#Tento týždeň nás opustila najdlhšie žijúca britská panovníčka Alžbeta II. Medzi Britmi bola mimoriadne obľúbená. Zakúsila obdobie druhej svetovej vojny, úspešne prežila dva atentáty a pre Dianiných synov sa stala „babičkou“. Na jej trón zasadne prvorodený syn Karol (Charles).
VIZITKA
Celé meno: Elizabeth Alexandra Mary Windsorová
Titul: kráľovná Commonwealthu (1952 – 2022)
Dátum narodenia: 21. apríl 1926 (Londýn, Veľká Británia
Dátum úmrtia: 8. september 2022 (Balmoral, Veľká Británia)
Predchodca na tróne: kráľ Juraj VI. (jej otec)
Nástupca na trón: Karol III. (jej prvorodený syn)
Detstvo
Narodila sa ako princezná Elizabeth Alexandra Mary Windsorová, a to 21. apríla 1926. Bola v poradí treťou následníčkou trónu – po jej otcovi a Eduardovi, princovi z Walesu. Mala len jediného súrodenca, sestru Margarétu (narodila sa štyri roky po Alžbete a zomrela v roku 2002). V ranom detstve si vyslúžila milú prezývku Lilibet.
Keď sa v roku 1937, krátko po abdikácii Eduarda, stal kráľom jej otec Juraj VI., Alžbeta bola razom priamou následníčkou trónu. A to si takmer nikto po jej narodení nemyslel, že by sa niekedy kráľovnou vôbec mohla stať. Učila sa v súkromí a už v mladosti vedela výborne po francúzsky.
Vojna a po nej
Keď v roku 1939 vyhlásila Británia Nemecku vojnu, pôvodný plán bol evakuovať princezné do Kanady. S tým rázne nesúhlasila ich matka. Vyhlásila slávnu vetu, že deti neodídu bez nej, ona neodíde bez manžela a manžel neopustí Britániu. Počas prvého roka vojny sa často sťahovali – raz boli v Balmorale, raz v Norfolku, inokedy zasa na hrade Windsor.
Práve na poslednom spomínanom mieste Alžbeta strávila posledné štyri roky druhej svetovej vojny, pričom ešte v roku 1943 stihla absolvovať svoje prvé verejné vyhlásenie. Keď sa v uliciach Londýna oslavoval koniec vojny v Európe, Alžbeta so sestrou boli súčasťou davu. Nevzbudili veľkú pozornosť.
Po vojne prišiel čas na trochu veselenia. V roku 1947 sa vo Westminsterskom opátstve vydala za gréckeho a dánskeho princa Filipa. Rok na to porodila svojho prvého syna Karola (Charlesa). O dva roky neskôr prišlo na svet jej druhé dieťa, princezná Anna. Alžbeta mala napokon štyri deti. Až do nástupu na trón rada cestovala a koncom 40. rokov strávila pár mesiacov aj na Malte. Potom však prišli kráľovské povinnosti.
Alžbeta nastupuje na trón
V roku 1951 sa začalo zhoršovať zdravie Alžbetinho otca Juraja. Nastávajúca panovníčka s mužom Filipom začínali preberať úrad zastupovaním kráľa počas služobných ciest. Keď sa 6. februára 1952 vrátili do ubytovne v Keni, oznámili jej, že otec je mŕtvy, a tak sa stáva právoplatnou následníčkou trónu. O 9 dní sa konal vo Windsore pohreb.
Korunovácia Alžbety II. sa konala až 2. júna 1953 vo Westminsterskom opátstve. Tento obrad, s výnimkou pomazania a prijímania, sa vysielal aj v televízii a išlo o prvý priamy prenos vôbec. Alžbetinu korunováciu sledovalo zhruba 20 miliónov ľudí, čo bol v časoch stále sa rozvíjajúcej televízie rekord.
Počas prvého roku svojej vlády často cestovala – navštívila 13 krajín sveta a preletela viac ako 40-tisíc kilometrov. Bola taktiež prvou panovníčkou Austrálie a Nového Zélandu, ktorá tieto krajiny aj navštívila. Zároveň jej patrí aj titul najviac cestujúcej britskej kráľovnej, na svojom konte má stovky návštev po celom svete.
Neľahké rozhodnutia doma aj v zahraničí
Prvé roky vládnutia nemala jednoduché. V roku 1956 napadla Británia spoločne s Francúzskom Egypt. Chceli ovládnuť Suezský prieplav, no to sa im nepodarilo. Kráľovná s týmto krokom zásadne nesúhlasila. O rok neskôr vystúpila v mene Spoločenstva na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa konalo v Spojených štátoch.
60. a 70. roky sa niesli v znamená nezávislosti. Samostatnosť vyhlásili najmä africké krajiny a ostrovy v oblasti Karibiku, ktoré patrili pod správu Británie. Mnohí využili nezávislosť a vznikli nové štáty, no niektorí naďalej podporovali kráľovskú korunu. Zároveň v roku 1965 navštívila aj Nemecko, a to ako prvý britský monarcha od začiatku prvej svetovej vojny.
Na prelome rokov 1974 a 1975 okrajovo riešila aj austrálsku krízu. Generál guvernér John Kerr vtedy odvolal premiéra. Napokon sa rozhodla, že do politikz nebude zasahovať. Táto kríza podnietila fenomén zvaný austrálsky republikanizmus.
Dva atentáty a vtrhnutie do súkromnej izby
V roku 1977 kráľovná oslavovala strieborné jubileum – na tróne bola už 25 rokov. Na rad prišla v roku 1980 kríza v Kanade. Ku kráľovnej prišli kanadskí politici, ktorí presadzovali patriarchát. Ten napokon stanovil, že britský parlament nebude zohrávať úlohu v rozhodovaní Kanady, no monarchia zostane naďalej zachovaná.
O rok neskôr čelila neúspešnému pokusu o atentát, no napokon sa ukázalo, že náboje boli aj tak slepé. Útočník bol odsúdený na päť rokov, prepustili ho po troch. Mesiac po tejto udalosti sa konala Dianina svadba. Ďalšiemu atentátu, tentokrát vážnejšiemu, čelila na návšteve Nového Zélandu. Útočník však minul cieľ a bol odsúdený za vlastizradu.
Tretia udalosť na začiatku 80. rokov sa stala priamo v jej sídle. Muž vtrhol do kráľovninej izby ešte v skorých ranných hodinách. Údajne sedel na jej posteli a rozprával asi 10 minút, potom ho eskorta vzala, dala mu odpiť z whiskey a zatkla ho. Celkom zaujímavé, nie?
Nečakane sa stala „babičkou“
Rok 1992 nazvala sama ako najhorší. Síce oslavovala svoje 40. výročie na tróne, no niektorí v Británii sa začali hlásiť k republikánstvu. Tieto správy sa napokon dostali aj do bulvárnych denníkov a podnietili viaceré demonštrácie doma aj v zahraničí. Kráľovná si napokon za osobné útoky vysúdila od bulvárnej tlače aj menšie odškodné, čím o tejto téme prestali písať a podnecovať verejnosť.
V roku 1997 zomrela princezná Diana, matka Williama a Harryho. Alžbeta II. vzala deti do rodinného sídla v Balmorale. Počas nasledujúcich dní bolo jej povinnosťou chrániť oboch Dianiných synov pred novinármi. Po oficiálnom vyhlásení v Londýne ju národ videl už iba ako „babičku“ Williama a Harryho.
Zlaté jubileum oslávila v roku 2002. Vo februári, respektíve v marci zomrela jej setra a matka, a preto média znova provokovali, či je jubileum vlastne šťastné alebo nešťastné. Na veľkolepých oslavách v uliciach Londýna sa zišiel milión ľudí. Prišli sa pozrieť na panovníčku, ktorá sedí na tróne už 50 rokov.
Prvé zdravotné komplikácie a cesta na Slovensko
Kráľovnin zdravotný stav (napriek vysokému veku takmer 80 rokov) sa začína zhoršovať až v roku 2003, keď musela podstúpiť operáciu oboch kolien. O tri roky neskôr mala zasa natiahnutý chrbtový sval. Prichádza šťastnejší rok 2007, počas ktorého oslavuje prvé diamantové výročie svadby v ére britských panovníkov vôbec. S Filipom boli svoji už 60 rokov.
Po roku (2008) prišla kráľovná aj na Slovensku, kde ju privítal vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Strávila u nás dva dni, počas ktorých si prezrela Prezidentský palác aj krásny Tatier. Návštevu ukončila symbolickým úvodným buly na hokejovom zápase v Poprade.
Určite si ju pamätáš aj z olympijského ceremoniálu v Londýne. Keď Británia hostila letné olympijské hrz v roku 2012, objavila sa v krátkej dokrútke po boku Daniela Craiga a lá agenta 007. O rok neskôr ju britská filmová akadémia BAFTA ocenila špeciálnou cenou za záštitu nad britským filmom. V tomto období už bola najdlhšie vládnucou britskou panovníčkou a zároveň najdlhšie vládnucou hlavou štátu v dejinách. Tento úspech si pripísala v roku 2016.
V priebehu 15 mesiacov Británia dvakrát smúti
V roku 2021, len dvanásť dni pred kráľovninými narodeninami, ju opustil jej dlhoročný manžel Filip. Úprimnú sústrasť kráľovnej vyjadrila aj naša terajšia prezidentka Zuzana Čaputová. Pohreb sa konal štyri dni predtým, ako Alžbera II. oslávila 95. narodeniny.
Počas posledných mesiacov sa zdravotný stav kráľovnej postupne zhoršoval. Začínala odvolávať stretnutia a rušila zahraničné cesty. Napokon zomrela 8. septembra 2022 popoludní v kruhu rodiny na rodinnom sídle v Balmorale v Škótsku, ktoré počas života často navštevovala. Následníkom trónu sa stal jej prvorodený syn Karol (Charles), ktorý oznámil, že na trón zasadne ako Karol III. Po smrti kráľovnej čaká Britániu zmena bankoviek aj nová hymna.
O osobnosti kráľovnej ako takej sa vie len málo, pretože rozhovory poskytovala veľmi zriedkavo. Verejnosť ju však vnímala mimoriadne pozitívne, a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Mala vlastnú nadáciu, prispievala na viac ako 600 organizácií. Medzi jej najobľúbenejšie hobby sa radilo jazdectvo a milovala aj svoje psy.
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na