#1000 kilometrov po diaľnici a ďalších 8 hodín plavby loďou sú čísla, ktoré dokážu odradiť. Človek má na výber bližšie, možno aj krajšie destinácie, bez nutnosti riešiť trajekt. S kopou ďalších výhovoriek tak často hodí Sardíniu za hlavu. Chyba. Sardínia bola roky našim nenaplneným cestovateľským snom. Ostrov, ktorý má viac oviec ako ľudí a najkrajšie pláže v Európe, nás vôbec nesklamal. Zámerne sme vynechali luxusné letoviská a vybrali sme sa odhaliť divokú tvár ostrova.
Radosť aj z diaľničnej známky
Celému výletu dodala ten správny pocit slobody požičaná „dodávka“ Mercedes Vito vo verzii Marco Polo, teda s výklopnou strechou Vestfalia, v ktorej ani tak nie je dôležité, kto s kým, ako to, kto a kde sa vyspí. Lebo vyspať sa v nej môžete kdekoľvek Vám napadne. A pritom je to pohodlné ako doma v posteli.
Nabalili sme teda 2 horské bicykle, výbavu na windsurfing, kempovacie haraburdy, fototechniku a nadzvukovou rýchlosťou sme opustili Bratislavu smerom juhozápad. Taká dovolenka sa začína už otočením štartovacieho kľúča. Človek má radosť ešte aj z toho, že si kupuje zahraničnú diaľničnú známku.
1000 kilometrov do prístavu v Livorne sme doslova zhltli. Auto má jazdné vlastnosti ako osobná limuzína a komfort cestovania je na veľmi vysokej úrovni, takže nemusíte mať žiadne obavy, ani ak ste doteraz nič väčšie ako fábiu nešoférovali.
Komédia na trajekte
Komédia sa začala už na trajekte. Keďže sme mali kúpené lístky na nočnú plavbu, objednali sme si aj kajutu (rozdiel v cene je 80€) . To, že bude veľká ako výťahová kabínka sme predpokladali, no absencia okna z toho urobila dokonalú fotokomoru. Totálna tma, takže cestou od vypínača svetla idete do postele s rukami na pred a aj tak sa prizabijete na manželkinom kufri v strede kajuty.
Bonusom bol vodovodný kohútik –nezabudnuteľný omyl „funkčného“ dizajnu 80. rokov. Klasická páková batéria, ale na to, aby ste pustili vodu, ju musíte zatlačiť dole a nie ťahať hore. Pri púšťaní vody je to ok, lebo aj keď ťaháte hore, voda netečie. Show začína, keď ukončíte rituál umývania a tak ako doma buchnete po batérii. Galóny vody vyšplechnú z umývadla. Samozrejme, že ešte chvíľu tlačíte páku nižšie a prúd vody silnie. Mimoriadne dômyselné zariadenie na skúmanie podvedomých reflexov. Napriek tomu, že v kajute strávite 8 hodín a umývadlo použijete 5-krát, ešte týždeň púšťate vodu s rešpektom a obavami, čo sa bude diať.
Vitajte na ostrove
Šťastie surfistu najviac ovplyvňuje vietor. Rozhodli sme sa so šťastím nezahrávať a prispôsobiť sa veternej predpovedi, ktorá nás pripútala k severnej časti ostrova. Kým sa rozfúkalo, tak sme strávili deň na malebných plážach okolo San Teodore. Toto malé mestečko s peknou mediteránskou atmosférou je obklopené zátokami s jemným bielym pieskom ako v Karibiku a farbou vody, ktorá v Európe nemá obdobu. Krajšie miesto na klasický plážový inžiniering budete hľadať ťažko.
Človek očakáva niečo výnimočné, lebo v každom bedekri sa dočíta, že tie pláže sú najkrajšie v Európe, ale aj tak sa pripravte na príjemný šok, lebo rozdiel spočíva v tom, že tie pláže vôbec ako európske nevyzerajú. Biely piesok, voda čistejšia ako doma vo vani a gýč dotvárajúca zakotvená plachetnička. Všetko ako z titulky reklamného letáku exotickej cestovky.
Drsné severné pobrežie
Na vietor sme si počkali na drsnom severnom pobreží. Miestne pláže ošľahané silným mistrálom a vlnobitím na nás urobili obrovský dojem. Rozbúrené more si tu ukrajuje z pevniny a demonštruje svoju silu, ktorej vzdorujú len drsné žulové útesy. Tie vyčnievajú do mora a vytvárajú tak jedinečné scenérie a oddeľujú divoké pláže. Mnohé z nich sú úplne bez služieb – bez toaliet, bufetov, slnečníkov, odpadkov. skrátka presne také, ako si človek vysníva v romantických snoch. Dokonalé podmienky na windsurfing sú len bonusom navyše a prvý deň na surfe stál fakt za to.
Večer sa nám už nechcelo nikam cestovať, takže pláž Rena Majore, miesto s magickou atmosférou, sme vyhodnotili ako ideálny domov na nasledujúcu noc. Vďaka ohnivému západu slnka do mora sa transformer Marco Polo zmenil z auta na hotel s najlepším výhľadom. Kempovanie na divoko je však iba mimosezónny benefit. V hlavnej letnej sezóne by nás Carabinieri poslali kade ľahšie.
Pútavé vnútrozemie
Na Sardínii je úžasná jej rozmanitosť. Keďže nasledujúce dva dni vietor oslabol, zamierili sme do vnútrozemia. Z miestnych prírodných pamätihodností sme si vybrali malebné údolie Valle de la Luna pri Aggiuse. Nenáročná cyklistika pomedzi rozkvitnuté lúky a obrovské balvany, ktoré vyzerajú, ako keby ich tam rozhádzali obri. Kamene sú síce oblé, ale majú dostatočne drsný povrch, takže sa po nich aj pomerne ľahko lezie a objavíte tu úplne inú, nemenej krásnu, tvár Sardínie.
Našli sme aj jedno Nuraghe – niečo ako kamenné iglu, ktoré si bez lepenia maltou budovali obyvatelia ostrova v dobe bronzovej cca 1600 p.n.l. Komédiou je, že túto 3600 rokov starú pamiatku, tam nijako zvláštne nechránia ani ju špeciálne neoznačili. Človek to zazrie, ide sa na ten divný bunker pozrieť, a nájde tam malú tabuľku vysvetľujúcu, že nič staršie, z vecí ktoré vytvoril človek, ste v živote nevideli.
Dar Garibaldimu
Aj ďalší deň sme si užili na bicykloch. Z prístavu Palau sme sa za 8 € spolu s bicyklami previezli trajektom na Isola della Maddalena. Vylodili sme sa v mestečku, kde v prístave v každom dome nájdete okienko s predajom zmrzliny. Nás zlákal susedný ostrov Caprera, ktorý je s Maddalenou prepojený mostom. Parádna divočina a dnes aj národný park, kde pár stôp po sebe zanechal profesionálny revolucionár Giuseppe Garibaldi, ktorý dostal ostrov za svoje nesporné zásluhy do daru.
Každý týždeň by som chcel mať aspoň jeden deň ako bol tento. 10 kilometrov na bicykli, zastávka a kúpanie na pláži, kde okrem nás nebola ani noha, ďalší 10 kilometrový trail borovicovým lesom na bicykli a opäť veget na pláži, cesta späť na Maddalenu, úžasná zmrzlina, trajektom domov a večera v kempe s výhľadom na západ slnka do mora a neskôr aj spln mesiaca.
Trekové topánky nám poslúžili v oblasti Capo Testa, kde je možné stráviť deň turistikou medzi skalami, rozkvitnutými kríkmi, s výhľadom na rozbúrené more a maják, ktorý v noci stráži bezpečie lodí v okolí. Sardínia si definitívne podmanila všetky naše zmysly a ostala hlboko vrytá v našich srdciach, takže sa na ňu určite vrátime, aby sme preskúmali aj južnú časť ostrova.
Skrotená Korzika
„Slnko sa tak často milovalo s morom, až sa nakoniec zrodila Korzika.“ Povedal o Korzike Antoine de Saint-Exupéry. Nemýlil sa. Už vylodenie v Bonifacio je zážitkom na celý život. Nádherné historické mesto sa týči na previsnutých bielych útesoch nad morom.
Symbolom Korziky je maurský pirát, ktorý znázorňuje bojovnosť Korzičanov. Napriek tomu na nás Korzika pôsobila skrotene. Východné pobrežie je dosť husto osídlené a na ceste ostrovom vám určite nebude nič chýbať.
V rámci predstavenia ostrova treba povedať, že má rozlohu 8681 kilometrov štvorcových a najvyšší bod Monte Cinto je vo výške 2706 m.n.m. Výšku nad 2000 metrov má až 45 štítov. Jedna kamarátka nám pred našim výletom povedala, že ona má rada Korziku, lebo jej príde ako Tatry obklopené morom a niečo na tom veru bude. Korzické hory nás očarili. Ponúkajú únik od civilizácie, divočinu a krásne výhľady. My sme si prešli časť Alta Rocca – autom aj peši a nevedeli sme odložiť fotoaparát. Za zmienku určite stojí návšteva horskej dedinky Zonza a turistika k vodopádu Piscia di Gallo. Dobrodružné povahy sa môžu tešiť aj na canyoning.
Na Korzike sme obchádzali najvychytenejšie lokality, no neodolali sme a navštívili sme aj obľúbené pláže ako Palombaggia (Folacca) a Anse de Canella. Splnili všetky naše očakávania – biely piesok, azúrové more a výborné plážové reštaurácie, takže žiadna divokosť, ale rozmaznávanie tela aj duše.
Najväčším bonusom cestovania obytným autom je možnosť kedykoľvek a kdekoľvek zastaviť a užívať si dané miesto dokedy sa vám zachce. Cenovo je to dosť porovnateľné s klasickou dovolenkou v apartmánoch. Za noc v kempoch sme za 2 osoby a auto platili len okolo 20€, ale samotná cesta na ostrovy s nákladmi za pohonné hmoty, diaľničné poplatky a by bola asi nižšia, ak by sme išli letecky. To by sme si ale nemohli zobrať bicykle a výbavu na windsurfing. Dôležitým benefitom je ale možnosť zastaviť na pláži a ubytovať sa pár metrov od mora. Vtedy človek zistí, že nič z bežného vybavenia apartmánov alebo hotelov vlastne ani nepotrebuje.
Zdieľať na