#S celoplošným testovaním na nový koronavírus sa medzi konšpirátormi na Slovensku opäť rozmohla téma čipovania ľudí veľkými korporáciami, ktoré nás majú zotročiť. To, samozrejme, nie je pravda. Čipovanie ľudí však predsa len svojím spôsobom existuje, no v úplne inej rovine, než v akej sa o nich človek môže dočítať na neoverených stránkach na internete.
Pozreli sme sa preto na biohacking, respektíve bodyhacking. Čo to je, ako vznikol a prečo by sme sa ho vlastne nemali báť? Aj o tom sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.
Nárast popularity
Pre začiatok sa vráťme do roku 1984, kedy sa na pulty kníhkupectiev dostal populárny román Neuromancer od Williama Gibsona. Práve tejto knihe sa pripisuje nárast popularity transhumanizmu modernej doby. To viedlo k vytváraniu terminológie a myšlienok, ktoré tvoria základ modernej cyberpunkovej kultúry a kultúry hackerov.
Transhumanizmus je v podstate viera v to, že je možné a doslova žiaduce meniť ľudský stav pomocou technológií tak zásadným spôsobom, aby mohla vzniknúť posthumánna bytosť. Kara Platoni, freelancerka a vedecká novinárka kategorizuje takéto technologické úpravy, ako tvrdý biohacking, všímajúc si túžbu rozšíriť hranice ľudského vnímania či dokonca vytvoriť nové zmysly.
Odmyslíme si teraz vonkajší biohacking, a teda výrobu produktov a experimentovanie s využitím živých organizmov a biotechnológií v domácich podmienkach, a zameriame sa skôr na biohacking vnútorný. Práve ten ľudia s použitím technológií využívajú na to isté, ako napríklad pri počítači – na hackovanie vlastného tela za účelom dosiahnutia optimálneho výkonu a potenciálu.
Uhol pohľadu
Zásadné však je aj to, ako sa na biohacking pozeráme. Môže ním byť napríklad optimalizovanie dávky cukru, čím sa zvýši naša energia. V prípade využitia moderných technológií sa ľudstvo stále viac menej nachádza vo fáze, kedy na sebe ľudia testujú rôzne „vychytávky“ v domácich podmienkach.
Príkladom môže byť napríklad aj Steve Mann, profesor elektrotechnického a počítačového inžinierstva. Ten svoju kariéru zasvätil vynájdeniu, implementácii a výskumu cyborgických technológií, najmä nositeľných počítačových technológií. Do tejto kategórie by sme napríklad mohli pokojne zaradiť aj inteligentné náramky, vďaka ktorým vieme kontrolovať okysličenie krvi, tep, počet krokov či spálené kalórie.
Priekopníci v odbore
V komunite sa mimoriadne veľkej popularite teší aj Amal Graafstra. Ten sa stal známy tým, že si v roku 2005 implementoval RFID čip. S tým sa mimochodom bežne stretávaš aj v obchodoch. Na jednej jeho strane sa nachádza čiarový kód, na druhej tenké pliešky, kvôli ktorým potom pípajú snímače na vstupe do predajne. Postupne sa Amal dopracoval k tvorbe human-friendly čipov a vymyslel aj prvý NFC čip, ktorý môže mať človek v tele.
V roku 2013 založil firmu Dangerous Things, ktorá vyprodukovala napríklad RFID Toys. To mu však nestačilo, a tak vytvoril implantovateľný kryptografický procesor s názvom VivoKey. Ten slúži pre aplikácie osobnej identity a kryptografie. Zostrojil si tiež inteligentnú zbraň, ktorá sa aktivuje jeho implantátmi.
Amal Graafstra o biohackingu
Hudba priamo v hlave?
Rich Lee sa stal známy tým, že si do vonkajšieho ucha v roku 2013 implantoval slúchadlá, pracoval aj na vibračnom panvovom implantáte s názvom Lovetron9000. Jeho aktivity v oblasti biologického hackingu však boli v roku 2016 použité ako dôvod na odobratie jeho práv rodičovskej starostlivosti. O implementáciu slúchadiel do tela sa mimochodom momentálne pokúša aj Elon Musk.
Nespí, neštudoval a šéfuje najvplyvnejším firmám sveta: Vitajte vo svete Elona Muska
Absolútnym extrémom je Dave Asprey, americký podnikateľ, ktorý v roku 2013 založil spoločnosť Bulletproof 360, Inc. Asprey o sebe tvrdí, že sa dožije až 180 rokov a že na hackovanie svojho vlastného tela minul už najmenej milión dolárov. Okrem iného si doň nechal vpichnúť svoje vlastné kmeňové bunky. Riadi sa prísnou diétou, kúpe sa v infračervenom svetle, používa hyperbarickú kyslíkovú komoru a lieta zásadne len so špeciálnymi šošovkami.
Biohacking je dnes pre ľudí aj spôsob, ako vytŕčať z davu
Dlhý proces
Čo nám to celé v konečnom dôsledku ukazuje? Technológie síce napredujú míľovými krokmi, no stále nie tak, aby nás mohol niekto bez povšimnutia očipovať a ovládať naše telá. Biohacking sa síce presúva z domáceho prostredia do veľkých technologických spoločností, no výskumy však smerujú skôr k tomu, že sa dočkáme produktov, vďaka ktorým budeme môcť lepšie identifikovať choroby či kontrolovať správnosť funkcií v ľudskom tele.
V prípade vzniku technológií, ktoré by mohli umožniť posilňovať či ovládať naše telo je nakoniec aj tak najpravdepodobnejšie, že budú smerovať k zjednodušeniu nášho života. Rovnako ako je to pri inteligentných domácnostiach a iných zariadeniach. Čipy v ľudskom tele budú fungovať skôr ako unikátne identifikátory. Na oprávnenú paniku z ovládania myslí si tak ľudstvo bude musieť ešte nejaký ten čas počkať.
Zdieľať na