#Rok 2020 bol pre mnohých ľudí tým najhorším v ich životoch. V médiách rezonovala len jedna téma, a tou bola pandémia. Práve negatívne správy, ktoré netešili nikoho z nás, mnohokrát zatienili pozitívne a inšpiratívne príbehy z celého sveta. A že ich veru bolo dosť! Ilustrátor a režisér Martin Smatana sa rozhodol tieto príbehy zozbierať a vytvoriť z nich knihu, ktorá aj tebe ukáže, že rok 2020 nebol až taký zlý a že o dobrých správach z celého sveta sme len nevedeli.
V súčasnosti pripravujete knihu Rok dobrých správ, prečo ste sa rozhodli vytvoriť takúto knižku s pozitívnym posolstvom? Čo bolo podnetom pre jej vznik?
Posledný rok bol pre mnohých rokom zlých správ. Pandémia zasiahla negatívne do života každého z nás, vrátane mňa. Čas od času som ľahko začal upadať do predstavy, že svet je každým dňom horší. Cítil som, že u mňa začína prevládať negatívna nálada. Musel som si teda nájsť rozptýlenie, niečo čo ma potešilo, nadchlo a inšpirovalo v týchto neľahkých dňoch. Začal som preto aktívne vyhľadávať dobré správy z celého sveta, ktoré sa okolo nás stále dejú, len o nich nie je niekedy tak počuť.
Kedy ste približne začali knihu tvoriť? Aké boli začiatky?
Knižku som začal vytvárať na jar minulého roku, teda v čase začínajúcej pandémie. Spočiatku som ilustráciu vytvoril len občas, viac-menej pre seba a úzky okruh priateľov. Keď som však videl, ako pozitívne medzi nimi rezonujú, povedal som si, že ich skúsim novým obrázkom potešiť každý týždeň. A tak mi pod rukami vznikalo čoraz viac príbehov.
V knihe nájdu čitatelia pozitívne správy z celého sveta, často sú založené na pomoci, spolupatričnosti a láske. Kde tieto príbehy vyhľadávate?
Snažím sa zameriavať najmä na tie malé pozitívne príbehy a zaujímavé nápady, ktoré robia svet lepším. Nachádzam ich buď v médiách, správach, niektoré mi dokonca posielajú známi a kamaráti. Zopár som ich už aj odpočul z obyčajných rozhovorov, a jedného či dvoch milých príbehov som bol aj svedkom.
Jednotlivé dobré správy si najprv predkreslíte a neskôr zhotovíte z textilných materiálov. Nie je to časovo náročné zhmotniť každý príbeh do tejto podoby? Ako dlho vám to približne trvá?
Vyrobiť jednu ilustráciu mi trvá približne 5 dní. Najviac mi paradoxne trvá nájsť vhodnú správu. Niekedy prelistujem aj desiatky či stovky správ, kým nájdem takú, ktorá vo mne vyvolá radosť, niekedy ma až dojme alebo mám z nej husiu kožu. Vtedy viem že je to tá pravá, začnem si o nej čítať viac, hľadať k nej fotky, overovať si skutočnosti, potom k nej nakreslím pár skíc na papier a snažím sa hľadať kompozíciu a tvar.
Keď som s ňou spokojný, vyfarbím ju, aby som vedel, aké farby látok mám hľadať. Potom sa hodiny hrabem v starom oblečení a vyradených látkach, a až potom sa pustím do strihania, šitia, lepenia. Následne už len všetko pekne osvetlím, nafotím, upravím a doplním o text správy.
Na aké príbehy ste doposiaľ natrafili? Čo vás najviac zaujalo?
Skoro každý deň nájdem nejaký pekný príbeh z rôznych kútov sveta. Napríklad v Austrálii si riaditeľ zoologickej záhrady zobral k sebe domov červené pandy, aby ich uchránil pred požiarom. V kanadskom Montreale navštevujú osirelé deti z detských domovov seniorov v domovoch dôchodcov a trávia čas vzájomným učením sa a hraním. Požiarnici v Utahu rozptýlili preľaknuté dievčatko po autonehode tým, že si od nej nechali nalakovať nechty. Je toho naozaj veľa.
Nájdeme v knižke aj príbehy zo Slovenska?
Áno, jedna je dokonca z mojej rodnej Žiliny. Zo zatvoreného kníhkupectva Artforum počas pandémie rozvážali kníhkupci po celom meste knižky ku svojim zákazníkom na kolobežkách a bicykloch.
Čo je hlavnou myšlienkou knihy, čo by si mal čitateľ po jej prečítaní odniesť?
Hlavným posolstvom je posilniť vnímavosť voči malým, často nenápadným pozitívnym príbehom, ktoré sa dejú okolo nás. Pretože na to, aby sme videli pozitívne príbehy, sa často stačí rozhliadnuť okolo seba. Verím, že po tom, čo si čitateľ takúto knižku prelistuje, si uvedomí, že napriek záľahe negatívnych správ sa nielen vo svete, ale aj v našom bezprostrednom okolí, deje každý deň veľa dobrého.
Pracujete na knihe sám, alebo vám s ňou niekto pomáha?
S ilustrovaním dobrých správ som začal najskôr sám, postupne mi s hľadaním pomáhal aj môj otec a neskôr kamaráti. Keď som o tejto mojej aktivite povedal Petrovi Michalíkovi z vydavateľstva Monokel, navrhol mi, aby som tak spracoval celý rok: 52 týždňov – 52 ilustrovaných príbehov.
Prečo podľa vás prevládajú vo svete, v médiách aj na internete negatívne správy?
Je prirodzené, že média reportujú viac o senzačných, dramatických či negatívnych udalostiach, ktoré zasiahnu pozornosť čitateľov oveľa priamejšie a rýchlejšie, pôsobia na ich primárne pudy a vzbudzujú v nich vášne. Problém nie je ani tak v ich charaktere, ako v ich množstve. Ak budeme permanentne preferovať a konzumovať najmä negatívne správy, niet divu, že čoskoro nadobudneme pocit, že svet sa rúti do záhuby a zajtrajšok bude horší než včerajšok. Nemusíme sa na svet pozerať cez ružové okuliare, ani vidieť za každých okolností poloprázdny pohár ako poloplný. Ide o videnie ozajstnej reality, ktorá je v kolobehu negatívneho spravodajstva (z dôvodu jeho povahy) zakrytá.
Máte pre ľudí radu, ako zmeniť pohľad na svet? Ako možno vnímať viac toho pozitívneho ako toho negatívneho?
Nemyslím si, že riešením je úplne vyhýbať sa zlým správam a problémom – potrebujeme o nich vedieť a potrebujeme ich riešiť. Mne osobne však niekedy pomáha aktívne sa zameriavať práve na to dobré, čo sa vo svete deje každý deň. Snažím sa napríklad aktívne vyhľadávať dobré nápady iných ľudí, ktoré robia tento svet lepším miestom.
Dobrú náladu a pekný deň nám dokážu urobiť mnohokrát aj maličkosti. Čo vám dokáže urobiť deň krásnym?
Deň strávený v prírode, dobrý koncert, príjemný rozhovor, venčenie psa a niekedy len úplne obyčajné ráno.
Minulý rok bol náročný z viacerých pohľadov, no mnohí napriek tomu stále nestrácali nádej, že raz bude dobre. Aký bol minulý rok pre vás ako umelca a kreatívneho človeka? Aký vplyv mala na vás pandémia a lockdown?
Našťastie som strávil niekoľko mesiacov na rezidencii v Novej synagóge v Žiline, kde mi títo milí ľudia poskytli priestor a čas na výrobu prvých ilustrácií. Mal som tak možnosť každý deň vyjsť z domu a presunúť sa do ateliéru, čo už bolo samo o sebe veľmi príjemné. V závere mojej rezidencie sme vyrobené ilustrácie a obrazy vystavili na spoločnej výstave s Čiernymi dierami, ktoré prezentovali svojich 209 grafík.
Váš film Šarkan, ktorý ste nedávno vydali, sa taktiež dotýka medziľudských vzťahov. Je toto tematika, ktorú by ste vo svojej tvorbe, či už knižnej alebo filmovej, chceli zobrazovať?
Asi áno, hoci som nikdy nad tým takto plánovane neuvažoval. Odmalička mám rád silné ľudské príbehy, a podvedome ich asi prenášam aj do filmu alebo knižky. Šarkan je príbeh o tom najdôležitejšom, čo v živote máme – silných medziľudských putách, ktoré nepretrhne ani smrť. Už pri tomto filme som sa aj v ťažkej, pálčivej téme, snažil vidieť to dobré. Preto som si povedal, že sa Šarkanom inšpirujem a skúsim do podoby textilnej ilustrácie spracovať aj dobré správy, ktoré som našiel v médiách.
Napriek tomu, že negativita bude stále okolo nás a zo sveta nikdy nezmizne, neznamená to, že sa ňou musíš obklopovať. Snaž sa každý deň zamerať na veci, ktoré ti dodávajú dobrú energiu a šír ju aj okolo seba. Stačí pozrieť na net a hneď zistíš, koľko krásneho sa okolo teba každý deň deje. Pekné príbehy z celého sveta ti prinesie aj kniha Rok dobrých správ, ktorej tvorbu môžeš nielen sledovať, ale aj podporiť na StartLabe. Ak si aj ty zažil počas pandémie niečo pekné, o čom by mali všetci vedieť, neváhaj napísať na martin@rokdobrychsprav.sk a možno sa práve tvoj príbeh stane súčasťou knihy.
Zdieľať na