#Či už ide o roklinu pripomínajúcu prales, alebo o slovenský čínsky múr starší než pyramídy, Slovensko má mnoho rarít, ktoré nám vo svete môžu len ticho závidieť. Jednou z nich je aj fascinujúca technická pamiatka, drevený vodný žľab v Rakytove, ktorý v minulosti slúžil najmä na splavovanie dreva.
Z rozprávky do reality
Keď sa povie vodný žľab, väčšina si asi vybaví nezabudnuteľnú scénu z rozprávky Pyšná princezná, kde sa dvaja zaľúbenci rozhodnú uniknúť svojim prenasledovateľom na mohutnom kmeni stromu dolu žľabom. Ako to však býva zvykom, rozprávky majú často veľmi ďaleko od reality. Na to, aby sa drevo mohlo prepraviť žľabom, je potrebné ho najprv narezať, inak by sa cestou mohlo zaseknúť.
Sila ukrytá v prírode
Dolinu Rakytovo nájdeš v Dolnom Harmanci, niekoľko kilometrov od Banskej Bystrice. Srdcia turistov i miestnych si táto lokalita získala najmä unikátnym vodným žľabom. Bol vybudovaný v 19. storočí, len zo smrekov a jedlí. Lesníkom slúžil na splavovanie dreva najmä na jar, keď bol v doline dostatok vody.
V časoch, kedy ešte neboli vymyslené lesné mechanizmy, ktoré by uľahčili prepravu dreva z hôr bližšie k obciam, využili naši predkovia silu prírody vo svoj prospech. Drevo tak prevážali buď na pltiach, alebo po vodných tokoch. Nezľakli sa ani strmých a úzkych dolín, ktoré mohli prepravu značne skomplikovať.
Legendárna kniha Tisíc a jeden vtip: Kedysi bola u nás zakázaná, dnes vychádza opäť!
Využívali najmä suché šmyky, nazývané aj rizne, a už spomínané vodné žľaby. Kým pri rizniach mohlo drevo nabrať rýchlosť najmä vďaka strmosti terénu, pri vodných žľaboch bola tou najdôležitejšou premennou voda.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V minulosti pomáhali aj ľudia
O tom, že sa myslelo naozaj na všetko svedčí fakt, že po dĺžke žľabu stáli pripravené skupinky ľudí pre prípad, žeby sa drevo počas svojej cesty niekde zaseklo. Statní chlapi boli vybavení drevenými tyčami na konci s hákmi, ktoré im mali pomôcť uvoľniť zastavený náklad dreva.
Ten sa plavil po vodnom toku až po Banskú Bystricu, kde stálo šikovné zariadenie, takzvané banskobystrické hrable. Tie drevo zachytili, aby ho mohli robotníci vytiahnuť na breh.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Slovenský i európsky unikát
V roku 2000 bol žľab vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, o šesť rokov neskôr prešiel rekonštrukciou a dodnes je plne funkčný. Jeho dĺžka dosahuje úctyhodných 2 450 metrov a je nielen slovenským, ale aj celoeurópskym unikátom. Nikde inde sa totižto nezachoval plne funkčný drevený vodný žľab na splavovanie dreva.
Rakytovo však nebol jediným žľabom v okolí Banskej Bystrice. Úctyhodnú dĺžku dosahovali aj tie v dolinách – Cenovo meral 4 650 metrov, a žľab v Prašnici mal takmer dvojkilometrovú dĺžku.
Zdieľať na