#Počujeme to z každej strany – inflácia. Slovo, ktoré bude v roku 2022 určite jedno z najvyhľadávanejších na Google. Vôbec však pritom nejde o hodnotu, ktorou sa zdražujú tovary a služby. Čo je teda tá inflácia zač a ako vyzerajú slovenské a svetové štatistiky? Možno napokon sám uznáš, že na Slovensku to nie je až také zlé.
V článku sa dočítaš:
- Prečo inflácia nie je to isté ako rast cien
- Aký bol jej vývoj na Slovensku za posledné roky
- Ako sme na tom v porovnaní s Európskou úniou
- Aká je inflácia vo svete
- Ktoré krajiny majú infláciu vyššiu ako 200 %
Čo je inflácia?
Slovo inflácia pochádza z latinčiny a znamená nadúvanie. Všeobecne sa hovorí, že ide o rast cien, no v skutočnosti by sa dala charakterizovať skôr ako strata hodnoty meny, v našom prípade eura, alebo znehodnocovanie peňazí. Aj preto je v každej krajine Európskej únie inflácia trošku odlišná a obyvatelia pociťujú inú formu zdražovania. Optimálna ročná inflácia je od 1 do 2 %.
Opakom inflácie je deflácia – čo je zasa pokles cien, ale aj platov. Z ekonomického hľadiska je pre štátnu ekonomiku lepšia mierne vyššia inflácia ako slabšia deflácia. Tá môže prerásť až do recesie, a teda poklesu hrubého domáceho produktu (HDP). Extrémne vysokej inflácii sa hovorí hyperinflácia a aj dnes nájdeš vo svete krajiny, ktoré ju zažívajú na vlastnej koži.
Inflácia a rast cien nie je to isté
V septembri sa na Slovensku pohybovala inflácia na úrovni 14,2 %. Štatistiky sa verejnosť dozvedá vždy o mesiac neskôr. Toto číslo ale neznamená, že všetky produkty a služby zdraželi o 14,2 %. Inflácia vyjadruje stav, keď trvalo stúpajú všetky ceny tovarov aj služieb.
Ak sa pozrieme napríklad na zmenu cien vo výrobnej sfére, vidíme vyššie číslo zdražovania, ako je samotná inflácia. S vyššími stavebnými nákladmi a stavebnými prácami ide hore aj cena nových domov a bytov – a to nie o pár percent, ale o desiatky ročne.
Aj Európska centrálna banka informuje, že pri meraní inflácie sa pozerá na všetky tovary a služby, ktoré domácnosť spotrebuje. Konkrétne:
- predmety bežnej spotreby, čo sú napríklad potraviny alebo benzín,
- predmety dlhodobej spotreby, teda elektronika alebo oblečenie,
- služby, ktoré okrem kaderníkov a platieb za nájom zahŕňajú aj zdravotnú starostlivosť či poistenia.
Inflácia sa dá zastabilizovať stiahnutím peňazí z obehu. Presne tento krok urobila aj ECB, keď zdvihnutím úrokových sadzieb zdražila hypotéky. Budú síce chvíľu menej dostupné, ale pomôže to zastabilizovať ceny (nielen) nehnuteľností.
Ľudia sa jej boja viac ako nezamestnanosti
V roku 2020 aj 2021 mali ľudia najväčšie obavy z koronavírusu. Na infláciu takmer nikto nepomyslel. Stačilo pol roka (od marca do septembra 2022) a máme tu výmenu pozícií. Dnes sa už ľudia pandémie neobávajú (aj keď podľa WHO neoprávnene), trápi ich inflácia a drahota v obchodoch.
Inflácia na Slovensku
Svet je globálne prepojený. Aj keď mnohí budú tvrdiť, že infláciu zapríčiňujú sankcie z Bruselu, nie je to pravda. Infláciu spôsobuje najmä nedostatok žiadanej komodity, ktorý dvihne jej cenu. Od februára 2022 je to v našom prípade plyn a do určitej miery aj elektrická energia, ktorá sa ho snaží nahradiť.
Štatistiky zo septembra 2022 hovoria, že na Slovensku máme aktuálne infláciu nad úrovňou 14 %. Toto číslo však stále nie je úplné a je pravdepodobné, že do konca roka ešte mierne porastie. Ľudia sa najviac obávajú, čo sa stane po 1. januári, keď ceny komodít zrejme zdražejú opäť a tentokrát aj pre domácnosti, ktoré ich majú do konca roka zastabilizované.
Od marca sme na dvojcifernom čísle
Vyššie sme spomínali, že optimálna ročná inflácia sa pohybuje medzi 1 až 2 %. To znamená, že mesačná inflácia by mala byť 0,1, maximálne 0,2 % (nie viac mesiacov po sebe). To na Slovensku platilo do decembra 2020. Od januára 2021 bola najnižšia mesačná inflácia na úrovni 0,3 %, mesiac nato 0,5 %.
Kritickým bol január 2022, keď mesačná inflácia atakovala hranicu 3 %. Situácia sa mierne zastabilizovala až v júli, keď mesačná inflácia po siedmich mesiacoch konečne klesla pod 1 %. Všetci sa obávajú, čo bude od januára 2023.
Celková ročná inflácia kvôli vysokej mesačnej inflácii naďalej rastie. Už v marci sme sa na medziročnej inflácii (za posledných 12 mesiacov) dostali nad hranicu 10 %. Od júla sa trend mierne spomalil. V septembri sme zdraženie pocítili najme v obchodoch (viac ako 21 %), ale aj na poplatkoch spojených s bývaním (viac ako 16 %).
V novom roku budeme atakovať 20 %
Vízie Slovenskej národnej banky nie sú priaznivé. Od nového roka by mohla inflácia znova porásť, najmä v prvých mesiacoch. Vykurovacia sezóna, a teda vysoký dopyt po nedostupnom plyne a čiastočne aj elektrine by mohol zdvihnúť infláciu na nové slovenské rekordy. SNB dokonca hovorí o 22 %.
Sme nad priemerom Európskej únie
Septembrové štatistiky tvrdia, že najnižšiu infláciu v Európe má aktuálne Francúzsko, a to 6,2 %. Priemer Európskej únie je pod hranicou 11 %, v eurozóne o percento menej. Môže za to najmä pomerne silná spoločná mena. Krajiny, ktoré neplatia eurom (napríklad Česko, Maďarsko alebo Chorvátsko) majú spravidla vyššiu infláciu ako priemer EÚ.
Nad priemerom je však aj Slovensko. Krajiny V4 (Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko) boli ešte začiatkom roka odkázané na ruský plyn, aj preto u nás inflácia stúpla o niečo viac. Každá vláda sa pritom s krízou musí vyrovnať sama, pretože EÚ nevie vždy pohotovo a jednotne reagovať na nárast inflácie.
Inflácia vo svete
Pozrime sa ešte za hranice Slovenska a Európskej únie. Inflácia vo svete je oveľa drsnejšia a napokon môžeme byť skutočne radi, že platíme eurom a patríme do spoločenstva Európskej únie. Nasledovné štatistiky ťa o tom presvedčia.
Trhy sa prepadli najviac za posledných 14 rokov
V Spojených štátoch zažívajú viac ako 20 % pokles akcií. Naposledy boli trhy takto na dne v roku 2008 počas finančnej krízy. Vtedy atakovali hodnoty -40 %. Hoci dnes je to „len“ polovica, ide o výrazný prepad, a to krajina prosperovala aj počas svetovej pandémie.
Tieto štatistiky vyšli 4. októbra 2022, takže ešte stále nejde o posledné dáta. Predpokladá sa, že akcie padnú ešte o pár percent a ani budúci rok ich nečakajú lepšie časy. Očakáva sa však menší prepad ako v roku 2022. Až druhá polovica kalendárneho roka 2023 by mohla priniesť výraznejšiu zmenu.
Stúpli najmä ceny komodít
Asi nie je prekvapením, že spomedzi komodít stúpli najviac práve zemný plyn, uhlie a čiastočne ropa. Najmenej stúpla cena potravín, hoci my to na Slovensku pociťujeme najviac (keďže ich často kupujeme).
Na grafoch si však môžeš všimnúť, že trend stúpajúcich komodít opadol. Ropa sa už dostáva na ceny spred dvoch rokov, zemný plyn padá pomerne rýchlo a uhlie taktiež zaznamenalo mierny pokles. Ešte to nemusí znamenať lepšie časy, ale je stále lepšie vidieť komodity mierne klesať ako stúpať.
Afrika a Južná Amerika hlásia až trojcifernú infláciu
V chudobnejších krajinách majú z inflácie najmenšiu radosť. Na mape si môžeš všimnúť bývalý východný blok (Sovietsky zväz), ktorý je na tom horšie ako západ Európy. Najviac v Európe pociťujú infláciu Ukrajinci (samozrejme), no takisto Turci – viac ako 70 %.
To stále nie je najhorší stav. Najvyššiu infláciu na svete podľa štatistík Statista zažívajú obyvatelia Zimbabwe – viac ako 280 %. Nasleduje ich juhoamerická Venezuela s 210 % a africký Sudán s viac ako 150 %. Venezuela je mimochodom krajina s najväčším ropným bohatstvom na svete.
Naopak, z najnižšej inflácie sa tešia krajiny ako Nórsko, Švajčiarsko, Čína, Saudská Arábia a niektoré africké krajiny, ktoré nie sú odkázané na náš trh. Všeobecne však platí, že sa jej lepšie bránia vyspelejšie a bohatšie ekonomiky, ktoré obchodujú s celým svetom.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní