#Životopis ako Ľudovít Štúr má málokto. Byť národný slovenský buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, básnik, redaktor, pedagóg, jazykovedec a k tomu ešte vždy vyzerať ako švihák dá určite zabrať. Ak ťa nudia seriózne výklady z kníh a chceš spoznať našich národných hrdinov cez odľahčenú optiku, čítaj ďalej.
Vizitka:
Vlastné meno: Ľudovít Velislav Štúr
Pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Pravolub Rokošan,…
Dátum a miesto narodenia: 28. október 1815, Uhrovec
Charakteristika: národný slovenský buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, spisovateľ, básnik, publicista, pedagóg,…
Významné činy: kodifikácia spisovnej slovenčiny podľa stredoslovenských nárečí
Najznámejšie dielo: Nauka reči Slovenskej
Dátum a miesto smrti: 12. január 1856, Modra
Príčina smrti: následky postrelenia do stehna
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
So ženami to nikdy nemal jednoduché
O jeho sexuálnej orientácii sa veľmi často diskutuje a množstvo ľudí je presvedčených, že bol homosexuál. Odbornejšie zdroje o tom pochybujú. Podľa nich sa neoženil skôr pre to, že to sám nechcel a rozhodol sa byť slobodný pre Slovensko. Buď práca, alebo rodina. Vybral si náš národ.
Jeho vzťah k ženám bol komplikovaný. Aj keď bol fešák, ktorého by chcela nejedna deva, on nimi priam opovrhoval. Od ostatných mužov požadoval, aby urobili voľbu ako on. Svoje o tom vie aj J. M. Hurban. Keď sa ženil, Štúr to nepovažoval za svadbu, ale pohreb.
Napriek všetkému sa k nežnému pohlaviu správal úctivo a rešpektoval svoju matku aj sestru. Mal krátky románik s Máriou Pospíšilovou a neskôr na chvíľu podľahol dcére zemana, Adele Ostrolúckej. So vzťahom s Adelou sa vyrovnal veršami: Zapomeň, drahá, zapomeň…
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Na zovňajšok si potrpel
Ak ti niekto povie, aby si si predstavili Štúra, tak ti zrejme hneď napadne jeho ikonická brada. Tú by mu veru mohol závidieť snáď každý hipster. Bola znakom sily, solídnosti, mužnosti a postavenia. Kvôli nej musel navštevovať holiča aspoň raz do týždňa.
Okrem toho nosil vždy pri sebe kozmetickú taštičku. Tá obsahovala zrkadielko, vosk, nožničky a hrebienky. Nemohol predsa chodiť neupravený. Taktiež vynikal aj skvelým vkusom na oblečenie. Napriek tomu, že nemal veľa peňazí, do svojho šatníka vždy rád zainvestoval.
V tom období sa muži obliekali skôr jednoducho. Ak by sme ho stretli, tak by mal na sebe pravdepodobne frak tmavej farby a bledšie nohavice. Na vyšperkovanie svojho looku používal šatku, ktorá bola akýmsi predchodcom kravaty.
Bohém so všetkým, čo k tomu patrí
Okrem slovenčiny ovládal 12 jazykov. Samozrejme, nie všetky používal aj aktívne. Ovládal latinčinu, maďarčinu, gréčtinu, nemčinu, francúzštinu, poľštinu, hebrejčinu, srbochorvátčinu a dokonca aj indčinu.
Bol tiež veľkým gurmánom. Rád si pochutil na dobrej pečenej klobáse, teľacom jazyku, husacej pečeni, demikáte alebo aj pomarančovej torte. Keď fajčil, dal si záležať, aby to bol iba kvalitný tabak. Nepohrdol ani dobrou kávou, pivom či vínom.
S vínom sa spája aj jedna príhoda, ktorá sa mu stala počas štúdia v maďarskom Győri. Ľudovít ochorel a skolili ho horúčky. Nevyzeralo to s ním najlepšie. Pomohol mu až jeho spolužiak Ján Kiš. Vyskúšal na ňom vínovú kúru a tá zabrala. Na takú kúru by nás nebolo treba dlho presviedčať, čo?
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Za y/i v skutočnosti nemohol
S ypsilonom bojujeme doteraz. Nejeden študent si na Štúra ponadával pri vybraných slovách alebo diktátoch. Je to ale oprávnené? Odpoveď znie: nie. Za pridanie ypsilonu môžeme viniť Hattalu. Štúr bol z jeho pridania dokonca veľmi nešťastný a chvíľku kvôli tomu rozmýšľal aj o zrušení spisovného jazyka. O jeho názore sa môžeš dozvedieť viac aj z tohto úryvku z listu pre Hodžu:
„A prečo by tento pravopis nebol slovanský? Že tam niet y? No to je malý znak slovanskosti. Ale načo nám y, keď je v našom vyslovovaní nula? Prezývaš ešte aj tento pravopis mojím svojepisom.”
Chceš sa o Štúrovi dozvedieť viac? Jeho biografiu nájdeš na Martinus.sk
Zdieľať na