Študent Juraj exceloval v známej televíznej súťaži, spolu s hercom vyhrali vyše 6-tisíc eur: Splnil sa mi jeden z detských snov!

Juraj Šmondrk

Juraj Šmondrk exceloval vo vedomostnej relácii Čo ja viem (Zdroj: RTVS, Čo ja viem)

#Na obrazovkách RTVS už od roku 2014 vysielajú vedomostnú reláciu Čo ja viem. Hneď od úvodu sa stala obľúbenou a v súčasnosti už diváci sledujú ôsmu sériu. Moderátorom je populárny Marcel Merčiak. Do šou v každej časti pozývajú tri známe osobnosti a spolu s nimi v štúdiu súťažia desiatky študentov. Súťaž pozostáva z 50. vedomostných otázok a na záver si spolu s najúspešnejším z trojice osobností vo finále zahrá jeden víťaz spomedzi študentov. V piatok 30. apríla ním bol večer na Jednotke študent druhého ročníka, náš spolužiak Juraj Šmondrk, ktorý si splnil sen a získal hodnotné ceny. Viac o svojom úspechu porozprával v rozhovore.


Autor: Maximilián Želiska
Rozhovor pôvodne vyšiel v študentskom magazíne Webjournal 2.0 Katedry žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave.


Zapájaš sa do podobných súťaží často?

Čo sa týka takejto súťaže, bola to moja premiéra. Sedem sérií som to hrával prostredníctvom aplikácie z domu. Minulý rok som sa chcel zúčastniť, ale mi to žiaľ nevyšlo, keďže som nechcel vynechať školu počas zápočtového týždňa a v januári boli skúšky. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak toto bola vôbec moja prvá súťaž, ktorú odvysielali v televízii a v ktorej som súťažil o skutočné ceny. Avšak, raz som sa zúčastnil programu Dobré vedieť, no to bolo asi o inom. Vedomostné relácie však milujem.

Ako si pamätáš s niekoľkomesačným odstupom tvoj víťazný deň natáčania?

Spomienky sú stále živé. Prešli pomaly tri mesiace od natáčania, ale pripadá mi to, akoby to bolo včera. Je to skvelé, dá sa povedať, že sa mi splnil jeden z detských snov. Viackrát zaznelo z mojich úst u nás doma, že raz to vyhrám, ešte keď som bol na základnej i strednej škole. Samozrejme, všetko v rámci vtipu, no osud to asi takto chcel a zariadil. Každopádne, tohtoročné víťazstvo v súťaži si zapamätám do konca svojho života.

Juraj Šmondrk, Marcel Merčiak
(Zdroj: RTVS, Čo ja viem)

Ako opíšeš ten deň a čo si si užíval najviac?

Do Mlynskej doliny som prišiel okolo pol ôsmej, hneď nám pred vrátnicou rozdali papiere na testovanie. To bolo v starej budove RTVS. Po negatívnych výsledkoch testov sme sa vybrali do budovy štúdií RTVS, kde nás čakali administratívne povinnosti, pokyny a vysvetlenie pravidiel. Natáčať sa začalo o jedenástej, hosťami bolo duo hercov Samo Spišák a Jakub Gogál a tretie miesto na stoličke patrilo speváčke Ivane Regešovej. Ešte pred ostrou hrou o víťazstvo si študentské auditórium, spolu so spomínanými osobnosťami, vyskúšalo desať skúšobných otázok. V ten deň sa vždy natáčajú dve časti, tej druhej som sa už zúčastniť žiaľ nemohol, dvakrát po sebe by som asi vyhrať nemohol. A čo som si užil najviac? Asi ten pocit súperenia a taktiež som si vychutnával atmosféru, ale i kamery. A, samozrejme, musím spomenúť i môj finálový počin. To sú momenty, ktoré sa len tak ľahko nemusia zopakovať.


Košickí študenti vymysleli jedinečný produkt: Chcú s ním osloviť aj Google, budú úspešní?


 Kedy si počas súťaže začal veriť, že to vyjde?

Odpoviem úprimne, ešte pred začiatkom súťaže. Keďže tento rok sa namiesto dvesto študentov zúčastnilo o tretinu menej, šanca bola rapídne vyššia. Ale tak počas súťaže, to bolo asi po druhom kole, keď mi na vedúcu priečku chýbali štyri body. Vtedy som si pomyslel, že dnes to môžem dotiahnuť ďaleko. Tretie kolo nebolo ani najlepšie, ani najhoršie. Po ňom som vedel, že sa nachádzam medzi auditóriom študentov niekde okolo ôsmeho miesta, keďže na hráčskom monitore Kuba Gogála svietil rovnaký počet  bodov, ako som mal i ja. Štvrté kolo ma nakoplo, to bolo z môjho pohľadu najlepšie. Chyboval som iba dvakrát, a to v takých otázkach, kde malo správnu odpoveď nízke percento študentov. Už po 37. otázke som tušil, že budem viesť po tomto kole. Kameraman si už pripravoval svoju aparatúru a zameriaval kameru na mňa, no a ja som si to všimol. Úvod piateho kola mi nevyšiel podľa predstáv, prvé tri otázky som mal zle, ale našťastie to dobre dopadlo. So ziskom 62 bodov ma moderátor vyhlásil za víťaza súťaže.

Aké emócie v tebe prevládali, keď si zistil, že budeš hrať finále?

Emócie som ani veľmi nemal. Najťažšie pre mňa bolo vyhodnotenie. Pred rezultátom mala byť päťminútová pauza, no bola skoro dvadsaťminútová. Bol som nervózny, ale iba vtedy, lebo som si uvedomoval, že bližšie už od finále byť nemôžem. Nepomáhalo mi ani to, že mi nevyšlo kolo podľa predstáv a taktiež som si nezarátal jednu správnu odpoveď. Neoznačil by som to za stresujúce, lebo ten pocit som ani nemal. Najlepšie by som to vystihol dvomi slovami. Netrpezlivosť a nervy.

(Zdroj: RTVS, Čo ja viem)

Keď niekoľkokrát zaznelo tvoje meno a keď si sa zrazu ocitol vedľa takej osobnosti akou je Marcel Merčiak, pociťoval si stres alebo tlak? Ako si sa vyrovnával s tým, že ťa budú sledovať v televízii tisícky divákov a že ťa čaká finále plné náročných otázok a ešte aj v časovej tiesni?

Ako som už povedal, stres nebol, žiaden tlak, ani nič také. Keď mi produkčná dávala technické zariadenie, aby ma bolo vo finále, a teda i v TV, počuť, spýtala sa ma, či som v poriadku. Dodnes si pamätám, že som jej odpovedal:  „Áno, som pokojný a na kamery zvyknutý.“ Vôbec som sa nezameriaval na to, že to bude vidieť 400 000 divákov. Počas celej súťaže a najmä vo finále som sa koncentroval ako nikdy v živote. Jediným problémom pre mňa bolo, že som nevedel, kam sa mám pozerať.


Sme tam, kde Nový Zéland pred piatimi rokmi: Marta je študentkou z iniciatívy Mladí za klímu, takto môžeš planéte pomôcť aj ty


Finále si zvládol slušne, spolu s hercom Jakubom Gogálom ste nahrali 6400 eur. Prehodili ste nejakých pár slov pred alebo po finále?

So svojím finálovým výsledkom som nesmierne spokojný. Musím vyzdvihnúť svojho kolegu Kuba Gogála, ktorý išiel ako píla a nahral fantastických 4400 eur. Jeden a pol minúty pred koncom som sa posadil na horúcu stoličku ja. Hanbu som si podľa mňa neurobil a výsledná čiastka sa vyšplhala na tých 6400 eur. Neskutočne ma teší, že peniaze poslali seniorom do DSS v Hornej Maríkovej. Zaslúžia si to! S Jakubom sme ani nemali čas na nejaký dialóg pred finále, keďže sa išlo rovno na plac a výsledok môjho víťazstva nebol známy hneď. Pár slov sme si povedali po vysielaní nielen s ním, ale i neskôr s Marcelom Merčiakom.

(Zdroj: RTVS, Čo ja viem)

Aké boli bezprostredné pocity po záverečnom vypnutí kamier? Určite si hneď informoval rodinu i kamarátov.

Bolo to úžasné. Zopár študentov ma potľapkalo po chrbte, alebo povedalo pár slov. O to viac ma to potešilo, lebo som nemal nikoho známeho po boku. Väčšinu v štúdiu tvorili študenti sociálnej psychológie. Ešte predtým než som kontaktoval rodinu, bolo podpisovanie zmlúv a odovzdanie cien. Určite mi napadlo, že budem mlčať a nikomu nepoviem ani slovo. Ale nakoniec sa tak nestalo a prvý hovor som mal s maminou, ktorá mi uverila na prvýkrát. Jeden nemenovaný spolužiak mi však neuveril ani na desiatykrát.

Čo ti dala táto skúsenosť?

Okrem výhry možno trošku zviditeľnenia sa. Určite ma to posilnilo po osobnostnej i psychickej stránke. Bola to veľká zábava, skvelý pocit stáť pred všetkými študentami, vedľa hosťa a moderátora. A taktiež som rád, že som takto mohol, možno i so šťastím, prispieť k propagácii katedry žurnalistiky a aj seniorom z Hornej Maríkovej. Odporúčam všetkým študentom, ktorí sa ešte nezúčastnili, aby tak urobili.

Zdroj: Webjournal
Odporúčame