#Netflixovský seriál Monster: The Jeffrey Dahmer Story vyvolal novú vlnu záujmu o neslávne známeho sériového vraha. Ak si aj seriál nesledoval, isté informácie o kanibalovi s Milwaukee sa určite dostali aj ku tebe. Možno ti dokonca príde prirodzené, označiť niekoho, kto zavraždil 17 ľudí, jedol časti ich tiel a nebola mu cudzia napríklad ani nekrofília, za psychopata. Ako však pre Ladbible vysvetlil profesor James Fallon, z medicínskeho hľadiska Jeffrey Dahmer do profilu psychopata nezapadá.
Údajne schopný empatie a súcitu
Forenzný psychiater Carl Wahlstrom, ktorý svedčil aj počas súdneho pojednávania s Dahmerom, diagnostikoval Dahmerovi niekoľko závažných porúch. Sériový vrah trpel hraničnou a schizotypovou poruchou osobnosti, závislosťou od alkoholu, nekrofíliou a tiež psychotickou poruchou. Hoci nebol nikdy diagnostikovaný ako psychopat, práve tento pojem sa v súvislosti s ním často objavuje.
Medzi charakteristické znaky psychopatov patrí napríklad manipulatívne správanie, nerešpektovanie zákona a spoločenských noriem. Typická je tiež neschopnosť pociťovať ľútosť či empatiu. Profesor Fallon však tvrdí, že Dahmer empatie schopný bol a jeho činy súvisia práve s hraničnou poruchou osobnosti. Tá je charakteristická emočnou nestabilitou, impulzívnym správaním a strachom z opustenia, čo podľa Fallona vystihuje Dahmerov prípad.
„Jeffrey Dahmer nebol psychopat. Všetky jeho charakteristiky smerujú k hraničnej poruche. Psychopatia u neho nikdy nebola potvrdená, no ľudia veci radi zjednodušujú a automaticky predpokladajú, že zlý človek musí byť psychopat,“ povedal.
Strach z opustenia a závislosť
Dôležitú úlohu pri vraždách podľa Fallona zohrával chorobný strach z opustenia. S týmto názorom súhlasí aj psychiater Stephen M. Raffle. Ten pre portál Distractify vysvetlil, že keď Dahmer chcel, aby pri ňom jeho obete zostali a neopustili ho, vražda pre neho bola v podstate nutným zlom.
Už v období dospievania mal Dahmer problémy s alkoholom a bol často svedkom hádok svojich rodičov. V roku 1978 sa jeho otec na niekoľko mesiacov presťahoval do hotela a jeho matka s bratom sa odsťahovali do Wisconsinu. Osemnásťročný Jeffrey teda ostal na niekoľko mesiacov v dome sám. Strach z opustenia u neho mohol umocniť aj tento zážitok.
Fallon tiež verí, že práve strach Dahmera motivoval aj ku kanibalizmu. Možno si v detstve zažil to, že ťa napríklad tvoja príbuzná začala štípať do líca a hovoriť ti, že si úplne na zjedenie. Nuž, podľa Fallona to mohlo byť podobné aj v Dahmerovom prípade.
„Dahmer to zahnal do extrémov, pretože chcel mať pocit, že s ním daná osoba bude navždy a nikdy nebude opustený,“ vysvetlil.
Psychologický profil stále neúplný
Doktor Raffle vníma strach z opustenia ako jednu z príčin kanibalizmu. Podľa neho ale kanibalizmus súvisí aj s niečím iným. Dahmerovi bola diagnostikovaná schizotypová porucha, no Raffle verí, že v skutočnosti trpel schizofréniou. Človek so schizotypovou poruchou osobnosti dokáže rozoznať, čo je, a čo nie je skutočné, zatiaľ čo schizofrenici to väčšinou nedokážu. Podľa Rafflea za vrahov kanibalizmus môže práve kombinácia schizofrénie a hraničnej poruchy osobnosti.
Profesor Fallon ďalej vysvetlil, že hraničná porucha sa prejavuje tiež riskantným a sebadeštruktívnym správaním. To Dahmer taktiež vykazoval. Ako však Fallon poznamenal, Dahmerovu diagnózu po jeho smrti nie je možné určiť so stopercentnou istotou.
Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!
Zdieľať na