Raperov, a aj raperiek, je na Slovensku momentálne neúrekom. Každý sa snaží svojím prispením, či už väčším alebo menším, do istej miery formovať scénu. Niektorým sa to darí. Máme tu ale mená, ktoré sú v slovenskom rape takpovediac od začiatku a nebyť ich, tak pravdepodobne o hip hope v našich končinách dnes nepíšeme. Jedným z pilierov toho, čomu hovoríme slovenský rap je bez pochýb aj Ego. 

Ego je dosť pravdepodobne najväčším vizionárom alebo ak chcete revolucionárom rapu na Slovensku. Dôvodov, prečo je tomu tak je skutočne niekoľko, poďme sa spoločne na ne pozrieť.

Civilným menom Michal Straka je v našom rape od počiatkov dnes už legendárnej skupiny Kontrafakt. Spolu s Anysom a Rytmusom svojpomocne budovali scénu. Samozrejme, nie len oni, boli tu ďalší raperi čo skupiny, ktoré k tomu prispeli tiež, ale ikonické albumy ako Dáva mi a Tri špinavé mená z roku 2003 alebo E.R.A z roku 2004 sú dôkazmi toho, aký vplyv mali títo chalani na rozvoj hip hopu v Slovenskej republike.

Taktiež CDs ako Bozk na rozlúčku či Navždy počúvajú ľudia dodnes. Veď nie nadarmo bol album Kontrafaktu Navždy zvolený v jednom hlasovaní ľudí za najlepší album, aký kedy na Slovensku a v Česku, čo sa rapu týka, vyšiel.

Ego inak tvorí hudbu od 90.rokov minulého storočia, ešte pred Kontrafaktom tvoril menej známu skupinu s Anysom, volali sa Prízrak. Prečo je ale Ego najväčším vizionárom rapu u nás? Máme tu viacero mien, ktoré takpovediac posúvajú rap game dopredu, sú úspešní a ľudia ich milujú aj za hranicami našej malej republiky.

Nikto nespochybní, akí podstatní sú pre slovenský rap napríklad Rytmus, Separ, Majk Spirit, Kali či ďalší. Bez nich by to nebolo ono. Spolu s nimi je ale v TOP TOPOV aj Ego, stále člen Kontrafaktu a pomaly už aj interpret, ktorý ide sólovou cestou. Pritom, vzhľadom na to, že Ego pôsobí v hudbe od roku 1996, je až nepredstaviteľné, že jeho prvé sólové CD vyšlo v roku 2017.

Ale dáva to zmysel. Album Precedens bol skutočne precedensom v mnohých ohľadoch. Jednalo sa o úspešný projekt, pričom na CD nie je ani jeden vulgarizmus a objavujú sa tam rôzne zaujímavé štýly a prvky. Práve tento aspekt robí z Ega človeka, ktorý sa snaží zrejme najviac posúvať náš rap dopredu.

Keď si porovnáme albumy Kontrafaktu z úvodu tisícročia s neskoršími CDs, prípadne s Egovým albumom Precedens či albumom od KF Real Newz, ktorý vyšiel koncom minulého kalendárneho roka, dostaneme jednoznačnú odpoveď. Ego ide s dobou, prispôsobil sa trendom, pričom to, čo otvára nové obzory v zahraničí sa snaží dostať aj k nám na malé Slovensko. Často sa stáva, že je nepochopený alebo, že ho kritizujú za to, že ide s novou školou, ale jednoducho udáva smer.

Dôkazom sú aj jeho skladby z pripravovaného albumu Egotron. Či už hovoríme o Trollin alebo o Doug Demuro, vidieť tam opäť nové prvky rapu, pričom neraz sa jedná o maličkosti, ktoré ale prispievajú k celku ako takému. Keď si to napočúvate, všimnete si to. V tomto je dobrým lakmusovým papierikom aj vyššie spomínaný album Real Newz od Kontrafaktu.

Ego nemá problém rapovať rýchlo, rapovať pomaly, rapovať v cudzom jazyku, pričom sa nejedná len o angličtinu, ale aj o francúzsky, nemecký či český jazyk. Chalan, ktorý má vyštudované právo to jednoducho robí inak. Po svojom. V skladbách okrem rapovania aj spieva či šepká, nemá problém ísť úplne bez efektov či si hlas upraviť takmer na nepoznanie.

Hrá sa s rapom, hrá sa s hlasom, hrá sa s lyrikou. Nestojí na mieste a snaží sa to celé niekde posunúť. Nie vždy to nájde pochopenie, ale tak to už s vizionármi býva. Veď si len spomeňme na legendárny výrok Majka Spirita, že by chcel byť v Egovej hlave a vidieť ako tento raper rozmýšľa. Skutočne, nie nadarmo Ega poznajú aj ľudia, ktorí rap, hip hop či hudbu vôbec nesledujú.

A prečo sa v roku 2020 dočkáme „len“ druhého sólového albumu od Ega? Nuž, doteraz mal toho tak veľa, že prakticky každý rok bol súčasťou projektu, ktorý zabral nielen veľa času, ale vyžadoval aj nemalú dávku energie. Veď spomenúť okrajovo môžeme Žijeme len raz (áno, track, čo má 76 MILIÓNOV pozretí), Iní či Podzemgang.

Ego rád dáva priestor a šancu mladej generácii raperov, pričom aj za to ho kritizujú. Samozrejme, nie každému sa môže new school rap páčiť, ale tí, ktorých dnes považujeme za OGs nášho rapu skôr či neskôr kariéry skončia a je v istom pohľade možno až potrebné, aby niekto na mladíkov „dohliadal“ mentorským spôsobom. Našťastie, v našich končinách sa to darí.

Keď si pozorne pozrieme Egovu cestu a to ako sa v jej priebehu menila hudba u nás či vo svete, prípadne ako sa menil samotný svet a aké trendy prišli či odišli, tak skutočne len málokto sa môže rovnať s tým, ako Michal Straka posunul rap v našej malej krajine pod Tatrami. A pokračuje v tom ďalej.

Album Egotron vyjde už koncom júla a z toho, čo sme zatiaľ mali možnosť počuť môžeme jednoznačne povedať, že opäť to bude o kúsok posunutie toho, čo poznáme dnes. Nové prvky, nové trendy, hranie sa so slovami, s flowom, s hudbou. Možností je skutočne neúrekom, niekto by si možno povedal, že nekonečné.

Nemusíte mať niekoho radi, aby ste ho rešpektovali. Toľkokrát omieľaná veta, ktorá dokonalo sedí aj na Ega. Jasné, že ho nemôžu mať radi všetci. Ani ho nemôžu všetci podporovať. Možno aj preto sme sa rozhodli pre podobný text, aby si väčšina aspoň zľahka uvedomila, že za viac ako dve dekády hudobnej kariéry tento chalan skutočne robí, čo sa dá, aby to tu celé nestagnovalo.

A darí sa mu to.

Foto: Ego, profil na Instagrame