#Taliansko nie sú len čarovné dedinky, umelecké a historické skvosty, božské lasagne a nekonečné pláže. Obľúbená destinácia cestovateľov ukrýva niekoľko prekvapení, ktoré dodnes vyvolávajú zimomriavky. Poveglia, ostrov v Benátskej lagúne, ktorý kedysi slúžil ako karanténna stanica, je jedným z nich. V súčasnosti je jeho pôda presýtená pozostatkami ľudí a hoci je vstup naň zakázaný, krutá história tohto miesta desí dodnes.
Ikonické filmové lokality, ktoré by si mal aspoň raz navštíviť
Zničená rybárska a vinárska idylka
Poveglia bola kedysi pokojným ostrovom, na ktorom obyvatelia chytali ryby, vyrábali víno a ťažili soľ. Vďaka svojej polohe v Benátskej lagúne, len osem kilometrov od Benátok, sa ostrov porastený topoľmi pýšil aj mnohými výsadami. Keďže jeho obyvatelia slúžili ako súčasť obrany počas obliehania Benátok Frankami, boli oslobodení od platenia daní a ďalších povinností. Prvú ranu dostal ostrov v 14. storočí počas vojny medzi Benátkami a Janovom, kedy bol výrazne zdemolovaný a jeho obyvateľstvo preriedené a neskôr vysídlené.
Skladisko mŕtvol
Ostrov sa načas stal neobývaným, život sa sem vrátil až v časoch morových epidémií, aj keď slovo „život“ treba brať s rezervou. Ako píše Travis Elborough v knihe Atlas neuveriteľných miest, v 16. storočí, keď udrel mor, na ostrov nosili tisícky mŕtvych aj nakazených ľudí z pevniny, ktorých tu spolu hádzali do jednej jamy. Aby zabránili šíreniu moru, mŕtve ale aj bezmocné telá často spaľovali alebo pochovávali v masových hroboch. Z Poveglie sa tak stalo skladisko mŕtvol a krematórium v jednom.
40 dní čakania
V 18. storočí ostrov prešiel pod správu vtedajšej obdoby úradu zdravotníctva a stal sa kontrolnou stanicou pre všetok tovar aj ľudí, ktorí prichádzali do Benátok po mori. V rovnakom čase v Európe opäť zúrila „čierna smrť“ – ďalšia morová epidémia. V súčasnosti, keď sa nám kvôli pandémii do aktívnej slovnej zásoby opäť dostalo slovo karanténa, znie tento príbeh ešte desivejšie.
Karanténa totiž pochádza z talianskeho slova quarantina – štyridsať. Symbolizuje 40 dní, ktoré svojho času musel ktokoľvek, kto prejavoval príznaky moru, stráviť na ostrove Poveglia, než mohol vstúpiť do Benátok. Z ostrova sa stalo miesto, kde živí čakali na smrť vedľa mŕtvych. Podľa odhadov tu svoj koniec našlo 150 tisíc nakazených. Aj preto rybári dlho odmietali rybolov v blízkosti ostrova, kde sa bežne vynárali ľudské pozostatky. Samotná pôda ostrova je z polovice tvorená ľudským prachom.
Ostrov šialencov
Ani neskoršie dejiny nezmenili povesť Ostrova smrti. V roku 1922 na mieste bývalej karanténnej stanice otvorili liečebňu pre duševne chorých. Pacienti tu však namiesto pokojnej ostrovnej prírody odrezanej od zvyšku pevniny našli presný opak. Často sa sťažovali, že počujú hlasy morových obetí a vidia prízraky zablúdených duší. Podľa niektorých legiend tu dokonca pôsobil lekár, ktorý na pacientoch okrem lobotómie vykonával aj ďalšie desivé experimenty, až kým sám nezošalel a neskočil z bývalej kostolnej veže. Ústav v roku 1968 zavreli, odvtedy je Poveglia neobývaná a celkom opustená.
Neistá budúcnosť
Ostrov (v skutočnosti ide o tri ostrovčeky prepojené mostami) s rozlohou necelých sedem hektárov sa talianska vláda dlho snažila predať v aukcii. Vďaka viniču, ktorému sa tu ani napriek desivej minulosti neprestalo dariť, ako aj množstvu zelene, pláží a žblnkajúceho mora, túžila ostrovu vdýchnuť druhý život. Pravdou však zostáva, že celé miesto je kontaminované ľudskými pozostatkami. Tí, ktorí ostrov napriek zákazu navštívili, hovoria, že kvôli plytkým hrobom na zemi často nachádzajú ľudské kosti.
Aj napriek tomu sa v roku 2014 našiel kupec – taliansky podnikateľ, ktorý chcel bývalý ústav premeniť na luxusný hotelový rezort. Proti súkromnému vlastníctvu ostrova sa však postavila iniciatíva Poveglia per tutti (Poveglia pre všetkých). Okolnosti tohto sporu sú nejasné, zdá sa však, že ponúkaná suma sa vláde nepáčila a podnikateľ vďaka lukratívnej vládnej pracovnej pozícii stratil záujem. Či sa Ostrov smrti a šialencov raz premení na prepychovú oázu pokoja alebo ho sprístupnia bežným ľuďom či nechajú len tak chátrať, ukáže čas. Tak či onak, rozhodnutie určite nevznikne s požehnaním všetkých.
#TIPY
Prečítajte si: Travis Elborough a Alan Horsfield: Atlas neuveriteľných miest, vydavateľstvi IKAR, 2021 – fascinujúca kniha o ceste do nezvyčajných, opustených podzemných, plávajúcich aj fantastických kútov našej planéty.
Pozrite si: Terrible secrets are buried on Ghost Island (Poveglia Italy)
Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!
Zdieľať na