#Olympijské hry sú pre väčšinu športovcov vrcholom ich kariéry a zároveň momentom, kedy môžu hrdo reprezentovať svoju krajinu. Mesiace príprav a tréningov smerujú iba k jediným pretekom, vďaka ktorým môžu získať vytúženú olympijskú medailu a s ňou spojenú prestíž. Olympijské hry však nie sú iba o cenných kovoch, ale aj priateľstve, cti a hrdosti reprezentovať svoju vlasť. Slovensko bude pod piatimi kruhmi v Tokiu reprezentovať aj gymnastka Barbora Mokošová, pre ktorú to bude už druhá olympiáda.
Zážitok na celý život
Svoju olympijskú premiéru zažila Barbora pred piatimi rokmi v brazílskom Riu de Janeiro, kde sa však do finále nedostala. Napriek tomu bola účasť na olympiáde jej splneným snom. „Olympiáda je sviatkom všetkých športovcov a hlavne zadosťučinením za dlhoročnú tvrdú prácu. Kráčať pod slovenskou vlajkou na otváracom ceremoniáli je neskutočný pocit. Emócie, ktoré človek zažije sú naozaj neopísateľné,“ hovorí.
V Tokiu sa pod piatimi kruhmi predstaví znova, opäť s rovnakým cieľom, a to dostať sa do finálovej dvadsaťštvorky vo viacboji. „Na tejto olympiáde by som sa rada dostala do finále. Formu ladíme tak, aby som bola v Tokiu čo najlepšie pripravená. Cieľ dostať sa do finále nie je vôbec nereálny.“
Historický úspech
O tom, že Barbora má formu ako hrom hovorí aj fakt, že pred niečo viac ako pol rokom získala medailu na Majstrovstvách Európy. „Bol to neskutočný pocit. Dodnes si ani poriadne neuvedomujem, čo sa mi podarilo dosiahnuť. Bol to pre mňa najsilnejší zážitok kariéry aj života.“ Cenný kov s bronzovým leskom si odniesla zo súťaže na bradlách, ktoré sú jej obľúbeným náradím. „Pri cvičení na bradlách nepoužívam nohy, s ktorými mám zdravotné problémy. Preto je práve toto náradie mojou srdcovkou,“ vysvetľuje.
Už po docvičení neskrývala mladá gymnastka obrovskú radosť. Pri oceňovaní troch najlepších sa dokonca radovala viac ako samotná víťazka. Barbore sa tak pre Slovensko podarilo získať historicky prvú medailu z gymnastiky z veľkých podujatí.
Medzi súperkami vyniká
Šikovná gymnastka púta pozornosť divákov a rozhodcov nielen svojimi výkonmi, ale aj vzhľadom. Svojou výškou 168 cm totiž patrí medzi najvyššie gymnastky na svete. Tento fakt považuje za svoju miernu výhodu. „Keďže som vyššia ako ostatné baby, mierne spomedzi nich vynikám. Pri cvičení som teda trochu iná, dalo by sa povedať, že som výraznejšia. Celé cvičenie je tak na oko estetickejšie a ľudia si ma skôr zapamätajú.“
Stále sme amatéri
Napriek tomu, že je na Slovensku zo strany ľudí o gymnastiku záujem, v porovnaní s inými krajinami sme stále len amatéri. Barbora je preto často nútená cestovať na sústredenia do zahraničia, kde sú podmienky omnoho lepšie. „Súperiť s krajinami ako sú Rusko, Čína či USA je veľmi náročné. Veľký rozdiel je už iba v podmienkach na prípravu. Keď som bola v Rusku, videla som servis a prípravu ich gymnastiek. O takýchto podmienkach na tréning, regeneráciu a podobne sa mi ani nesníva,“ opisuje. Na Slovensku podľa jej slov chýba potrebná infraštruktúra zabezpečujúca vhodné podmienky na prípravu.
Chýba jej konkurencia
Barbora je jedinou slovenskou gymnastkou, ktorá cvičí na tej najvyššej úrovni. Chýbajúcu konkurenciu vníma ako negatívum, keďže práve porovnávanie sa a spoločné tréningy s inými dievčatami by ju mohli kvalitatívne posunúť vpred. „Mrzí ma, že celú svoju kariéru trénujem a pretekám sama. Ak sa chcem s niekým porovnávať, musím chodiť na sústredenia alebo na preteky. Mnohokrát si s trénerom myslíme, koľko roboty sme urobili a ako som sa zlepšila, no až na pretekoch zistíme, že ostatné baby zabrali ešte viac a sú na tom ešte lepšie ako ja. Ak by som sa pripravovala s dvoma-troma babami, ktoré cvičia na mojej úrovni, možno by aj moje výkony boli o úroveň vyššie,“ vysvetľuje.
Prekonala vyhorenie
Ako u každého športovca, tak aj u Barbory nastali chvíle, kedy chcela s gymnastikou skončiť. Neľahké obdobie jej však pomohli prekonať najbližší a aj vďaka nim mohla zažiť atmosféru olympiády či zisku bronzu na ME. V tom čase zohrala výraznú úlohu aj psychohygiena a voľnočasové aktivity. „Rada čítam knihy, chodím na jogu, do prírody, jednoducho sa snažím vyventilovať si hlavu. Je pre mňa dôležité sa aspoň trochu odpútať od gymnastiky a nemyslieť stále len na tréningy a preteky.“
V telocvični pritom strávi bežne 6 až 8 hodín denne. Podľa jej slov sa gymnastike treba úplne oddať a venovať jej naozaj všetko. „Gymnasta musí byť pripravený 24/7. Tomuto športu treba naozaj obetovať skoro všetko. Treba obetovať voľný čas, dovolenky a byť stále v kondícii“
Je to aj o estetike
Gymnastika je šport, pri ktorom nerozhoduje iba náročnosť predvedených prvkov, ale aj celková estetická stránka cvičenia. Preto gymnastkám často nechýba úsmev na tvárach. „Vždy sa snažíme si cvičenie užívať. Pri náročných prvkoch to ale nie vždy ide, keďže sa musíme sústrediť na správne prevedenie. Tento šport si ale doslova žiada estetiku divadla. Estetická stránka je jednoducho súčasťou nášho športu.“
Barbora sa už v súčasnosti naplno venuje tréningu a príprave na nadchádzajúcu olympiádu. Aj keď už vo svojej kariére dosiahla viacero skvelých úspechov a gymnastike obetovala veľa času, motiváciu do ďalšej práce stále nestratila. Nereálna teda nie je ani jej účasť na parížskej olympiáde v roku 2024. „Motiváciu a ambície zúčastniť sa olympiády o tri roky stále mám, uvidíme však, ako na tom budem zdravotne,“ uzatvára.
Zdieľať na