NÁZOR Keď sú z rodičov stalkeri: Prečo máme problémy s rodinou na sociálnych sieťach?

Unsplash

#Rodičia na sociálnych sieťach. Pre časť ľudí normálna vec, špeciálne pre tých mladšie narodených. Pre niektorých obrovský problém a narúšanie súkromia na verejnej sieti. Znie to ako paradox? Asi áno. Nebudem asi hovoriť len za seba, ak poviem, že niektoré naše verejné príspevky na Facebooku by mohlo pokojne vidieť 7,4 miliardy obyvateľov Zeme. S výnimkou tých dvoch, ktorí nás stvorili.

Facebook pre starých

Hovorí sa, že Facebook sa stal sociálnou sieťou starých ľudí. Je to asi tak. Keď sme si zakladali v puberte prvé profily na sociálnych sieťach, bolo to často pred viac ako 10 rokmi. Vtedy sme si ani nedokázali predstaviť, že by naši rodičia, často vo vekovej skupine 50-60 rokov, mali vôbec niekedy záujem o niečo také, ako sledovanie cudzích ľudí, či zdieľanie fotografií. Alebo nebodaj komentovanie pod fotkou ich opitého dieťaťa.

NÁZOR Novodobý trend na internete: Dieťa ako nástroj vlastnej propagácie

Naše profily s nami zostarli, niektorým ľuďom spôsobili problémy v práci, iné rozbili niektoré priateľstvá alebo vzťahy, no stále väčšina z nás ich používa len na nevinné sledovanie známych, postovanie fotiek z dovolenky a občasné zdieľanie názorov. Skrátka, nič, čo by spôsobovalo akékoľvek pohoršenie. Prečo teda niektorým rodičia na Facebooku prekážajú?

Z rodičov stalkeri

Pre niektorých z nich sa totiž sociálne siete stali nástrojom stalkovania vlastných detí. Stačí, ak odrastie a žije si vlastný život, je to pre nich spôsob kontroly. Vidia, že sme živí a zdraví, aj keď už nežijeme pod ich strechou. No tiež ich občas neminie príspevok, kde máme evidentne o jedno pivo viac, ako by sme mali mať, prípadne, kde si pustíme jazyk (alebo v tomto prípade skôr prsty na klávesnici) na špacír. Ak by mi to okomentoval kamarát zo strednej, je to normálna vec. Ak k tomu má poznámky rodič, kypí vo mne zlosť. A že sú to rodičia, tak jedine oni vedia okomentovať úplne všetko, čo sa týka ich detí.

Verejné súkromie

Priatelia na Facebooku môžu byť naši blízki známi, no sme zvyčajne rovesníci a tak máme spolu mnohé spoločné – záujmy, udalosti, problémy. Sme s nimi schopní zdieľat mnohé. No ukazovať také veci rodičom, aby pri najbližšom osobnom stretnutí komentovali fotky z akcie, na ktorej ani neboli? To občas pôsobí ako silná káva. Bolo by asi tvrdé nepridať si ich medzi priateľov. No jemná úprava toho, čo kto môže na mojej stene vidieť, pôsobí ako celkom dobrý nápad.

Skutočne by som rád zmenil názor, ale nedokážem to. Rodičia skrátka na Facebook nepatria. Nemôžem im to zakázať, navyše, o pár rokov aj ja budem v podobnej situácii, ale chcem žiť vo svete, kde mi rodičia raz za čas zavolajú a spýtajú sa, ako sa mám. Namiesto toho, aby sledovali každý jeden môj krok na sociálnej siete a písali mi komentáre pod fotky, na ktorých ma otagovali im úplne cudzí ľudia.

Odporúčame