#Pred dvoma týždňami sa v izraelskom Tel Avive uskutočnil už 64. ročník Eurovision Song Contestu. Okrem víťazstva favorizovaného Duncana Laurenca z Holandska, sprevádzalo tento ročník aj viacero kontroverzných momentov.
Zúčastniť sa Eurovízie pre mňa znamenalo splnenie si jedného z mojich snov, keďže túto súťaž sledujem už viac ako 10 rokov. Vďaka novinárskej akreditácií som mohol nahliadnuť do zákulisia celej show, vidieť na vlastné oči ako to celé prebieha, čo sa deje mimo záberov kamier či dokonca sa odfotiť so samotnými spevákmi počas „Orange Carpet.“
Zároveň som mal počas živých prenosov prístup do press centra, kde boli zhromaždení tí najlepší eurovízni novinári, blogeri či youtuberi. Prvýkrát som sa pozrel na celú súťaž trochu z iného pohľadu. Ako to teda v Izraeli vyzeralo?
Eurovízia strhla celý národ
Pre Izrael znamená Eurovízia niečo ako pre Slovákov Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, ba povedal by som že ešte mnohonásobne viac. Ľudia v Tel Avive Eurovíziou doslova žili. Bolo úplne jedno či je pracovný deň alebo voľno, mesto bolo vždy plné ľudí, ktorí mali namierené do Euro Clubu, Euro Café či Eurovision Village.
Na dennom poriadku sme stretávali domácich, ktorí nás zastavovali a chceli sa rozprávať o Eurovízií. Ani eurovízne pesničky neboli vôbec raritou, hrali doslova na každom kroku. Bolo naozaj obdivuhodné ako súťaž dokázala poblázniť celé mesto, či dokonca krajinu. Ľudia tancovali, spievali a doslova sa hudbou bavili, či bol deň alebo noc.
Nemôžem nespomenúť ani skvelú energiu, ktorá z mesta vyžarovala. Množstvo usmievavých ľudí, ktorí boli ochotní privítať tisíce fanúšikov s otvorenou náručou. Dokonca sa nám pri kúpe suvenírov stalo, že nám predajca znížil cenu na polovicu iba kvôli tomu, že sme mali na sebe tričká s logom Eurovízie. To bolo naozaj milé.
Nie je to o jednom vystúpení
Eurovízia nie je ani zďaleka o jednom či dvoch vystúpeniach. Za samotným veľkým finálovým večerom, či semifinálovými kolami, stojí niekoľko skúšok, rozhovorov či fotení, ktoré musia samotní umelci absolvovať. Deň pred samotnými prenosmi museli súťažiaci absolvovať skúšku pre novinárov a zároveň večer aj vystúpenie pre odbornú porotu.
Niektorí z nich ešte medzi tým vystupovali v Eurovision Village či EuroCafé, za čo im patrí veľký obdiv. Samotný úspech či neúspech závisí od komplikovanej skladačky, ktorá sa formuje už od publikovania piesne. Podľa môjho názoru živé prenosy nedokážu diametrálne zmeniť výsledky celej súťaže, keďže väčšina divákov má svojich favoritov dopredu určených. Aj medzi novinármi boli už pred samotným začiatok jasní favoriti, o ktorých sa v press centre hovorilo.
Lákadlom bola Madonna
Hlavným lákadlom pre mnohých (ne)fanúšikov Eurovízie bolo vystúpenie americkej speváčky Madonny. Tá za odspievanie dvoch piesní zinkasovala od kanadsko-izraelského podnikateľa Sylvana Adamsa rovný milión amerických dolárov. Šou popovej ikony bola sprevádzaná skvelým vizuálnym zážitkom, no určite nie tým hudobným.
Treba uznať, že Madonna má už svoje najlepšie roky za sebou a v súčasnosti profituje skôr zo svojho mena ako z hlasu. Jej vystúpenie nezožalo v press centre medzi novinármi výraznejší potlesk. Je ale pravdou, že k televíznym obrazovkám pritiahla množstvo ľudí, čo bolo pre izraelskú národnú televíziu KAN skvelým marketingovým ťahom.
Fakeové video či vlajky Palestíny
Prvý výraznejší škandál nastal práve pri vystúpení slávnej Američanky. Počas piesne Future, ktorú odspievala spoločne s raperom Quavom, sa na kostýmoch dvoch tanečníkov objavili vlajky Izraela a Palestíny. A to aj napriek tomu, že má byť súťaž apolitická.
Navyše, palestínska vlajka sa počas živého prenosu objavila ešte raz, počas odovzdávania hlasov divákov, kedy ju v rukách držala islandská skupina Hatari. Aby toho nebolo málo, deň po veľkom finále sa na oficiálnom Youtube kanále Madonny objavilo video z vystúpenia, no s výrazne zmenením zvukom. Vystúpenie popovej divy bolo omnoho dynamickejšie, sviežejšie a hlavne bez jediného falošného tónu. Video bolo značne upravené s cieľom ukázať kráľovnú popu v čo najlepšom svetle. Presne toto video si môžeš pozrieť vyššie.
Lietajúca Austrálčanka či krvavé vystúpenie
Aj tento rok Eurovízia ponúkla mnohé nezabudnuteľné vystúpenia. Už počas skúšok ma nesmierne zaujalo vystúpenie austrálskej speváčky Kate Miller-Heidke, ktorá všetko odspievala na akrobatickej tyči zopár metrov nad pódiom. Dodnes nie je jasné, akým spôsobom sa speváčka na tyč dostala, keďže na pódium už samotní technici doviezli iba vozík, v ktorom bola zapichnutá tyč so samotnou speváčkou. Práve za toto skvelé vystúpenie zožala na skúške od novinárov azda najväčší potlesk.
Okrem nej možno zaradiť medzi najviac originálnych vystupujúcich aj islandskú skupinu Hatari, ktorá na prvý pohľad zaujala zastrašujúcim vzhľadom. Ich skladba mala za úlohu vzbudiť strach a zdesenie, čo sa im dokonale podarilo. Nehovoriac o pohľadoch, ktoré rozdávali na „Orange Carpet“.
Zaujala jednoduchosť
Po minuloročnom triumfe Netty, ktorá zaujala silnou popovou skladbou Toy, sa tento rok v súčte bodov od poroty a divákov najviac darilo Holanďanovi Duncanovi Laurencovi. 25-ročný spevák vsadil pri svojom vystúpení na jednoduchosť. Melancholickú baladu Arcade doplnil hrou na klavír a krásnym modrým pozadím pripomínajúcim vodu.
Je známe, že Eurovízia hľadá diverzitu a odlišnosť, čo skladba Arcade dokonale spĺňa. Niet teda divu, že sympatický Holanďan dokázal svojím príbehom a skladbou ohúriť širokú verejnosť. Počas konania súťaže na mňa pôsobil veľmi príjemným dojmom, nepotreboval sa pretvarovať a hrať divadlo, bol veľmi úprimný a pozitívne naladený. Laurence, ktorý sa v roku 2016 priznal k bisexualite, po víťazstve vyzval ľudí k tolerancii a porozumeniu, čo je aj jednou z hlavných myšlienok Eurovízie.
Tel Aviv úlohu zvládol
Po finančným problémoch, či rozporoch, v ktorom meste sa samotná súťaž bude konať, možno povedať, že Tel Aviv bolo tým najlepším rozhodnutím. Hlavné mesto Izraela hostilo najväčšiu pesničkovú súťaž po prvýkrát v histórií, keďže predchádzajúce ročníky boli vždy v Jeruzaleme.
Ulice lemované vlajkami so sloganom súťaže, pestrý sprievodný program či infocentrá, ktoré mali pomáhať návštevníkom, sa nachádzali na každom kroku. Keďže to bolo moja prvá Eurovízia, nemám ju s čím porovnávať, no podľa môjho úsudku Tel Aviv zvládol organizáciu takej veľkej akcie so cťou.
Amsterdam, Rotterdam či Haag?
Už pár dní po víťazstve Duncana Laurenca sa začali prípravy na nový ročník ESC. Ten sa bude konať v jednom z holandských miest v máji 2020. Samotné dejisko najväčšej pesničkovej súťaže zatiaľ známe nie je, keďže sa o organizáciu uchádza až 10 miest. Najviac skloňované s organizáciou súťaže sú doposiaľ Amsterdam, Rotterdam či Haag.
Aj keď sa najväčšie šance vkladajú do Amsterdamu, mnohí Holanďania sú za to, aby súťaž konala mimo hlavného mesta. Väčšina z nich argumentuje tým, že Holandsko nie je iba Amsterdam, že ponúka veľmi veľa krásnych miest, ktoré by práve prostredníctvom súťaže mohli ukázať svetu. Definitívne rozhodnutie by malo padnúť v lete. Snáď sa tam opäť uvidíme.
Zdieľať na