuje tomu, že jeho slová rozhodne nie sú výmysel.

Všetko zlé je na niečo dobré

Marcos nemal jednoduché detstvo. Narodil sa v roku 1946 (presný dátum narodenia nepozná), v španielskej provincii Cordoba. Mama mu tragicky zomrela, keď mal len tri roky. Otec sa však nechcel zapodievať malým chlapcom, tak ho predal starému farmárovi, ktorému mal pomáhať v horách starať sa o viac než 300 zvierat. Starý farmár však po čase zomrel. Marcos, ktorého bila farmárova žena, sa však ako 7-ročný rozhodol, že viac nebude tolerovať bitku a násilie. Odišiel sám do hôr, pričom netušil, že sa začína tá najlepšia etapa jeho života.

Dvanásť rokov, ktoré mu zmenili život

7-ročného chlapca sa ujala svorka vlkov. Jedol som to, čo oni. Ničomu som sa nevyhýbal,“ tvrdí Marcos, z ktorého je dnes už 71-ročný pán. Jeho najlepším priateľom sa stal had, ktorému spravil v jaskyni hniezdo. Kŕmil ho mliekom a vajíčkami. So zvieratami žil v zvláštnej symbióze, ktorú mi len ťažko môžeme pochopiť. Asi by s nimi ostal až do konca života, keby ho ako 19-ročného náhodne neobjavili miestne úrady. Nikto nevedel, kto je nahý chlapec, ktorý odmieta komunikovať s okolitým svetom.

Mladého muža nakoniec identifikoval vlastný otec. Marcos však tvrdí, že k otcovi necítil žiadne emócie. Akoby stretol cudzieho človeka. Otec sa ho spýtal jedinú vec. Kde má bundu, ktorú mu daroval, keď ho ako trojročného predal pastierovi.

Som sklamaný z celého ľudstva

Marcos sa len veľmi ťažko začleňoval do bežného života. Ľudia sú podľa neho sebeckí a zlí, mysliaci len na vlastný blahobyt. Robila mu problémy komunikácia i bežný život. Keď po prvýkrát dostal misku horúcej polievky, netušil, čo si má s ňou počať. Ponoril do nej ruky, avšak popálil sa, miska sa mu vyšmykla a padla na zem. Marcos sa cítil, že potom, ako ho vytrhli z (ne)prirodzeného vlčieho prostredia, nepatril ani tam, ani medzi ľudí.

Vlci síce odpovedajú na jeho volanie, no viac sa k nemu nepribližujú. Už ho neberú ako brata. Vonia ako človek, používa kolínsku a odišiel zo sveta, do ktorého už niet návratu. Marcos s ľútosťou konštatuje, že ani po toľkých rokoch strávených medzi ľuďmi, si nevie zvyknúť na tento život.

„Vlk by svojmu druhu neurobil to, čo robí človek človeku. Preto stojí za to, zamyslieť sa nad tým, čo si všetko spôsobujeme svojim konaním. Miesto toho, aby sme ťahali za jeden povraz, hľadáme cestičky, ako jeden druhého podraziť. A to by sa malo zmeniť,“ dodáva Marcos na záver. A my musíme súhlasiť s jeho slovami.

Zdroj: metro.co.uk, bbc.com
Odporúčame