#Vymyslieť dobrý príbeh a ešte ho aj pútavo zarapovať nie je jednoduché. O storytellingu sa pre jeho náročnosť často hovorí ako o vysokej škole rapu.
Rozprávanie príbehov nie je doménou len literárnych autorov alebo filmových scenáristov. Osvojili si ho aj raperi, ktorí sa viackrát zaskveli výnimočnými dielami. Už v raných hip hopových nahrávkach bolo možné pozorovať ich prvé rozprávačské pokusy, ale až neskôr rozvinuli potenciál storytellingu naplno. Začali vytvárať komplexné dejové línie, dbať na logickú nadväznosť udalostí a budovať charakterové črty postáv. Pri nahrávaní sa venovali dôslednej interpretácii textov, pretože si uvedomovali, že len tak môžu poskytnúť poslucháčom plnohodnotný zážitok.
Slick Rick a jeho dokonalé príbehy v rape
Rap a rozprávačstvo sa v osemdesiatych rokoch doslova majstrovsky podarilo spojiť Slick Rickovi na albume The Great Adventures of Slick Rick. Jeho debutový opus je plný skladieb, ktoré majú podobu detailne prepracovaných príbehov. Počúvať ich je takmer ako sledovať filmy v kine. Rodák z juholondýnskeho predmestia Mitcham pri ich písaní a rapovaní kládol dôraz na obrazotvornosť, čím vniesol do hip hopu silný vizuálny rozmer. Približuje v nich každodennú realitu černošského geta a aj tie najvážnejšie témy podáva s humorom. Niekedy ľahkým a stráviteľným, inokedy drsným a nekorektným, ktorý pripomína vtipy stand-upových komikov.
Jednou z najvýraznejších skladieb je Children’s Story. Raper sa v nej formou netradičnej rozprávky na dobrú noc prihovára deťom. Upozorňuje ich, že kradnúť sa nevypláca. Ako odstrašujúci príklad používa postavu chlapca, ktorému sa zapáčilo byť zlodejom. Kradnutie bolo pre neho tak neodolateľnou drogou, že s ním nevedel prestať. Pocit, že si môže vziať čokoľvek, po čom zatúži, u neho prerástol do obludných rozmerov. Istý čas sa mu nepoctivosť vyplácala. Okrádanie ľudí sa zdalo byť jednoduchou a pohodlnou skratkou k peniazom. Nakoniec sa mu však vypomstilo a po akčnej naháňačke s políciou ho stálo život. Rovnako ako pri zvyšku albumu, aj v tomto prípade sa Slick Rick inšpiroval reálnymi životnými situáciami. Ako tvrdí, celý je akýmsi zápisníkom a zachytáva udalosti, ktoré sa odohrali, keď mal devätnásť rokov.
Príbehy pohltili Slick Ricka už v detstve. Svoju úlohu v tom zohrala nešťastná nehoda. Pri roztržke na rodinnej večeri mu ako osemnásťmesačnému poranila sklenená črepina pravé oko. Zranenie bolo natoľko vážne, že mu lekári aj napriek snahe nedokázali pomôcť a už nikdy naň nevidel. Hendikep výrazne poznačil jeho sebavedomie a psychiku. Neustále sa podceňoval a bojoval s hanblivosťou, čo malo za následok, že radšej ako von s kamarátmi trávil čas doma osamote. Pred svetom unikal pri čítaní kníh a písaní príbehov. Keď potom prišiel do kontaktu s hip hopom, začal ich ukladať do rýmov a dávať im podobu originálnych skladieb. Tmavé okuliare Ray Ban a páska, ktorými si maskoval poranené oko, sa stali neodmysliteľnou súčasťou jeho imidžu rovnako ako čiapka od Kangolu a nablýskané šperky. Hanblivý chlapec sa zmenil na čierneho Liberaceho.
S pozdravom, tvoj najväčší fanúšik Stan
V médiách sa Eminem často skloňoval v súvislosti s užívaním drog, búrlivým manželstvom, komplikovaným vzťahom s matkou alebo konfliktami s popovými hviezdami. Mrzelo ho, že tieto negatívne témy zatienili jeho lyrické schopnosti. Mal pocit, že len málokto vedel oceniť jeho cit pre prácu so slovom a spôsob, akým konštruoval svoje rými. Boli to veci, na ktorých si dával nesmierne záležať. Ako povedal, v tomto smere ho výrazne ovplyvnili Rakim, Ice-T, Beastie Boys, LL Cool J, Masta Ace či Kool G Rap. Vďaka štúdiu ich skladieb a workoholizmu, ktorým je známy, sa zaradil medzi najlepších textárov v hip hope.
Žiarivým príkladom jeho rozprávačského umenia je skladba Stan, ktorá patrí k jeho hudobným vrcholom. Aj pre jej obľúbenosť pokoril raper v Spojených štátoch s albumom The Marshall Mathers LP hranicu 10 miliónov predaných kópií a získal druhú diamantovú platňu v kariére. Takmer 7-minútová nahrávka je psychologickou sondou do mysle Stanleyho Mitchella, fanúšika posadnutého Eminemom. V túžbe po jeho pozornosti mu píše listy, v ktorých mu nadšene vyznáva svoju priazeň. Pokúša sa na neho zapôsobiť znalosťami jeho tvorby a chváli sa, že má izbu polepenú jeho plagátmi a fotografiami. Keď mu však jeho zbožňovaný idol neodpovedá, začne sa u neho prejavovať agresívne správanie. Postupne sa stupňuje, až vyvrcholí tým, že sa so svojou tehotnou priateľkou zabije v aute.
So vznikom konceptu pomohla nevedome speváčka Dido, na ktorej skladbu Thank You narazil producent The 45 King úplnou náhodou pri sledovaní televíznej upútavky k romantickému filmu Sliding Doors. Priamo z televízie si ju nahral a zobral do svojho domáceho štúdia, kde vytvoril jednoduchú slučku. Následne pridal bicie a basu. Hoci rodáčka z Londýna myslela pri písaní textu na svojho priateľa, Eminem našiel pre jej slová nečakane ďalší význam. Okamžite ako počul pasáž, v ktorej spieva o fotografii na stene, vedel, že ich použije v inom kontexte. Zo zasnívaného love songu mu napadlo spraviť dramatický príbeh o fanatickom obdivovateľovi.
Ako kompliment môže Dr. Dreho chránenec vnímať fakt, že vykreslenie Stana pôsobí natoľko presvedčivo, že ho ocenili viacerí literárni experti aj odborníci na psychológiu. Niektorí dokonca jeho skladbu analyzujú so študentmi na svojich prednáškach. K vierohodnému zobrazeniu nemalou mierou prispeli Eminemove osobné skúsenosti s fanúšikmi, ktorí mnohokrát neboli schopní rozpoznať fikciu od reality a brali provokatívne rými jeho drzého alter ega Slim Shady až príliš vážne. Celkovej atmosfére pridávajú na dôveryhodnosti použité zvukové efekty, či už padajúceho dažďa, duniaceho hromu, kričiacej priateľky alebo ceruzky píšucej po papieri.
Pokračovanie tohto článku už čoskoro! Storytelling žije!
Zdieľať na
Zdieľaní