#Aj ty si si niekedy povedal, že jazdiť v monoposte F1 nemôže byť predsa také náročné, ako to prezentujú jednotliví pretekári? Ak náhodou áno, nastal čas uviesť veci na pravú mieru, pretože je to ťažšie, než by sa mohlo zdať.
Na štart sa dostanú iba vyvolení
Max Verstappen z Oracle Red Bull Racing, Charles Leclerc z Ferrari či Lewis Hamilton z Mercedesu. Všetko sú to veľké mená súčasnej kráľovnej motoršportu Formuly 1. Majú spoločné to, že v sebe dokážu skĺbiť množstvo fyzických a psychických vlastností, ktoré musia jazdci mať, aby sa mohli postaviť na štart pretekov.
Medzi najlepších z najlepších sa totiž dostane iba niekoľko málo pilotov, konkrétne dvadsiatka. A keď už svoju pozíciu vo Formule 1 máš, robíš všetko, čo môžeš, aby si si ju udržal. Väčšinou totiž platí, že keď o miesto v jednom z desiatich tímov prídeš, málokedy sa dokážeš dostať späť.
Šoférovať monopost Formuly 1 ani zďaleka nie je jednoduchá úloha. Ak totiž urobíš čo i len najmenšiu chybu, môžeš na živote ohroziť nielen seba, ale aj svoje okolie. Skrátka, vysoká nie je len rýchlosť na trati, ale aj zodpovednosť, ktorú každý z pilotov v sebe nesie, keď si sadne za volant.
Rozhodujúce faktory
Možno by si ani neveril tomu, aké malé detaily môžu v konečnom dôsledku rozhodovať v pretekoch o časoch jednotlivých pretekárov. Od správneho stravovania, vrodených predispozícií, až po psychickú pohodu počas dňa samotnej veľkej ceny. Poďme však pekne poporiadku.
Väčšia disciplína, než majú fighteri
Pilot F1 má prísnu diétu a dáva si pozor na každučký gram, ktorý do tela prijme. Jednak je to kvôli obsahu samotnej stravy, aby mal správny príjem bielkovín a iných živín, ale v neposlednom rade ide aj o samotnú hmotnosť. Jazdci si svoju váhu strážia nielen počas sezóny, ale aj mimo nej.
Dá sa konštatovať, že je to u nich ešte náročnejšie ako u MMA fighterov a boxerov, ktorí musia niekoľkokrát do roka držať kvôli zápasu v ringu či klietke požadovanú váhu. Keď si pilotom F1, musíš byť neustále na čo najmenšej váhe, ako je možné. Avšak, v tom istom čase nemôžeš chudnúť na úkor toho, že by ti chýbali potrebné živiny a doplácali by na to iné súčasti tvojho organizmu.
Aj 100 alebo 200 gramov navyše u daného pretekára môže na trati znamenať sekundový rozdiel v konečnom výsledku, čo môže byť rozhodujúce. Základná fyzika totiž pojednáva o tom, že čím si ťažší, tým si pomalší.
Limity na výšku
Ak si pretekárov formuly predstavuješ ako vysokých mužov, vyvedieme ťa z omylu. Monopost má obmedzené rozmery, preto nie je prekvapením, že veľké množstvo jazdcov v F1 sú nízki chalani, ktorí by v športoch ako hokej alebo basketbal mali iba minimálnu šancu presadiť sa na najvyššej úrovni.
Paradoxne, úradujúci majster sveta Formuly 1 Max Verstappen z Red Bull Racing meria 181 centimetrov, čo sa však považuje za hraničnú výšku. Lewis Hamilton má 174 cm a napríklad japonský jazdec Yuki Tsunoda z tímu Scuderia AlphaTauri dosahuje výšku 159 centimetrov. Samozrejme, samotný vzrast problémom nie je. Ani výška nič nemení na tom, že určitú hmotnosť nemôžeš presiahnuť, inak budeš na trati strácať.
Reakcie v rýchlosti 300 km za hodinu
Formula 1 je športové odvetvie, kde tisícina sekundy môže znamenať rozdiel medzi prvým a druhým miestom, kde zlomok okamihu môže zabrániť nepeknému zraneniu, kde rýchlym rozhodnutím môžeš zmeniť celý chod pretekov. Reakčná schopnosť pilotov F1 je na najvyššej úrovni, každý z nich má za sebou množstvo hodín na trenažéroch a tréningoch. Trénujú, trénujú a trénujú, či už je to priamo v aute alebo v základni svojho tímu na počítači.
Musia byť pripravení na všetko, pretože keď súťažíš v rýchlosti viac ako 300 km/h, nejde iba o pódiové umiestnenia, ale aj o život. Zaujímavosťou je, že rýchlejšie reakcie, keď je reč o športovom odvetví, majú od pilotov F1 iba bežci na 100 metrov (áno, Usain Bolt). Priemerný čas na reakciu vo Formuly 1 je 200 milisekúnd, pričom u „obyčajných ľudí“ ide o hodnotu na úrovni 500 až 600 milisekúnd.
Reakcie formulových pretekárov ovplyvňuje aj to, ako je daný okruh vystavaný. Nejde totiž iba o rovinky, ale súčasťou sú úzke priechody, zákruty či miesta, kde sa dá predbiehať iba na veľmi úzkom priestore. Doslova jedna chyba ťa môže stáť želaný výsledok.
Vysekaní do dokonalosti
Vo Formule 1 do veľkej miery rozhoduje aj to, aký stroj máš k dispozícii. Môžeš byť aj najlepší jazdec zo všetkých, ak však tvoj tím nedokáže postaviť konkurencieschopné auto, tak nebudeš medzi prvými. Aj napriek tomu musí byť každý jeden pilot v stopercentnej fyzickej kondícii.
Nejde iba o stravu či trénovanie reakcií, piloti F1 pravidelne chodia do posilňovne, absolvujú kondičné cvičenia a nechýbajú ani behy. Dovolenka je krátka, príprava začína prakticky hneď po konci sezóny. Takže nie je prekvapením, že väčšina štartového poľa je „vysekaná“. Keď totiž spojíš diétu a nízku hmotnosť s tvrdými tréningami zameranými na silami a kondíciu, inak vyzerať ani nemôžeš.
Vedel si, že…?
Krk bežného človeka má hrubku okolo 38 cm, u pilota F1 je to v priemere 46 cm.
Častou témou je aj krk jazdcov, ktorí je neraz na prvý pohľad hrubší v porovnaní s „obyčajnými“ smrteľníkmi. Na túto problematiku sa zameral portál RTR Sports. Hrúbka krku súvisí s častým tréningom, je to v podstate ako pri iných častiach tela – cvičíš, naberáš svaly a tvaruješ jednotlivé partie. Ako trénuješ krk, jeho silu a odolnosť na všetky druhy záťaže počas pretekov? Na tento účel sa mimo sezóny a počas šampionátu bežne používajú závažia a elastické pásy, ako aj novo vyvinuté špeciálne stroje.
Osobný tréner ťahá gumičky jedným smerom a vodič kladie odpor a snaží sa váhu vyrovnať. To je dôvod, prečo majú jazdci Formuly 1 také silné krky, po rokoch a rokoch tréningu a záťaže.
Rovnajú sa šachistom?
Nenadarmo jazdcov F1 prirovnávajú k šachistom. Mohli by sme namietať, že šachisti majú ten komfort, že sa nemusia rozhodovať v zlomku sekundy. Respektíve, musia, ale nejde im o život a neohrozujú ani ostatných. Aj formuloví jazdci majú kognitívne myslenie na najvyššej úrovni, inak by nemohli v kráľovnej motoršportu štartovať.
Kým daná stajňa pošle na trať konkrétneho pretekára, absolvuje veľké množstvo testov, nielen fyzických, ale aj mentálnych. Do akcie ide 20 najlepších z najlepších, preto je také náročné sa do kolotoča pretekov vôbec dostať. Samozrejme, výnimkou sú prípady, keď ide o „platiacich“ pilotov, a teda, že si miesto v F1 takpovediac kúpia. Aj oni však musia mať aspoň minimálne kvality (v porovnaní s „obyčajnými“ smrteľníkmi dosť vysoké), aby zvládli viesť monopost F1.
Ako v akváriu so žralokmi
Keď máš porovnateľne dobré auto ako tvoj súper a si na tom porovnateľne dobre po fyzickej stránke, čo rozhoduje? Hlava. Psychika je v motoršporte extrémne dôležitá, pričom Formula 1 pripomína istý druh žraločieho akvária. Väčšina pilotov chce byť majstrom sveta, všetci si myslia, že sú najlepší, a tak by to malo byť. Inak by sa na trať ani nemuseli postaviť.
Rozhoduje viera vo vlastné schopnosti, že máš navrch oproti rivalom a v neposlednom rade nijaké pochybnosti o tom, že si urobil viac než ostatní, aby si uspel.
Takto funguje Formula 1, je to neúprosný mechanizmus, výnosný biznis s obrovskými politickými ťahmi v pozadí. Musíš byť pravidelne svojou najlepšou verziou, po fyzickej aj psychickej stránke. A keď máš dostatočne kvalitný monopost, nemusí ti stačiť ani to. Tak čo, stále máš pocit, že byť pilotom F1 a viesť pretekárske auto je také jednoduché?
Zdieľať na