#Slová o ekológii, klíme, klimatickej zmene a potrebnej zodpovednosti zaplavili sociálne siete a médiá. Deje sa tak teraz napriek tomu, že sa o neudržateľnom životnom štýle, ktorý denno-denne praktizujeme hovorí už dlho. Podľa portálu The Overshoot Day svet pre udržanie svojho aktuálneho životného štýlu potrebuje nie jednu, ale 1,7 planéty. Ak by všetci žili ako USA, potrebovali by sme planét päť. Nie každý má jasno vo všetkých pojmoch, ktoré sa v tejto problematike vyskytujú. Čo je to klíma, ako pociťujeme jej zmenu dnes a čo môžeme spraviť pre to, aby sme našej planéte pomohli?
Raketová rýchlosť zmien
Slovo klíma vo svojej podstate znamená podnebie, a teda priemerné počasie v danej oblasti za určité dlhšie časové obdobie. Zvyčajne sa používa perióda tridsiatich rokov. Ak chceme podnebie popísať, často sa stretneme s údajmi o priemernej teplote počas rôznych ročných období, o zrážkach a vetre. Dokonca môže zahŕňať aj popis alebo pravdepodobnosť extrémov.
Ako však iste tušíš, klíma na svete nie je rovnaká ako pred rokmi. Už dávno predsa nelovíme mamuty a už nejaký ten piatok tušíme, čo je oheň alebo koleso. Postupne sa začal svet industrializovať, nastúpili moderné technológie a štýl života sa rokmi zmenil.
Vinník je jasný
Ako by sme teda vedeli charakterizovať klimatickú zmenu? Ide o zmenu v dlhodobých štatistikách, o ktorých sme hovorili vyššie. Napríklad hovoríme o zvyšovaní teploty. Táto zmena môže byť zapríčinená prírodnými vonkajšími silami (napríklad zmeny na obežnej dráhe Zeme) alebo človekom. Ak si teraz hovoríš, že z týchto slov vyplýva, že zmeny tu boli aj budú a nemá zmysel sa o nich rozprávať, si na omyle. Zmeny prichádzajú tak rýchlo, ako ešte nikdy v dejinách ľudstva. Preto mnohí hovoria o klimatickej kríze a za tú rozhodne nemôžu odchýlky na obežnej dráhe Zeme. Spôsobujeme ju my, ľudia.
„Súčasná klimatická kríza vznikla kvôli zmene chemického zloženia atmosféry, ktorú spôsobuje človek spaľovaním fosílnych palív,“ hovorí na svojom webe Greenpeace. Ako iste tušíš, dôležitú úlohu zohráva toľko skloňovaný oxid uhličitý, skleníkový plyn, ktorý vypúšťame do ovzdušia. Skleníkové plyny prispievajú k skleníkovému efektu. Patria medzi ne napríklad ozón, freóny, oxid dusný, metán alebo oxid uhličitý. Tieto plyny sú na zemi už dávno a udáva sa, že bez nich by teplota našej zeme mohla byť o 33 stupňov nižšia. Je ich však stále viac, a práve to prispieva k otepľovaniu planéty.
Významná úloha stromov
Hovoriac o environmentálnych témach nemôžeme vynechať ani toľko spomínanú tému – stromy. Určite si už počul o výrube stromov, miznutí dažďových pralesov a iných zásahoch do lesného ekosystému. Okrem ohrozenia pre živočíchy to prináša aj iný problém. Stromy totiž dokážu absorbovať atmosférický oxid uhličitý a uzamykajú ho na dlhé storočia. To všetko vďaka fotosyntéze.
Lesy navyše pomáhajú zmierňovať či zabraňovať záplavám, taktiež aj vysychaniu, dokážu znížiť teplotu v mestách, znečistenie a tiež udržiavajú pôdu bohatú na živiny. Vďaka týmto riadkom určite sám usúdiš, že chrániť naše stromy je potrebné a ich vysádzanie je dôležité. Avšak, nevyrieši to všetky naše problémy. Na svojom webe iniciatíva Klíma ťa potrebuje uvádza: „Pre rýchlosť, akou klimatická zmena a otepľovanie prebieha, musíme žiadať zásadne zmeny, ktoré transformujú ekonomiku na bezuhlíkové riešenia.“
Ozónová diera vplýva aj na oceány
V súvislosti s klimatickou krízou mnohým príde na um ozónová diera. O tej sa hovorí už pomerne dlho, a preto akosi vstúpila do povedomia ľudí, a to aj napriek tomu, že množstvo z nich nevie, prečo je nebezpečná, alebo, ako vznikla. Vedcami označovaný hlavný zdroj problému s ozónovou dierou sú emisie plynov, ktorých látky túto vrstvu našej atmosféry poškodzujú. Hovoríme o freónoch, ktoré zažili svoj najväčší boom koncom osemdesiatych rokov. Chladničky, klimatizácie aj zariadenia na fúkanie peny uvoľňovali do atmosféry plyn, ktorý vrstvu poškodzoval.
Keď sa tieto látky dostanú do ozónovej vrstvy, ultrafialové žiarenie zo slnka ho premení na reaktívnu látku. Tá následne ničí molekuly ozónu. Prečo je to však nebezpečné pre nás? Cez takúto stenčenú, respektíve deravú vrstvu prenikne viac ultrafialových lúčov zo slnka. Nadmerné UVB žiarenie môže spôsobiť rakovinu kože či šedý zákal, rovnako však môže škodiť morskému životu a negatívne vplývať na rastliny akými sú ryža, pšenica či sója.
To, že sa freóny spájajú s globálnym otepľovaním je taktiež pravda. Hoci sa v atmosfére vyskytujú menej ako napríklad oxid uhličitý, nedávny výskum potvrdil, že urýchlili otepľovanie Arktídy.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Dôsledky vidieť každý deň
Možno si hovoríš, že na svete jednoducho bude teplejšie, ty zimu aj tak neznášaš. Nie je to však také jednoduché a rýchla zmena neprospieva planéte ani ľuďom, ktorí na nej žijú. So zmenou klímy totiž prichádzajú extrémne zmeny počasia, ktoré negatívne vplývajú na rastlinstvo aj živočíchov. Padajú teplotné rekordy, je extrémne sucho aj omnoho viac prší. To všetko sa deje v priebehu niekoľkých mesiacov počas jedného roka.
V roku 2020 bola nameraná v Doline smrti v USA najvyššia teplota na svete. Päťdesiatštyri stupňov prestáva znieť ako vtip. Ideálna priemerná teplota na planéte je 14 stupňov. Aktuálne je priemerná teplota 15 stupňov.
Jeden z dôsledkov klimatickej krízy sú okrem zmien počasia aj katastrofy, ktoré so sebou počasie prináša. Sucho, búrky, záplavy, horúčavy a aj požiare. Určite nemusíme ďalej vysvetľovať, že sucho a záplavy predstavujú problémy pre pestovateľov, ktorí prichádzajú o svoju úrodu.
Ľahké to nie je ani pre chovateľov zvierat, ktorým sa môže stať osudná povodeň alebo požiare. V neposlednom rade treba myslieť aj na zdravie ľudí. Každoročne sa v správach objavujú informácie hovoriace o kolabujúcich ľuďoch a výjazdoch záchranárov k tým, ktorí horúčavy jednoducho nezvládajú. Počet horúcich dní však podľa predpokladov vedcov bude len narastať.
Živočíchy na pokraji vyhynutia
Počas uplynulých rokov si určite postrehol lesné požiare, ktoré trápili rozličné časti sveta. Klimatická zmena je kľúčovým faktorom, zvyšujúcim riziko a rozsah týchto požiarov. Hoci viac ako 80 % z nich v USA spôsobujú ľudia, šírenie lesných požiarov závisí od viacerých faktorov. Napríklad od teploty, vlhkosti pôdy alebo toho, koľko je na danom území stromov a kríkov. To, že je v niektorých častiach sveta teplejšie a suchšie, než to bolo kedysi, dokáže značne ovplyvniť šírenie ohňa a sťažiť jeho uhasenie.
Svedkami takýchto katastrof sme boli v poslednej dobe niekoľkokrát a mohli sme vidieť, že okrem nebezpečenstva pre ľudí a ich príbytky predstavujú plamene hrozbu aj pre živočíchov. Obzvlášť nebezpečné sú pre ohrozené druhy, ktorým môže v dôsledku lesných požiarov hroziť vyhynutie.
Živočíchy však trápi klimatická zmena viac, než si uvedomujeme. Nedokážu sa prispôsobovať tak rýchlo ako ľudia a často sú pre nich nové podmienky nezlučiteľné so životom. Veľa suchozemských, sladkovodných aj oceánskych živočíchov mení svoje správanie a sťahujú sa do chladnejších podnebných pásiem či vôd. Štúdia z roku 2015 ukázala, že stavovce miznú 144x rýchlejšie, než by mali. A dôvodom sú klimatické zmeny, odlesňovanie a znečisťovanie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Stúpajúca hladina ohrozí mestá
Okrem zvierat trpia aj oceány a živočíchy, ktoré v nich po stáročia nachádzali svoj domov. Nie je to však len o plastoch, ktorých tony skončia ročne vo vode. Oceány totiž absorbujú niektoré z emisií, ktoré ľudstvo produkuje. Tým sa stávajú kyslejšími. V tomto prípade hovoríme hlavne o ohrození lastúrnikov, koralov či krabov.
S oceánmi si mnohí spájajú aj stúpanie ich hladiny. Ako uvádza portál Rady pre ochranu prírodných zdrojov, priemerné teploty v Arktíde stúpajú dvakrát rýchlejšie ako kdekoľvek na celej Zemi. Ľad, ktorý je pre túto oblasť charakteristický, sa v dôsledku klimatických zmien topí. To má vplyv na zvieratá obývajúce tento región, ale aj na zvyšovanie hladiny oceánu.
Do roku 2100 by mala byť podľa portálu hladina oceánu vyššia o jeden až alarmujúce štyri metre! Život na pobreží je preto v ohrození. Môže to mať vplyv na mestá akými sú New York, Rio de Janeiro či Sydney.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Najväčšia petícia za zmenu
Napriek tomu, že sa ti po prečítaní predošlých riadkov môže zdať, že všetko zašlo už príliš ďaleko, množstvo ľudí verí, že zmeniť smerovanie, alebo aspoň zmierniť rýchlosť rozbehnutého vlaku klimatickej zmeny je stále možné. Na Slovensku doposiaľ najväčšiu diskusiu o klíme rozprúdila iniciatíva Klíma ťa potrebuje. Ich petícia s viac než 120-tisíc podpismi je najväčšou online petíciou na Slovensku.
Organizátori v petícii vyzývajú politické autority, aby začali konať. Ako sa môžeš dočítať na ich webovej stránke, chcú vyzvať Národnú radu, aby napríklad „vyhlásila stav klimatickej núdze a zaviazala vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2040.“ Tváre petície dlhodobo upozorňujú na to, že veľký rozdiel v boji proti týmto zmenám môžu spraviť práve politici.
Zmena však musí začať u každého z nás. Existujú konkrétne, hoc aj malé zmeny v našich životoch, ktorými môžeme pomôcť našej planéte. Medzi takéto činy patrí napríklad podpora a využívanie obnoviteľných zdrojov energie namiesto fosílnych palív. Napadlo ti niekedy, že aj jednoduchá cesta mestskou hromadnou dopravou môže byť pre planétu lepšia, ako odviezť sa vlastným autom? Ak by každý vymenil auto za mestskú, ulice by boli priechodnejšie a ovzdušie čistejšie.
Začnime od seba
Často skloňované je aj obmedzenie mäsa. Na chov zvierat, ktoré neskôr skonzumujeme sa využívajú veľké plochy a ešte väčšie sú tie, ktoré sa používajú na pestovanie kŕmnych plodín. Iniciatívna Friends of the Earth na svojej stránke uvádza, že priemysel produkujúci mäso a mliečne výrobky je zodpovedný za 14 % emisií spôsobujúcich zmenu klímy.
V poslednej dobe teda nájdeš mnoho ľudí, ktorí sa konzumácie mäsa vzdávajú z etických aj klimatických dôvodov. Sú však prípady, kedy to môže byť pre niekoho náročné. Preto sú ľudia, ktorí konzumáciu mäsa zo svojho jedálnička vyradia aspoň pár dní v týždni, prípadne ho nakupujú od lokálnych chovateľov, ktorí sú zodpovednejší nielen voči klíme, ale aj samotným zvieratám.
Potrebuješ skutočne ďalšie tričko?
V súvislosti s klimatickou témou sa začalo často skloňovať aj slovo udržateľnosť. Zraky ľudí sa teda začali upierať aj na módny priemysel. Neustále nové kúsky v obchodoch s oblečením a ľudia, ktorí bezhlavo nakupujú vo výpredajoch podporujú produkciu, ktorá je často nespravodlivá nielen k ľuďom, ktorí za nízke mzdy pracujú v továrňach, ale aj k prírdde.
Vedel si, že výroba jedného bavlneného trička môže spotrebovať až 2 700 litrov vody? Práve preto mnohí svetoví greenfluenceri vyzývajú aj na zmenu trendu fast fashion. Na Slovensku dokonca vznikol prvý podcast Fashion Session, v ktorom Zuzana Dutková z Platformy udržateľnosti a Natália Pažická z Every Individual Matters hovoria o zákulisí módneho priemyslu a jeho dopadoch.
Obe dievčatá spája záujem o to, aby čo najviac ľudí vedelo, aká je aktuálna situácia v odevnom priemysle a ako sa oblečenie, ktoré nosíme, vlastne vyrába. „Zároveň nás baví odovzdávanie našich skúseností a rozoberanie morálnych dilem, ktoré nás na ceste stretávajú,“ dodáva Zuzana Dutková.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Rozosievanie semienok
Obe greenfluencerky boli súčasťou petície Klíma ťa potrebuje, no už predtým robili spoločné livestreamy o udržateľnej móde na Platforme udržateľnosti. Zuzka si myslí, že už vtedy sa zasialo semienko nápadu na spoločné podcasty, no realitou sa stali až po úspešnom dokončení petície. „Obe sme vnímali, že na Slovensku chýba podcast v slovenčine, ktorý by hovoril o udržateľnosti a zodpovednosti v odevnom priemysle. A zároveň, že čoraz viac ľudí si radšej pustí podcast ako by malo čítať dlhé články,“ hovorí Zuzka.
Svoje skúsenosti a vedomosti Zuzka Dutková zdieľa aj na sociálnych sieťach. „Sama na sebe vnímam, že čím viac informácii mám, tým lepšie sa môžem rozhodnúť. Preto všetko, na čo natrafím, zdieľam. Je to ako rozosievať semienka. Čím viac ich zasejeme, tým je väčšia šanca, že niektoré vyklíči. Nikdy nevieme kedy, príde ten správny čas a niekto ďalší sa prebudí.“
Najväčší prínos je pre ňu jednoznačne v poklese nadspotreby a konzumu, v ktorom žijeme. Hovorí aj o znížení plytvania a rozširovania priepasti medzi ľuďmi – MY, tí dobrí a ONI, tí zlí. „Vnímam to tak, že všetci v tom máme prsty, tak načo ukazovať na druhých. Páči sa mi také anglické príslovie: When you point one finger, there are three fingers pointing back to you, ktoré hovorí o tom, že keď jedným prstom ukazujeme na druhého, ale tri mieria na nás.“
Podľa mnohých je základom zodpovednosti k našej planéte recyklácia, o ktorej už počuli asi všetci. Najlepšou krajinou v recyklácii je podľa článku NS Packaging Nemecko, v ktorom sa zrecykluje 56,1 % odpadu. Na druhom mieste je Rakúsko, tretie patrí Južnej Kórei a do TOP 5 sa zmestili podľa portálu aj Wales a Švajčiarsko. Slovensko by chcelo do roku 2026 recyklovať 55 % odpadu. Pre predstavu, v roku 2019 sa v našej krajine zrecyklovalo necelých 39 %.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nová éra influencerov
Dôležitými osobnosťami v boji za našu planétu sa stali takzvaní greenfluenceri, ktorí otvorili úplne novú kapitolu influencerstva. Svojimi aktivitami na sociálnych sieťach vyzývajú k podpore udržateľného životného štýlu, dávajú do pozornosti rôzne akcie či petície, ktoré môžu pomôcť prírode. Neraz sú aj príkladom toho, že vegánska či vegetariánska strava môže byť pestrá alebo toho, že aj outfit zo sekáča vie vyzerať skvelo.
Za zvyšovaním povedomia o téme stojí jednoznačne aj švédska študentka a aktivistka Greta Thunbergová. Svojimi protestami pred švédskym parlamentom priviedla svet k rozsiahlej diskusii. Na summite OSN, na TEDxŠtokholm a mnohých iných podujatiach hovorila o klimatických hrozbách a ich riešeniach. Práve Greta inšpirovala Svetový štrajk za budúcnosť klímy, ktorý sa organizoval aj na Slovensku.
Veľmi užitočnou je, samozrejme, aj podpora svetových osobností. Medzi najznámejšie osobnosti, ktoré sa aktivizujú v environmentálnych témach, patrí napríklad Leonadro DiCaprio, ktorý na sociálnych sieťach pravidelne zdieľa príspevky týkajúce sa klimatickej krízy. Okrem neho je však veľmi zodpovednou osobnosťou napríklad aj Cate Blanchett, ktorá aktívne bojovala za uhlíkovú daň s cieľom obmedziť skleníkové plyny. Aktivistom v tomto smere je aj herec Brad Pitt, ktorý sa objavil dokonca vo filme, ktorý skúma problematiku ropného priemyslu.
Leonardo DiCaprio bojuje proti klimatickým zmenám: Pozrite si zadarmo film, ktorý videli už milióny
Osobnosti máme aj doma
U nás patrí medzi najvýraznejších greenfluencerov určite Michal Sabo. Ďalej do tejto kategórie môžeme zaradiť aj ostatných propagátorov petície Klíma ťa potrebuje. Sú nimi Natália Pažická, Jakub Filo, Marta Fandlová či Zuzana Dutková s Jakubom Hrbáňom. V neposlednom rade musíme spomenúť aj Viktora Vinczeho alebo Barbaru Jagušák.
Dôležité je pripomínať si, že len my kontrolujeme to, aké vzory na sociálnych sieťach sledujeme. „Ja milujem Instagram,“ hovorí Zuzana Dutková. „Má úžasnú silu a veľmi rýchlo si tam vieš vybrať svoj okruh, svoju bublinku. Sám sa na Instagrame rozhoduješ, čo budeš konzumovať.“ Pripomína tiež možnosť tlačidiel ako block, delete, unfriend, unfollow alebo deactive. „My máme v rukách ten ovládač, ktorým rozhodujeme, koho hlas budeme počuť.“
Aj ona vníma, že každý zo slovenských greenfluencerov si osvojil vlastné témy a aj spôsob, ktorým o nich hovorí. A to je podľa mladej aktivistky super. „Stačí keď si nafollowuješ ten svoj správny koktejl, ak je treba sem-tam ho doplníš nejakým dokumentom alebo knihou, a potom si vyhrnieš rukávy a začneš meniť svoje správanie a podpisovať petície a je to. Myslím, že keď nastúpiš na tento vlak, to ostatné príde už samo,“ podčiarkuje Zuzka.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pridať sa môže každý
Zodpovednosť pre Zuzku Dutkovú neplynie z postavenia na Instagrame, ale z túžby byť zodpovednou ženou. „Na svojom profile zdieľam hlavne svoje skúsenosti alebo fakty o udržateľnej a neudržateľnej móde. Zároveň ponúkam koučingy tým, ktorí majú záujem vnášať do svojich životov jasnosť. Neustále rastiem a vyvíjam sa. A to isté sa deje aj s Platformou Udržateľnosti. Neviem robiť niečo, ak mi to nedáva zmysel.“
Hovoriac o jedinečnom štýle, ktorým greenfluenceri komunikujú, zdôrazňuje aj veľký posun vo vnímaní toho, ako chce o témach udržateľnosti a zodpovednosti ďalej hovoriť. Nepáči sa jej obviňovanie a ukazovanie prstom. „Chcem, aby z mojej komunikácie bolo jasne cítiť myšlienku a výzvu, že na každom záleží. A že každý sa môže pridať. Neustále si pripomínam, že ani ja som učená z neba nespadla a že moja cesta je tiež kľukatá.“
Veľmi inšpiratívnou myšlienkou, ktorú si často pripomína, je zenbudhistické Shoshin, a teda myseľ začiatočníka. „Znamená to, že si mám neustále ponechávať otvorenú myseľ. Aj keď mám niekedy pocit, že už všetko viem. Chcem pristupovať k učeniu, akoby som bola stále na začiatku. Aj keby bol dnes môj posledný deň, ešte stále sa niečo môžem naučiť.“
Práve otvorenú myseľ vyzdvihuje greenfluencerka ako kvalitu, ktorá nám umožňuje prijímať myšlienky a názory odlišné od tých našich. „A vtedy vieme rásť. Rozvíjame pochopenie pre druhých, prijatie a láskavosť. Mne sa z týchto miest lepšie hľadajú riešenia ako z pocitov nedostatku, strachu a hnevu.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V súvislosti s klímou je potrebné spomenúť aj slovo greenwashing, ktoré sa do povedomia dostalo aj vďaka filmu a knihe Zelené klamstvo. Často ide o marketing firiem a korporácií, ktoré reagujú na aktuálne „zelené“ požiadavky ľudí. Klamlivo, s cieľom zlepšiť vlastný imidž vytvárajú zdanie, že rozhodnutia, ktoré robia, sú v súlade s ochranou životného prostredia.
Ako iste tušíš, nie je to dobré a často ide o vec, ktorú si bežný človek neuvedomuje. Aj v tomto prípade teda platí – overuj, overuj, overuj.
Zdieľať na