#Si typ, ktorý od každej činnosti odbieha a je pre teba náročné udržať pozornosť? Plná koncentrácia je problémom mnohých mladých ľudí, dokonca aj tých, u ktorých sa nepotvrdila známa porucha ADHD. Za príbuznú sa považuje porucha zvaná popcorn brain, ktorá nemá s pukancami nič spoločné.
Pukancový mozog?
Termín popcorn brain, alebo teda pukancový mozog, vyvoláva obyčajná činnosť, ktorá stretá takmer každého z nás. Ako informuje zdroj, táto „pseudodiagnóza“ sa objavila ešte v roku 2011 a ako prvý ho použil David Levy z Washingtonskej univerzity.
Názvom označil stav mentálneho rozpoloženia, kedy si postihnutý doslova nedokáže upratať myšlienky a udržať svoju pozornosť. Ľudia, ktorí vykazujú znaky tejto poruchy s obľubou prechádzajú pri rozhovore z témy na tému a často sa vo svojich prehovoroch zamotávajú.
Máš príznaky?
Ak uvažuješ nad tým, či sa táto porucha týka aj teba, zbystriť by si mal v prípade, že pociťuješ zvýšenú únavu, si v strese, trpíš úzkosťou, syndrómom vyhorenia alebo celkovou psychickou preťaženosťou. „Popcorn brain označuje tendenciu našej pozornosti a sústredenia preskakovať z jednej veci na druhú, podobne rýchlo, ako pukajú kukuričné zrná,“ uviedol pre zdroj psychológ Daniel Glazer.
Vedci odhalili príčinu
Poruchy nepozornosti a nesústredenosti sú čoraz viac časté, preto spomínaný psychológ upozorňuje na dôležitosť mentálneho odpočinku. Činnosť mozgu údajne ovplyvňuje napríklad aj časté scrollovanie sociálnych sietí, ktoré ti denne podsúvajú stovky podnetov.
„Toto podmieňuje naše mozgy, aby si zvykli a očakávali časté rozptyľovanie a okamžité uspokojenie. V dôsledku toho sa činnosti vyžadujúce trvalé sústredenie, ako je čítanie, pracovné projekty alebo osobné rozhovory, stávajú zložitejšími,“ dodáva.
Štúdia, ktorá skúmala štatistiky za posledných 20 rokov, odhalili zaujímavé fakty. Prišlo sa na to, že schopnosť sústredenia sa u ľudí postupne rokmi klesá. Profesorka Gloria Mark z Kalifornskej univerzity zistila, že schopnosť udržať pozornosť na danú činnosť v priebehu posledných 20 rokov znížila o viac ako polovicu. Kým dnes dokážeš udržať pozornosť približne 47 sekúnd, v roku 2004 to bolo 2,5 minúty.
Na vine sú sociálne siete
Žijeme v rýchlej a digitalizovanej dobe, kedy sú sociálne siete priam must have. Ak tráviš takmer všetok čas online, tvoja pozornosť čoraz viac klesá. Podľa psychológa je na vine dizajn jednotlivých appiek a ich algoritmy, ktoré sú naprogramované tak, aby pritiahli pozornosť užívateľov na čo najdlhšiu dobu.
„Zdá sa, že niektoré kľúčové aspekty populárnych aplikácií sú jedinečne vhodné na rozptýlenie pozornosti – ako napríklad variabilné rozvrhy odmien, mikrodávkovanie dopamínu a účelovo návykové návrhy optimalizované tak, aby maximalizovali angažovanosť,“ objasnil.
Základ je nepodľahnúť
Nič však nie je stratené. Odborníci uvádzajú, že existuje spôsob, ktorý ťa dokáže ochrániť. „Pokiaľ ide o riešenia, nastavenie určených časov bez technológií, vedomé pozastavenie sa, aby ste sa mohli sústrediť na jednu úlohu, a pravidelné odstraňovanie aplikácií môže pomôcť získať kontrolu. Zabudovanie technologických rutín a zvykov môže umožniť užívanie si sociálnych médií bez toho, aby sa zničila schopnosť sústrediť sa,“ vysvetľuje.
Pokiaľ si milovníkom sociálnych sietí a hľadáš riešenie ako si poradiť so svojou neresťou, skús dodržiavať rady odborníkov. Základom je, ak si priznáš, že máš problém. „Vždy, keď zdvihnete telefón, opýtajte sa sami seba, prečo po ňom siahate a či máte na mysli pozitívny konečný cieľ,“ uviedol Ray Saudon, špecialista na závislosti.
„Ak váš telefón alebo sociálne médiá ovládajú váš život, mali by ste si od nich dať prestávku aspoň tri dni. Musíte si fyzicky vytvoriť hranice a vzdialenosť od svojich zariadení a používať ich so špecifickým zámerom,“ uzatvára odborník.
Zdieľať na