RECENZIA Dominik Dán opäť nesklamal: Z krvavého listu zo záhrobia budeš mať husiu kožu

Hashtag.sk/Ivka

#Dominik Dán zásobuje svojich čitateľov už 13 rokov pravidelnou dávkou zločinov, vrážd a napätia z prostredia Nášho mesta. V poradí 26. román bývalého kriminalistu so záhadným názvom List zo záhrobia, predkladá čitateľovi doslova pod nos veľkú dávku detektívnej drogy. Stačí sa len zhlboka nadýchnuť a nechať, nech sa pocit blaženosti, ale aj husej kože pomaličky rozvinie a naberie grády v celom tele.

Deväťdesiate roky

Príbeh je veľmi premyslene zasadený do začiatku „deväťdesiatok“. V tom čase sa všetko mení, nová demokratická doba pomaly, ale isto prináša vraždy, ktoré svojou brutálnou beštiálnosťou ďaleko prevyšujú tie z minulého režimu.

Všetko so všetkým súvisí, nič nie je ponechané náhode, tiene minulosti sa vznášajú nielen nad detektívmi, ale aj nad vrahmi. Či svitá na lepšie časy alebo sa všetko len zhoršuje nevie nikto, dokonca ani skúsení kriminalisti.

Strach a zmena

Nová éra v dejinách prináša transformáciu Verejnej bezpečnosti na policajný zbor, avšak nad chlapcami z oddelenia vrážd stále visí oblak pochybností o tom, kto bude novovytvorený útvar tvoriť. Stanú sa zo všetkých príslušníkov zo dňa na deň policajti? Odídu vysokí funkcionári do civilu? Doplatia na nové zmeny aj renomovaní kriminalisti, akým je aj komunista Eduard Burger, alebo ich nový režim omilostí?

Amnestia

Ťažkú a na prvý pohľad neriešiteľnú dilemu vyrieši neuvážený a krátkozraký čin novozvoleného prezidenta – obrovská amnestia, z ktorej vyťažia najmä väzni. Nočné ulice Bratislavy sa tak presýtia doslova ľudským odpadom, čo novodobým detektívom poskytne šancu ukázať spoločnosti, aké veľké majú pre ňu opodstatnenie.

Dominik Dán tento úsek dejín nepredkladá čitateľovi iba ako fakt, ktorý je jasný a hmatateľný. Pokúša sa o to, aby čitateľ sám nahliadol a prežil dopad Havlových amnestií na spoločnosť a najmä na bezpečnosť ľudí. Šikovne popisuje situáciu v obrazoch, ktorým porozumie každý: Stane sa niečo podobné, ako keby si do sto litrového akvária nalial dvesto litrov vody. Preleje sa. Naše uličné akvárium je dimenzované na presne nastavený počet vagabundov, na presne vypočítaný počet policajtov. Zopár ich zavrieme, zopár ich dorastie, ale stále sme v rovnováhe, na uliciach je relatívne pokoj. V takto nastavených podmienkach sme schopní bezpečnostnú situáciu zvládať a kontrolovať. Ale keď ich všetkých naraz pustia…”

Bezcitnosť a krvilačnosť

Ak v najnovšej dánovke očakávate krv, brutalitu a beštiálnosť, máte sa na čo tešiť. Autor nesklamal a opäť sa vyhral s opisom jednotlivých vrážd, ale aj s prelínajúcimi sa dejovými líniami. Pokiaľ poznáte knihy od Dominika Dána, viete, že sa neuspokojí iba s jednoduchou a priamočiarou dejovou líniou. Doslova sa vyžíva v prepájaní niekoľkých prípadov do jedného diela.

Všetko začína „nevinným“ listom z väzenia. Nasledujú problémy týkajúce sa zmien vo VB a ťaživé dusno medzi kriminalistami. Záživnú úvodnú časť presekáva zverstvo v podobe vraždy matky s malou dcérou, ktorú dopĺňa ďalšia, na prvý pohľad nie až tak premyslená vražda zazobaného predsedu národného výboru a poslanca. Kto bol tak bezcitný, že znásilnil a zabil matku s dieťaťom? Išlo vrahovi iba o peniaze alebo cieľom bolo odstránenie nepohodlného poslanca? Majú tieto dve vraždy spolu nejaký súvis?

Ak ste sa ešte neodhodlali zájsť do kníhkupectva, nečakajte kým bude List zo záhrobia vypredaný. Lepšie a podrobnejšie vypointovanú novinku, ktorá nenudí a má potenciál svojou ľahkosťou čitateľa naozaj strhnúť, na knižných pultoch asi nenájdete.

Odporúčame